V blízkosti židovského cintorína vo Zvolene začal rásť ojedinelý Park ušľachtilých duší. Jeho kompozíciu budú tvoriť dva hlavné výtvarné motívy - Obelisk nádeje a Prah života. Prvý z nich slávnostne odhalia 8. septembra.
ZVOLEN. „Obelisk je stĺp, a to stĺp svetla. Prostredníctvom svetla je symbolickým prepojením zeme a nebies. Človek, ktorý padol na zem ako obeť, zanechal v nej stopu svojho tela. Okolo tejto stopy som opísal pomyselnú elipsu ako svätožiaru. Jednotlivé elipsy som pozbieral a vytvoril z nich svetelný stĺp. Prijímajú svetlo a zároveň svoje svetlo i vlastnú silu vyžarujú," povedal o posolstve Obelisku nádeje jeho autor, známy výtvarný sklár Palo Macho.
Park bude poctou pre Slovákov, ktorí zachraňovali Židov počas druhej svetovej vojny pred deportáciami do koncentračných táborov. Neraz na to doplatili vlastným životom.
Od umenia k archívom
Elipsovité tabule skla naukladané na seba do výšky piatich metrov nie sú iba dokonalou svetelnou hrou, ale tiež odkazom a symbolom. Miestom, kde sa bude dať postáť a meditovať.
„Je zaujímavé, že tento pamätník podnietil aj historický výskum a odkryl konkrétne spôsoby pomoci a záchrany životov. Je to veľmi silná téma a v tomto zmysle i ojedinelá. Pod vedením odborného garanta projektu, profesora Eduarda Nižňanského sa podarilo odkryť a zdokumentovať veľa konkrétnych prípadov pomoci," povedal Palo Macho.
Dodal, že jeho úloha na projekte parku bola vertikálna, zatiaľ čo horizontálnu (Prah života) vytvorí Peter Kalmus so svojimi kameňmi - modlitbami. „Tento koncept vytváral Kalmus počas devätnástich rokov," hovorí Palo Macho.
Cieľom Prahu života, ktorý je označovaný tiež ako Prah modlitieb, je vytvorenie jednej modlitby za každého zavraždeného v podobe kameňa obaleného medeným drôtom. Oba silné výtvarné prvky zjednotil do konečnej podoby parku architekt Martin Kvasnica.
Do srdca obelisku
Obelisk meria presne 504 centimetrov, má šírku 200 centimetrov a tvorí ho viac ako 600 sklených platní. Oproti pôvodným návrhom sa jeho výška znížila. „Takúto výšku, akú má obelisk teraz, som navrhoval na začiatku projektu. Rozhodli sme sa k nej vrátiť a postaviť to, čo je realizovateľné," dodal výtvarník.
Podľa neho je to výška, ktorú človek ešte vníma a necíti sa pri nej stratený. Šírku zvolili tak, aby pri prechádzaní okolo obelisku putoval spolu s človekom aj lúč svetla. Elipsy zas vytvárajú pri čelnom pohľade optické siločiary, ktoré ho akoby vtiahli do sklenej hmoty.
