Začalo sa to v Berlíne, kde mi kamarát ponúkal filmy od svojej priateľky. Je Japonka študujúca filmovú vedu
a väčšinu diel zvykne tvrdo kritizovať. Medzi tie výborné však prekvapivo zaradila aj Utekajme, už ide!, našu komédiu z roku 1986.
Vraj je to úplný originál, niečo, čo nikdy predtým nevidela. Keď som z pamäti vylovil hneď úvodnú scénu, ako sa Marián Zednikovič pozerá sám na seba v telke a mrmle si Kde som tohto len videl?, začal som špekulovať, či by naše príbehy z éry socrealizmu mali rovnaký úspech vo svete ako tie, ktoré nakrúcajú v posledných rokoch Rumuni.
Z detstva si to pamätám ako komédiu, no dnes funguje aj ako skvelý dokument života na panelákovom sídlisku v 80. rokoch. Myslel som si, že naše reálie sú neprenosné, ale kamarát tvrdí, že Japonka z jeho simultánneho prekladu pochopila, že po sťahovaní sa robotníkom nechávala borovička a smiala sa aj na pasáži, kde deti kŕmia susedovho hada so slovami Imro, vezmi si miňonku.
Film je fakt podarený, s civilným humorom, nenápadnými narážkami na režim aj výborným herectvom (okrem Zednikoviča tu exceluje Milan Lasica). Dobré komédie sa nenakrúcali iba v Čechách a Dušan Rapoš nebol vždy zlý režisér.
