Czeslaw Milosz
Narodil sa 30. júna 1911.
V roku 1951 emigroval.
V roku 1961 sa stal profesorom poľskej literatúry v Berkeley.
V roku 1980 získal Nobelovu cenu za literatúru.
Zomrel 14. augusta 2004.
Czeslaw Milosz sa narodil 30. júna 1911 v rodine stavebného inžiniera v Szetejniach v dnešnej Litve. Vyštudoval právo a po ročnom štipendijnom pobyte v Paríži pôsobil v poľskom rozhlase vo Vilniuse a vo Varšave. Ako vojnový spravodajca pracoval v Rumunsku.
Od roku 1940 bol v protinemeckom odboji, po vojne vstúpil do diplomatických služieb.
Emigroval do USAPo vojne Milosz spočiatku podporoval povojnový režim, ktorý dosadili Sovieti. V rokoch 1945 - 1950 pôsobil ako diplomat, ale postupne stratil ilúzie o komunistoch a v roku 1951 emigroval. Usadil sa vo Francúzsku, odkiaľ sa o desať rokov neskôr presťahoval do USA.
Prednášal literatúru na kalifornskej univerzite v Berkeley, písal poéziu a prekladal anglickú literatúru do poľštiny. V roku 1978 dostal medzinárodnú literárnu cenu Neustadt, nazývanú tiež „malým Nobelom“.
V roku 1980 dostal Nobelovu cenu. Práve v tom čase sa v Poľsku zrodilo hnutie Solidarita, ktoré otriaslo komunistickou vládou. Až keď Milosz dostal Nobelovu cenu, komunistický režim zmenil k nemu prístup. Povolili vydať aspoň niektoré jeho diela a Milosz mohol Poľsko navštevovať.
Po zmene režimu sa v r. 1993 definitívne presťahoval do Poľska. Vybral si Krakov, pretože sa „najviac podobá na Vilnius“.
Milosz je spolu s ďalšou nositeľkou Nobelovej ceny Wislawou Szymborskou čestným občanom Krakova.
Tam aj 14.augusta 2004 zomrel.
Svedok dvadsiateho storočiaMilosza označujú za „svedka 20. storočia“. Zažil druhú svetovú vojnu, Varšavské povstanie i exil.
Ocenilo ho tiež izraelské múzeum holokaustu Jad Vašem ako Spravodlivý medzi národmi.
Aj vo vysokom veku sa vyjadroval k súčasnej situácii. Napríklad jeho posledné texty o Európe a Európskej únii sú veľmi kritické.
V slovenčine mu vyšli napr. básnické zbierky Psíček pri ceste (1999) či To (2003). V češtine napríklad autobiografický román Údolie Issy (1993), podľa ktorého režisér Tadeusz Konwicki nakrútil film v roku 1982.
Alkohol a ženyCzeslaw Milosz si neodopieral príjemné stránky života. Najskôr síce budil dojem, že je uzavretý a povýšenecký, v skutočnosti bol však výnimočne srdečný. Priatelia spomínajú, že ako 90-ročný bol schopný sedieť s pohárom whisky, sledovať mladé ženy a písať poéziu. Literárny kritik a publicista Jerzy Illg zasa pripomína nespočetné spolu vypité fľaše.
„Milosz mal rád alkohol. To, čo dokázal vypiť, zaskočilo dokonca aj Rusov, a Miloszovi sa nikdy neplietol jazyk.“ Na istej spoločenskej akcii v Kalifornii sa vraj vtedy 80-ročný Milosz urazil, že ho „nepozvali“ na spoločné fajčenie marihuany.
Nepomohli argumenty, že išlo jeho vek a úctu voči nemu. Spoločnosť však, spomína ďalej Illg, veľmi rýchlo napravila „spoločenské faux-pas“.
