Aj z tých najhorších filmov, aké sa len dajú vo videopožičovni nájsť, sa Quentin Tarantino dokázal naučiť, ako možno zinscenovať históriu. Uvidíme už čoskoro v Nehanebných bastardoch.
BRATISLAVA. Nie, nie, robiť filmy, to pre Quentina Tarantina nie je žiadna robota. Filmovanie je pre neho spôsob, ako byť šťastný.
Pozrite sa na neho, keď o filmoch rozpráva - takmer sa ide pritom zadusiť. Toľko toho chce stihnúť, že pritom ani nestíha dýchať. A keď sa nejaký jeho film prvýkrát verejne premieta, je vzrušený ako malé dieťa. „Toto sú moje olympijské hry," volal napríklad v máji, keď prišiel na festival v Cannes. Ukázal tam svoj nový film Nehanební bastardi a hrdo hovoril: „Zmenil som v ňom dejiny!" To, že hovoril o dejinách druhej svetovej vojny, pochopí o týždeň aj Slovensko, lebo vtedy už bude Tarantino v našich kinách.
Vzdelanie z požičovne
Tarantino nikdy nepochyboval, že film má takú moc. Prečo by nemohol zasiahnuť do svetovej histórie, keď sa mu tak ľahko podarilo zasiahnuť do sveta jeho? Stalo sa to už vo videopožičovni, kde robil predavača. Vďaka tomu sa z neho stal veľký znalec, aj toho najhoršieho, čo sa kedy nakrútilo, a veľmi rád na to vo svojich filmoch odkazuje.
Pri Nehanebných bastardoch mu zase raz poslúžil spaghetti western. „V jeho príbehoch má život nulovú cenu. V tom sa podobá na časy druhej svetovej vojny," vysvetľuje. Najprv si myslel, že sa bude držať faktov z histórie. Ale pri písaní scenára zistil, že to nedodrží. Nemohol, postavy ho neposlúchli. „Ony predsa nemysleli na to, že raz budú historickými postavami. Nevedeli, čo sa nakoniec stane. Tak som sa s nimi nepriečil, nechal som ich robiť po svojom."
Propagandistický film
S najväčšími historickými zmenami sa stretli Hitler s Goeb〜belsom. V Tarantinovej verzii po nich ide celé jedno bastardské komando zložené z amerických Židov a veľkú pomstu mu súčasne chystá mladá Francúzka z Paríža. Ako inak - v kine. Počas slávnostnej premiéry nemeckého propagandistického filmu.
Mimochodom, to bola tiež pekná príležitosť, vyskúšať si propagandistický film. Tarantino nehľadal v žiadnych archívoch, poctivo si ho nakrútil sám. Do Nehanebných bastardov sa z neho zmestilo len niekoľko minút, ale na festivale v Cannes sľuboval, že na DVD bude celý.
Ďalší vtip?
Špeciálnymi bonusmi Tarantinových filmov bývajú dialógy. „Myslím si, že toto by mohlo byť mojím majstrovským dielom," povie v jednom z nich Brad Pitt, filmový vodca Bastardov. Vraví to vo chvíli, keď sa mu na jednom nepriateľovom čele podarí s mimoriadnou presnosťou vyrezať odkaz na rozlúčku. Mnohí si to však začali vysvetľovať ako ďalší Tarantinov vtip, v ktorom nám chcel zašifrovať, čo si o svojom najnovšom filme myslí on sám.
Pravdepodobnejší je však iný predpoklad. On prvý musel v strižni vedieť, že toto jeho najlepší film nebude. A, samozrejme, že ani dejiny ním nezmenil. Ale tou scénou pomsty z kina, kde sa o to pokúšal, predsa len čosi dokázal. Keby mal raz možnosť zasiahnuť hoci len do drobného úseku histórie a zinscenovať ju po svojom, vedel by, čo má robiť, a urobil by to veľkolepo.
S históriou kinematografie sa mu to už raz, a úplne poľahky, podarilo.
„Keby sa z nejakej džungle vynoril človek, nevedel by, čo je to film a chcel by to zistiť, mali by mu ukázať Tarantina!“ To si myslí Christoph Waltz. Jeho slová by sa dnes dali pokojne ešte rozviesť: Keby ten človek chcel vedieť aj to, ako vyzerá skvelý herecký výkon, mal by si pozrieť Tarantinových Nehanebných bastardov.
Tam hrá Waltz nacistu, poručíka Landu. Publikum v Cannes takmer odpadlo od nadšenia, keď ho videlo.
Dôvodov bolo viac. Po prvé, tá postava poručíka je famózna, na ňu bolo treba ozaj tarantinovský nápad. Pôvodným povolaním to bol súkromný detektív, preto si ho tretia ríša vyhliadla – aby vyhľadal, ako taký stopársky pes, všetkých Židov, čo ešte prežili. Po druhé, Waltz vo filme rozpráva po nemecky, po anglicky, po francúzsky aj po taliansky, podľa toho, čo si vojenská taktika vyžaduje, a robí to s ohromnou ľahkosťou.
A po tretie, aj všetko ostatné zahral rovnako dobre.
Pred nakrúcaním neveril, že sa do filmu dostane, nevidel na sebe nič, čím by mohol Tarantina ohúriť. Je Európan, takže znalosť viacerých jazykov považuje za prirodzenú. Utešoval sa tým, že aj z konkurzu mu zostane zážitok. A myslel si, že ďalej bude hrať pre rakúskych televíznych divákov, tých jediných, čo ho doteraz poznali.
Ako veľmi sa mýlil. „Christopha som hľadal desať rokov,“ vravel Tarantino v Cannes. „Keby som ho nenašiel, nenakrúcal by som. Z Nehanebných bastardov by nebol žiadny film, napísal by som o nich iba román.“
A o pár dní dostal Christoph Waltz na festivale cenu pre najlepšieho herca.
