Hudba 20. storočia (2) je predposlednou knihou z originálnej edície Dejiny hudby. Už v roku 2003 sa na ňu podujala profesorka dejín hudby v odbore Hudobná veda na Univerzite Komenského Naďa Hrčková.
Celý cyklus vyšiel vo vydavateľstve Ikar a v českej verzii vo vydavateľstve Euromedia Praha. Najmä v Čechách má neobvyklú viactisícovú predajnosť. Aj preto, že je to čitateľsky veľmi atraktívny, hoci odborne náročný text.
Roky boli odrezaní
S 20. storočím (2) sa nám do rúk dostáva v niektorých kapitolách objavná kniha, zasahujúca do hlbokých dobových a politických kontextov. Je aj osobným svedectvom. Autorka (spolu s okruhom mladých spolupracovníkov) píše o tvorbe najvýznamnejších skladateľov artificiálnej hudby stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Tie zostali 40 rokov odrezané od kultúrneho sveta v sovietskej zóne.
Brilantné sú kapitoly o poľskej škole, o slovenskej a českej generácii nastupujúcej v 60. rokoch. Pozoruhodné sú štúdie ľudských a umeleckých príbehov medzinárodne uznávaných tvorcov – „večného emigranta” Gyorgy Ligetiho, Alfreda Schnittkeho (ďalšieho núteného „emigranta” v Európe), Arvo Pärta (s podobným odchodom z vlasti), Sofie Gubajduliny (žijúcej mimo svojej vlasti v Nemecku) či Galiny Ustvoľskej.
Poľská škola si vydobyla umeleckú slobodu už v temných päťdesiatych rokoch minulého storočia, na čele s Witoldom Lutoslawským, Krzysztofom Pendereckým, Henrykom Góreckým, Zygmundom Krauzem, a slúžila ostatným socialistickým krajinám „východného bloku” ako paradigma štýlovej a ideovej nezávislosti.
Nie je to encyklopédia
Dvadsaťdeväť dielov tejto knihy je štúdiou prameňov, skladateľských osudov, poetík a nespočetných pútavých analýz prevažne známych diel.
Autorka píše otvorene o praktikách moci v manipulovaní tvorbou, „trestaním” zákazmi uvádzania tvorby. Ale ťažiskom je druhá polovica 20. storočia, nástup postwebernovskej generácie a jej vstup do medzinárodného kontextu (portréty Ilju Zeljenku, Romana Bergera, Ladislava Kupkoviča, Petra Kolmana, Miroslava Bázlika, Juraja Beneša a Vladimíra Bokesa).
Objavná a ojedinelá kniha Nade Hrčkovej patrí ku konštantám súčasnej hudobnej historiografie, nie je však nijakou encyklopédiou, odkrýva predovšetkým „ducha doby”.
Autor: Elena Letňanová, autorka je klavirista