Kultúrne dedičstvo putuje na internet

Prvá digitálna kniha v roku 1971 potrebovala sálový počítač, dnes elektronický papier umožňuje stiahnuť si knihy do svojej čítačky.

V rebríčku najpozeranejších dokumentov po spustení Europeany dominovali aj diela Abrahama Bloemaerta s erotickými výjavmi.



BRATISLAVA. Tie knihy nebudú nikdy voňať a ťažko si v nich budete listovať počas dovolenky pri mori. No aj tak sú vám bližšie ako ktorákoľvek kniha, po ktorej túžite a nemáte ju práve pri sebe. Internet posiali digitálne knižnice – miesta s kultúrnym dedičstvom našich predkov, ku ktorým ste vždy presne rovnako ďaleko ako k počítaču s prístupom na internet.

Na stránkach Britskej knižnice si môžete listovať v zápiskoch Leonarda da Vinciho tak, ako keby ste ich práve držali v ruke. Myšou obraciate listy papiera, približujete si ich a ak chcete, rovno necháte prečítať do slúchadiel.
Nevieme celkom presne, koľko čitateľov priamo v knižnici by bolo treba na to, aby toto dielo neustálym obchytávaním celkom zničili, na internete nám však jeho obraz zostane už navždy a prístupný každému, kto má oň záujem.

Milióny diel on­line

To bol aj cieľ Michaela Harta z Illinoiskej univerzity, keď v roku 1971 dostal do digitálnej formy vôbec prvú „knihu“ (americká Deklarácia nezávislosti) a využil pritom veľmi drahý strojový čas za jedným zo sálových počítačov. Dúfal, že by do konca 20. storočia mohlo byť na svete aspoň desaťtisíc voľne dostupných kníh, ktoré si bude môcť každý voľne stiahnuť bez nutnosti navštívenia knižnice alebo kníhkupectva.

Jeho projekt Gutenberg.org dnes vďaka práci dobrovoľníkov obsahuje tridsaťtisíc najvýznamnejších diel svetovej literatúry. A milióny ďalších sú dostupné na Google Books, tento projekt postupne skenuje a zverejňuje obsah knižníc amerických univerzít.

Alebo vďaka jednému z najnovších prírastkov – päťmiliónovej digitálnej knižnice Európskej únie – www.Europeana.org.

Keď v novembri 2008 vznikla, enormný záujem o diela (približne desať miliónov požiadaviek na server v priebehu niekoľkých hodín) ju úplne vyradil z činnosti. Kým ju autori dočasne nepozastavili na ďalšie dva mesiace, celkom dobre sa ukázalo, o čo z nej mali vlastne surferi taký veľký záujem. V rebríčku najpozeranejších dokumentov boli obrazy s erotickými výjavmi od Rubensa a Bloemaerta a tiež titulná strana pôvodného vydania Hitlerovho Mein Kampfu.


Keďže vďaka elektronic〜kému papieru knihy vydavateľ nemusí tlačiť a ani distribuovať, predáva ich čitateľom pokojne za tretinovú cenu.

Knižnica chce do roku 2010 ešte porásť – na jedno miesto chce združiť desať miliónov kníh, obrazov a historických dokumentov týkajúcich sa Európy.

Obdobný projekt, ale so zameraním na celý svet, spustilo prednedávnom aj UNESCO na adrese www.wdl.org. Zatiaľ obsahuje tisícku raritných dokumentov z celého sveta.

Elektronický papier

Sú digitálne knižnice iba záchranou pre chátrajúce dokumenty z našich dejín, v ktorých ľudia budú listovať? Alebo raz budeme všetci elektronické knihy aj priamo čítať?

Cieľ projektov ako Gutenberg.org, ktoré ponúkajú namiesto oskenovaného obrazu strán priamo celý text diela na stiahnutie, sa dlho nedarilo naplniť, hlavne preto, že text z monitora počítača sa veľmi zle číta. Väčšina kníh preto nakoniec aj tak končila vytlačených na papieri.

Revolúciu spôsobil v posledných rokoch vynález a rozšírenie tzv. elektronického papiera – zariadení veľkosti knihy, ktorých displej skoro dokonale imituje vzhľad papiera. A má v sebe nie jednu, ale hneď niekoľko stoviek titulov.

Státisíce Američanov sa teraz opäť vracajú k čítaniu – v špeciálnych elektronických obchodoch knihy priamo sťahujú do svojej „čítačky“. Keďže knihy vydavateľ nemusí tlačiť a ani distribuovať, predáva ich čitateľom pokojne za tretinovú cenu.

Kde nájsť slovenské elektronické knihy?

Zdigitalizované diela slovenských autorov sú aj vo svetových knižniciach, najväčšiu zbierku má Zlatý fond denníka SME.

BRATISLAVA. Nie veľa zo slovenského kultúrneho dedičstva nájdete vo veľkých svetových digitálnych knižniciach, niečo však predsa. Na stránke http://books.google.com sú oskenované viaceré z diel slovenských klasikov – väčšinou v prvovydaniach. Jedinou podmienkou je, aby sa ich výtlačok dostal do niektorej z veľkých amerických univerzitných knižníc.

Nájdete tam výtlačok Slávy dcery od Jána Kollára z roku 1853, z toho istého roku Štúrovo dielo O národních písních a pověstech plemen slovanských či Spisy básnicke Andreja Sládkoviča z roku 1863. V novších knihách môžete väčšinou vyhľadávať, pre autorské práva sa však k celému dielu nedostanete.

Niekoľko slovenských zbierok nájdete aj v Europeane, väčšinou však pochádzajú z maďarských alebo českých archívov. V projekte World Digital Library na www.wdl.org organizácie UNESCO je zatiaľ k dispozícii len niekoľko obrazov a oskenovaná anglická verzia pamätí Mórica Beňovského.

V najväčšom dobrovoľníckom projekte Gutenberg.org by ste knihy zo Slovenska hľadali tiež ťažko – ako zo Slovenska je tu označená iba trojminútová skladba nazvaná Zmes slovackych Pisni.

Kde teda hľadať slovenské digitálne dedičstvo? V projekte Memoria Slovaca Slovenskej národnej knižnice môžete zatiaľ nájsť zdigitalizované stovky obrazov a dokumentov pochádzajúcich z archívu Slovenského národného literárneho múzea a Archívu literatúry a umenia.

Vlastný projekt digitalizácie starších tlačí má aj Univerzitná knižnica v Bratislave. Na http://digitalna.kniznica.info/ ponúka napríklad oskenované najstaršie ročníky Slovenských pohľadov či rukopisný Národňí zábavňík.

Zrejme najväčšou zbierkou slovenských elektronických kníh zostáva projekt Zlatý fond denníka SME. Približne stovka digitalizátorov v ňom postupne na internet prenáša plné texty diel slovenských autorov. Momentálne je v databáze knižnice približne 930 slovenských diel, každý pracovný deň pribudne jedno ďalšie.

Tomáš Ulej

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 477
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 886
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 141
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 282
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 400
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 895
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 853
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 807
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 726
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 444

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.

ROZHOVOR

Viliam Klimáček: Musel som prekonať Dubčekovu auru dobráka

Bol mužom minulosti. Film o ňom sa pýta, prečo ho všetci milovali.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Chceli hymnickú pieseň, v ktorej bude slovo Rosa

Pustite si najväčšie hity pesničkára Wabiho Daněka.