Woodstock je symbolom detí kvetov

Woodstock bol viac ako hudobný festival. Pred štyridsiatimi rokmi na poliach farmy mestečka Bethel neďaleko New Yorku sa stretlo viac ako pol milióna ľudí, ktorí pôvodne chceli vidieť to najlepšie zo svetovej hudobnej scény. Málokto však tušil, že festival naplní pacifistický sen detí kvetov. Tej sa dnes hovorí generácia Woodstocku.

BRATISLAVA. Woodstock dnes zostáva inšpiráciou pre mnoho svetových festivalov. Ale žiadnemu z nich, azda s výnimkou anglického Glastonbury, sa nepodarilo dosiahnuť to, čo tejto akcii od 15. až 18. augusta 1969.
Pôvodne to vyzeralo na obrovský kolaps. Cesty do Bethelu boli upchaté, dokonca aj hudobníci uviazli v dlhých kolónach a nakoniec ich museli priviesť vrtuľníkmi.

Organizátori očakávali, že na festival príde okolo 50–tisíc ľudí, zvedavých na Jimiho Hendrixa, The Who, Janis Joplin, Grateful Dead a ďalších. Prišlo ich mnohonásobne viac. Davy zbúrali ploty a organizátori vyhlásili festival za bezplatný.

Hneď, ako udreli do strún

Na mieste nebolo dostatok vody, potravín, ľudia neboli chránení proti rozmarom prírody a párkrát sa zdalo, že festival sa utopí v daždi a blate. Napriek tomu sa diváci správali k sebe ohľaduplne. Je zázrak, že akcia zaznamenala „iba“ troch mŕtvych.

Samotný program sa začal s niekoľkohodinovým oneskorením, až organizátor Michael Lang poprosil čierneho folkera Richieho Havensa, aby vystúpil ako prvý, pretože kapely, ktoré mali hrať na úvod, ešte neboli na mieste. Keď hudobník, hrajúci netradičným spôsobom na gitaru, udrel do strún a zaspieval pieseň Freedom, bolo to tam. Ešte dnes je z filmových záberov cítiť silu tejto piesne. Trafila do duše ľudí, ktorí nesúhlasili s vojnou vo Vietname, stále prítomným rasizmom a inými obmedzeniami ľudských práv.

Nikdy neboli takí dobrí

Woodstock mal aj druhú stránku (voľný sex, drogy), ktorá sa deťom kvetov stala neskôr osudnou, no negatíva prebila počas troch dní hudba. Aj keď tam neboli všetci významní umelci, Woodstock ponúkol to najlepšie z americkej a britskej hudobnej scény. Niektorí z hudobníkov odohrali najlepšie vystúpenia. Dnes sa na nich pozeráme ako na legendy, no vtedy niektorí iba začínali.

Superskupina CSN&Y hrala na festivale iba svoje druhé vystúpenie, Santana na východe Ameriky ešte nekoncertoval, ani Joe Cocker, ktorý dostal ľudí na kolená svojou verziou skladby With A Little Help From My Friends od Beatles, nebol vtedy príliš známy.

Newyorskí Sha Na Na, ktorí sa o niekoľko rokov preslávili účinkovaním v Pomáde, hrali dovtedy iba po newyorských kluboch. Nočný koncert britských energických rockerov The Who patrí k najlepším v ich histórii. Neplatí to však o Grateful Dead – tí tam odohrali svoje najslabšie vystúpenie.

Tragická bodka

Ani Jimi Hendrix, ktorý vystúpil v pondelok ráno ako posledný a hral pre hŕstku priaznivcov, nebol bohvieako skvelý, no tento famózny gitarista predviedol svoju verziu americkej hymny The Star-Spangled Banner, ktorá sa stala symbolom Woodstocku.

Slávny hudobný kritik Greil Marcus povedal, že sa stala výpoveďou o vtedajšom stave Ameriky, jej oslavou a zároveň znechutením. Vraj vyjadruje protest proti vojne vo Vietname, no zároveň hovorí o tom, že aj ľudia Woodstocku sú súčasťou Ameriky.

Woodstock sa skončil finančným krachom (náklady neskôr organizátori vykryli z filmov a živých albumov), skončila sa aj éra hippies. O tri a pol mesiaca sa na západnom pobreží začal festival Altamont. Pred očami speváka The Rolling Stones Micka Jaggera najatí ochrankári Hell's Angels ubodali mladého černocha.

Bola to tragická bodka za érou, ktorá sa snažila o lásku a mier.