V areáli Prešovskej univerzity má vyrásť nový pamätník k 20. výročiu nežnej revolúcie. Bude to socha Prešovská sloboda, má podobu ženy s krídlami, pripomínajúcu anjela. Dielo Jaroslava Drotára sa stretlo s viacerými negatívnymi ohlasmi.
PREŠOV. Problémov s pamätníkom obetiam komunizmu, ktorý má vyrásť vo vysokoškolskom areáli, je viac. Mestské zastupiteľstvo jeho vybudovanie schválilo ešte v roku 2005, pričom malo ísť o fontánu. Nový primátor Pavel Hagyari (NEKA) a rektor PU René Matlovič však koncom minulého roka vyhlásili novú súťaž.
V komisii na výber diela bol okrem Hagyariho a Matloviča ešte prorektor PU Peter Kónya, a táto komisia sa dohodla, že osadená bude socha Jaroslava Drotára, pracovníka PU. Pri vyhlasovaní súťaže hovoril primátor o tom, že socha nebude financovaná z mestského rozpočtu. To sa však zmenilo. Mesto na ňu už vyčlenilo 56 430 eur (1,77 mil. Sk). Časť mestských poslancov kritizovala fakt, že ak má byť socha hradená mestom, mala byť vypísaná riadna súťaž.
Nevyužitý čas
Väčšina v mestskom zastupiteľstve však napokon odobrila návrh Hagyariho, Matloviča a Kónyu, a vyčlenila peniaze na tento monument (pôvodne určené na iný typ pamätníka). Jeden z iniciátorov výstavby pamätníka obetiam komunizmu v Prešove, poslanec Stanislav Kahanec (KDH), kritizoval spôsob výberu pamätníka. „Mali sme dostatok času, nevyužili sme ho a teraz sa snažíme riešiť veci narýchlo," uviedol.
Jaroslav Drotár o svojom diele povedal, že nejde o anjela, ale o ženu s krídlami. „Figúra stojí vo výkroku vpred a nad sebou má krídla v tvare písmena V ako víťazstvo," opísal sochu.
„Potešilo ma, že víťazom je pán magister umení, úzko spätý s našou inštitúciou. Prednáša na Katedre výtvarných umení Fakulty humanitných a prírodných vied," povedal rektor René Matlovič, ktorý je s víťazným návrhom spokojný, lebo ostatné podľa neho boli „príliš abstraktné" a neprihlásil sa vhodný kandidát mimo prostredia univerzity. Ako zdôraznil, osadenie sochy je praktickejšie než fontány, ktorá je drahšia aj na údržbu.
Spochybnený víťaz
Súťaž však spochybnil aj jeden zo zúčastnených autorov, akademický sochár Ladislav Gajdoš. Tvrdí, že súťaž nebola objektívna. Ako povedal, svoj návrh odovzdal načas a podľa pravidiel čakal na oznámenie termínu, kedy mali byť pred komisiou jednotlivé návrhy autormi prezentované. „Moje prekvapenie bolo veľké, keď mi po niekoľkých týždňoch bolo e-mailom stručne oznámené, že víťaz súťaže je známy, bez akéhokoľvek hodnotenia iných návrhov, teda bez riadnej zápisnice, ktorá by svojím obsahom regulárne vyhodnotila danú súťaž. Tento fakt vyvolal vo mne v momente pochybnosti."
Gajdoš tiež poukázal na to, že dvaja z troch členov komisie boli z PU a sledovali „svoje záujmy, keď vopred bolo známe, že univerzita uprednostňovala svojich ľudí".
Odvolal sa aj na vyjadrenie umeleckého historika Bohumíra Bachratého, ktorý o víťaznom návrhu povedal: „Je to podľa môjho úsudku dielo príliš klasické a konvenčné. Evokuje antiku, helenizmus, klasicizmus i symbolizmus a vecná i významová väzba k udalostiam novembra 1989 je v ňom minimálna. Duch moderny, revolučnej premeny a postmoderny tu nie je zastúpený. Pamätník by mal byť o perspektívnej, budúcej slobode a budúcich časoch života nás všetkých, čo spĺňa napríklad návrh L. Gajdoša. O pietnej, trochu 'cintorínskej' žene anjelovi to nemožno povedať."
Hlavne, že sa to stihne?
Primátor Hagyari sa k téme pamätníka vyjadril, že mesto akceptovalo návrh rektora, že nechce fontánu, ale sochu. O výhradách sochára Gajdoša povedal: „Je jediný, kto sa ozval, a cíti sa veľmi urazený. Každý náhľad na umelecké dielo je subjektívny." Dodal, že víťaznú sochu odporučil docent Dušan Srvátka, ktorý „vie dostatočne ohodnotiť umelecké diela".
K výhradám, že komisia nekomunikovala s umeleckou obcou, primátor poznamenal: „Vytvoriť veľkú komisiu zo zástupcov umelcov je cesta do pekla. Tam bude toľko rôznych názorov na každé dielo, že podľa mňa je to zbytočné... Toto umelecké dielo bude v areáli univerzity, je to vzdanie úcty práve študentom - nech o tom rozhodne univerzita." Podľa neho je podstatné, že sa pamätník stihne postaviť k výročiu.
