To razantne znejúce meno Phil Lynott stojí za to. Rovnako ako jeho majiteľ oplývajúci hneď niekoľkými talentmi. Ako jeden z mála basgitaristov svojej doby dokázal okrem bravúrneho hrania skladať a spievať piesne, ba dokonca aj písať sugestívne texty plné básnických obrazov. Ak by ešte žil, včerajšiu šesťdesiatku by oslávil bujaro.
Phil Lynott
Na počet obyvateľov ponúklo Írsko rokenrolovému svetu azda najväčší počet legendárnych jedincov a zoskupení na svete. Začalo to meditatívnym Vanom Morrisonom, kvílivým Rorym Gallagherom či príjemným Garym Moorom, ktorí vytvorili jedinečnú tradíciu pre Boba Geldofa, U2 či o niečo mladších The Cranberries. Kdesi v hektickej a gitarovými rifmi naplnenej ére konca 60. rokov možno hľadať aj Phila Lynotta.
Malý Hendrix
V skutočnosti bol Lynott Írom len na papieri, pretože na svet prišiel ako chvíľkové vzplanutie Írky a Brazílčana, vďaka čomu nápadne pripomínal svojho hrdinu Jimyho Hendrixa. Phil sa narodil na predmestí Birminghamu a vyrastal v Manchestri, kde sa stal oddaným fanúšikom tamojšieho futbalového mužstva.
Po tom, čo sa presťahoval za starou mamou do prívetivejšieho Dublinu, zamiloval sa do basovej gitary Fender Precision. V meste plnom hudobných klubov rýchlo našiel svoj druhý domov.
V roku 1969 mal už po krk množstvo kamarátskych zoskupení, a tak sa rozhodol, že založí skupinu Thin Lizzy. Spoločne s novým gitaristom a bubeníkom pripravili nový materiál a pustili sa do koncertovania s takým úspechom, že už do roka boli považovaní za najlepšiu írsku kapelu.
Od samého začiatku sa pokúšali o agresívny a neošúchaný hard rock a hoci sa k albumovým a singlovým úspechom prepracúvali naozaj dlho, ich meno je dnes medzi starými rockermi inštitúciou.
Lizzy alebo Queen?
Thin Lizzy sa do popredia britskej hitparády po prvý raz prepracovali v roku 1973 ľahko rozpoznateľnou cover verziou tradičnej írskej ľudovky Whiskey In The Jar. Za najúspešnejšiu éru skupiny možno považovať obdobie rokov 1976 – 1980, ktoré odštartovalo po vydaní dokonalého a dodnes často hraného singlu The Boys Are Back In Town. Krátko na to skupina okolo Lynotta vyrazila spoločne s legendárnou skupinou Queen na americké turné. Faktom dodnes ostáva, že väčšina hudobných publicistov sa pri porovnaní oboch skupín priklonila práve na stranu Írov.
Túto skutočnosť však možno brať s rezervou, pretože Freddie Mercury navlečený do trikotu a črievičiek by sa im nezapáčil, ani keby tvoril oveľa prepracovanejšie kompozície a spieval zamatovejšie ako zamatovo. Phil Lynott to však na pódiu vedel a poctivým pesničkám dokázal vložiť ohromné množstvo energie. Práve zo živých vystú〜pení jeho skupina dlhé roky žila, hoci nepatrila k prvoligovým číslam ako Led Zeppelin, The Who či spomínaný Queen. Mimochodom, recesista Mercury si Lynotta veľmi vážil a v závere mnohých koncertov si na jeho počesť na hlavu nasadzoval bujnú čiernu parochňu.
Nevedel, čo so sebou
Na prelome 70. a 80. rokov Lynott do skupiny prizval svojho starého kumpána Garyho Moora a spoločne dali dokopy strhujúci album Black Rose: A Rock Legend. Po najväčšom míľniku v kariére sily jeho autora viditeľne ochabli, čomu zodpovedala aj kvalita ďalších nahrávok. Lídra skupiny veľmi trápilo, keď jeho jednoduché a úderné pesničky sústavne prirovnávali k primitívnemu punku. Aspoň tak to sám tvrdil.
Hádam aj preto nachádzal svoje útočisko v divokom živote plnom alkoholu a drog. Počas veľkej oslavy na Štedrý deň v roku 1985 upadol po predávkovaní heroínom do bezvedomia a po takmer dvojtýždňovom zápase vo veku len 36 rokov zomrel na zlyhanie srdca, ľadvín a zápal pľúc. Bob Geldof, ktorý svojho kamaráta niekoľkokrát presviedčal, aby sa na hýrenie vykašľal, charakterizoval Lynotta ako „pudového a ťažko zvládnuteľného chlapíka s úsmevom na tvári“.