SME
Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Ruka sleduje myslenie materiálu

Eva Cisárová–Mináriková patrí k tým umelcom, čo na začiatku 70. rokov podnietili rozvoj textilného umenia ako autonómneho výtvarného prejavu. Do 5. septembra sa prezentuje výstavou Textilné citácie... a paradoxy.

Eva Cisárová–Mináriková: Vzorfarebník, textilné leporelo, 2000.Eva Cisárová–Mináriková: Vzorfarebník, textilné leporelo, 2000.



BRATISLAVA. Tradičné chápanie textilného diela ako „nástennej maľby“, teda monumentálno-dekoratívneho, podľa maliarskej predlohy vytkaného objektu-gobelínu situovaného v reprezentatívnom priestore, dostalo v kontexte socialistického umenia významnú podporu. Tak ako stredoveké a barokové gobelíny zdobili chrámy a paláce, mali aj „socialistické“ vniesť slávnostnú prezentáciu ideí do nových chrámov budovateľov lepších zajtrajškov.

Nové stratégie textilu

Zmenami, ktoré nastali v 60. rokoch, sa pozvoľna menili aj miesto a funkcie umenia v spoločnosti, a menil sa aj prístup k chápaniu textilného diela. Termíny tapiséria, neskôr umenie vlákna, mäkká plastika, textilný objekt, naznačujú nové stratégie textilu.

S oslobodením od tradičných výrobných postupov, tém a spoločenskej objednávky autori hľadajú nové výtvarné a technické možnosti. Limity už nevymedzuje remeslo a materiál, ale duch súčasného umenia.

Eva Cisárová–Mináriková prišla študovať na VŠVU k Petrovi Matejkovi s excelentnou výbavou – pochádza z Cífera, kde bola na uhorské pomery vynikajúca textilná dielňa, a strednú školu absolvovala v Brne, v oddelení Bohdana Mrázka, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov československej autorskej tapisérie.

Tolerantná atmosféra v Matejkovom ateliéri a otvorený maliarsky program štúdia jej umožnili hľadať vlastnú cestu – sama na ráme votkávala svoje predstavy do textilu. Tkanie na ráme, a nie na tkáčskom stave, v Bratislave zaviedla ona. Verí, že ruka verne sleduje myslenie v materiáli, že je schopná počúvať hlas prírody a tiež Boha, ktorý je v materiáli obsiahnutý.


Už to nie sú elegantné a bravúrne zvládnuté monumenty, ale pripomienky a narážky, hravé či vážne,konceptuálne premyslené, atakujúce zmysly aj pamäť.

Pocty starým majstrom

Autorka postupne po sérii autorských tapisérií a aj po skúsenosti s výskumom k teoretickej diplomovej práci (Mária Hollósy a cíferská vyšívačská škola) obracia pozornosť na štúdium historických textílii, ľudového textilu, textilu predkolumbovských amerických kultúr, umenie prírodných národov a s veľkou pokorou vytvára rad prác, inšpirovaných z týchto zdrojov.

Sú to pocty starým majstrom gobelínu, ale aj ľudového textilu, ktorých diela cituje ako fragmenty a voľne interpretuje, komentuje a parafrázuje vo vlastnej autorskej technike. Majstrovské zvládnutie remesla a kultivovaný farebný rozvrh je prvý dojem z diela, ale hlbšie sústredenie nám odkrýva narážky a spomienky do rôznych časových a kultúrnych vrstiev.

Fragmenty textílií ako pamäť rodu a doby

Veľkú časť svojich tvorivých ambícií posledných rokov autorka koncentruje do „ekologických“ stratégií – recyklovaný textil, priemyslový odpad, prírodné vlákna, fragmenty textílií ako pamäť rodu, národa, doby, sú materiálovou bázou jej tvorby a myslenia v textile.

Už to nie sú elegantné a bravúrne zvládnuté monumentálne textilné diela, ktoré reprezentovali československú tapisériu na významných výstavách doma a vo svete, ale pripomienky a narážky, niekedy hravé, niekedy vážne, konceptuálne premyslené, priestorovo atakujúce zmysly aj pamäť.

Techniku tkania nahrádza koláž a asambláž, plstenie, uzlovanie, inštalácia. Vzorníky, zápisníky, herbáre, šlabikáre, pamätníky, majú podobu knihy rôznych formátov, fragmenty textílií sa ocitajú v rôznych kontextoch a paradoxných posunoch.

Po revolúcii vstupuje Eva Cisárová–Mináriková ako pedagóg na VŠVU a podieľa sa na vytvorení novej koncepcie vzdelávania v odbore, vedie ateliér voľnej textilnej tvorby, zavádza reštaurovanie historického textilu. So študentmi usporiadala rad výstav a exkurzií po textilných pamiatkach Európy, zúčastňuje sa na sympóziách, workshopoch. Dostala Slovensko do európskej mapy historického textilu.

Vystavovala na viac ako dvesto kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí a výstava v Nových Zámkoch je jej prvou samostatnou výstavou... Tiež paradox.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 8 317
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 745
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 261
  4. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 1 966
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 962
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 656
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 594
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 524
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

John Boyne: Komnata ozvien (prel O. Havrila, Slovart 2022).

Nový román Johna Boylea vychádza z hrozieb súčasnosti.


1. feb
Z novej slovenskej komédie Invalid sa môže stať divácky hit.

Môže človek nahnevaný na systém vziať spravodlivosť do vlastných rúk?


7. feb
Speváčky Shakira (vľavo) a Miley Cyrus.

Hudobný útok na bývalých je zároveň útokom na hitparády.


7. feb
Český režisér Šimon Holý má v kinách film A potom príde láska.

Pred nakrúcaním svojho filmu študoval české sekty.


7. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  8. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 951
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 972
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 858
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 7 879
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 607
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 243
  7. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 2 814
  8. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 504
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
SkryťZatvoriť reklamu