Kultúrne dedičstvo putuje na internet

Prvá digitálna kniha v roku 1971 potrebovala sálový počítač, dnes elektronický papier umožňuje stiahnuť si knihy do svojej čítačky.

V rebríčku najpozeranejších dokumentov po spustení Europeany dominovali aj diela Abrahama Bloemaerta s erotickými výjavmi.



BRATISLAVA. Tie knihy nebudú nikdy voňať a ťažko si v nich budete listovať počas dovolenky pri mori. No aj tak sú vám bližšie ako ktorákoľvek kniha, po ktorej túžite a nemáte ju práve pri sebe. Internet posiali digitálne knižnice – miesta s kultúrnym dedičstvom našich predkov, ku ktorým ste vždy presne rovnako ďaleko ako k počítaču s prístupom na internet.

Na stránkach Britskej knižnice si môžete listovať v zápiskoch Leonarda da Vinciho tak, ako keby ste ich práve držali v ruke. Myšou obraciate listy papiera, približujete si ich a ak chcete, rovno necháte prečítať do slúchadiel.
Nevieme celkom presne, koľko čitateľov priamo v knižnici by bolo treba na to, aby toto dielo neustálym obchytávaním celkom zničili, na internete nám však jeho obraz zostane už navždy a prístupný každému, kto má oň záujem.

Milióny diel on­line

To bol aj cieľ Michaela Harta z Illinoiskej univerzity, keď v roku 1971 dostal do digitálnej formy vôbec prvú „knihu“ (americká Deklarácia nezávislosti) a využil pritom veľmi drahý strojový čas za jedným zo sálových počítačov. Dúfal, že by do konca 20. storočia mohlo byť na svete aspoň desaťtisíc voľne dostupných kníh, ktoré si bude môcť každý voľne stiahnuť bez nutnosti navštívenia knižnice alebo kníhkupectva.

Jeho projekt Gutenberg.org dnes vďaka práci dobrovoľníkov obsahuje tridsaťtisíc najvýznamnejších diel svetovej literatúry. A milióny ďalších sú dostupné na Google Books, tento projekt postupne skenuje a zverejňuje obsah knižníc amerických univerzít.

Alebo vďaka jednému z najnovších prírastkov – päťmiliónovej digitálnej knižnice Európskej únie – www.Europeana.org.

Keď v novembri 2008 vznikla, enormný záujem o diela (približne desať miliónov požiadaviek na server v priebehu niekoľkých hodín) ju úplne vyradil z činnosti. Kým ju autori dočasne nepozastavili na ďalšie dva mesiace, celkom dobre sa ukázalo, o čo z nej mali vlastne surferi taký veľký záujem. V rebríčku najpozeranejších dokumentov boli obrazy s erotickými výjavmi od Rubensa a Bloemaerta a tiež titulná strana pôvodného vydania Hitlerovho Mein Kampfu.


Keďže vďaka elektronic〜kému papieru knihy vydavateľ nemusí tlačiť a ani distribuovať, predáva ich čitateľom pokojne za tretinovú cenu.

Knižnica chce do roku 2010 ešte porásť – na jedno miesto chce združiť desať miliónov kníh, obrazov a historických dokumentov týkajúcich sa Európy.

Obdobný projekt, ale so zameraním na celý svet, spustilo prednedávnom aj UNESCO na adrese www.wdl.org. Zatiaľ obsahuje tisícku raritných dokumentov z celého sveta.

Elektronický papier

Sú digitálne knižnice iba záchranou pre chátrajúce dokumenty z našich dejín, v ktorých ľudia budú listovať? Alebo raz budeme všetci elektronické knihy aj priamo čítať?

Cieľ projektov ako Gutenberg.org, ktoré ponúkajú namiesto oskenovaného obrazu strán priamo celý text diela na stiahnutie, sa dlho nedarilo naplniť, hlavne preto, že text z monitora počítača sa veľmi zle číta. Väčšina kníh preto nakoniec aj tak končila vytlačených na papieri.

Revolúciu spôsobil v posledných rokoch vynález a rozšírenie tzv. elektronického papiera – zariadení veľkosti knihy, ktorých displej skoro dokonale imituje vzhľad papiera. A má v sebe nie jednu, ale hneď niekoľko stoviek titulov.

Státisíce Američanov sa teraz opäť vracajú k čítaniu – v špeciálnych elektronických obchodoch knihy priamo sťahujú do svojej „čítačky“. Keďže knihy vydavateľ nemusí tlačiť a ani distribuovať, predáva ich čitateľom pokojne za tretinovú cenu.

Kde nájsť slovenské elektronické knihy?

Zdigitalizované diela slovenských autorov sú aj vo svetových knižniciach, najväčšiu zbierku má Zlatý fond denníka SME.

BRATISLAVA. Nie veľa zo slovenského kultúrneho dedičstva nájdete vo veľkých svetových digitálnych knižniciach, niečo však predsa. Na stránke http://books.google.com sú oskenované viaceré z diel slovenských klasikov – väčšinou v prvovydaniach. Jedinou podmienkou je, aby sa ich výtlačok dostal do niektorej z veľkých amerických univerzitných knižníc.

Nájdete tam výtlačok Slávy dcery od Jána Kollára z roku 1853, z toho istého roku Štúrovo dielo O národních písních a pověstech plemen slovanských či Spisy básnicke Andreja Sládkoviča z roku 1863. V novších knihách môžete väčšinou vyhľadávať, pre autorské práva sa však k celému dielu nedostanete.

Niekoľko slovenských zbierok nájdete aj v Europeane, väčšinou však pochádzajú z maďarských alebo českých archívov. V projekte World Digital Library na www.wdl.org organizácie UNESCO je zatiaľ k dispozícii len niekoľko obrazov a oskenovaná anglická verzia pamätí Mórica Beňovského.

V najväčšom dobrovoľníckom projekte Gutenberg.org by ste knihy zo Slovenska hľadali tiež ťažko – ako zo Slovenska je tu označená iba trojminútová skladba nazvaná Zmes slovackych Pisni.

Kde teda hľadať slovenské digitálne dedičstvo? V projekte Memoria Slovaca Slovenskej národnej knižnice môžete zatiaľ nájsť zdigitalizované stovky obrazov a dokumentov pochádzajúcich z archívu Slovenského národného literárneho múzea a Archívu literatúry a umenia.

Vlastný projekt digitalizácie starších tlačí má aj Univerzitná knižnica v Bratislave. Na http://digitalna.kniznica.info/ ponúka napríklad oskenované najstaršie ročníky Slovenských pohľadov či rukopisný Národňí zábavňík.

Zrejme najväčšou zbierkou slovenských elektronických kníh zostáva projekt Zlatý fond denníka SME. Približne stovka digitalizátorov v ňom postupne na internet prenáša plné texty diel slovenských autorov. Momentálne je v databáze knižnice približne 930 slovenských diel, každý pracovný deň pribudne jedno ďalšie.

Tomáš Ulej

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 124
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 576
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 516
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 220
  5. Vizuálny smog je problém 2 999
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 795
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 662
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 331
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 699
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 371

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tých, ktorí odišli, svet prijal s otvorenou náručou

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

KOŠICE KORZÁR

Fotil okupáciu v Košiciach, snajper ho zasiahol do hlavy, ostal ochrnutý

Okupáciu ovplyvnila životy ľudí.

PÍŠE SHASHI THAROOR – FÓRUM

Indii hrozia etnické čistky

Tlejúca kríza hrozí eskaláciou.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.