Radiohead v Prahe: silná hudba, aj keď bez hitov

Nehrávajú často, ale to je len jeden dôvod, prečo sa oplatí vidieť Radiohead aj viackrát. Sú momentálne jednou z najzaujímavejších skupín a každý koncert je trochu iný. To sa potvrdilo aj v nedeľu večer na pražskom Výstavisku.

PRAHA. Ak sa hovorí, že raz vidieť je lepšie ako dvakrát počuť, v prípade Radiohead to neplatí. Na ich koncertoch je čo počúvať, aj na čo pozerať. Tak to bolo aj počas ich ďalšej zriedkavej návštevy v strednej Európe.

Symbióza gitár a elektroniky

Už pohľad na pódium v areáli pražského Výstaviska naznačoval, že to nebude obyčajný večer. Po predskokanoch, nemeckom elektronickom triu Moderat (bol to osobný výber speváka Thoma Yorka) na veľkú scénu vyšli technici a do priestoru nad hlavy hudobníkov zavesili niekoľko desiatok tyčí. Keď sa začalo hrať, ukázalo sa, že ide o špeciálne LED panely, súčasť veľkej, detailne prepracovanej vizuálnej šou.

Radiohead v Prahe

Radiohead odštartovali rázne - roztancovanou 15 Step, úvodnou skladbou z posledného albumu In Rainbows, po ktorej prešli do nemenej energickej There There. České publikum však reagovalo prekvapivo dosť vlažne, čo mu na pár momentov zostalo počas celej dvojhodinovej šou.

Koncert bol zostavený najmä z posledných dvoch albumov. Zaznela však aj úplne nová pesnička These Are My Twisted Words, ktorú kapela iba pred pár dňami dala zadarmo na internet a ktorou potvrdila, že stále nemá problém s novými nápadmi. Koncertné verzie sú, pochopiteľne, trochu odlišné, je to však stále typická „radioheadovská“ symbióza gitár s elektronikou.

Majú všetko, čo potrebuje kapela, aby bola jednou z najlepších na svete – originálne nápady aj charizmatického frontmana. Chytľavé melódie prekladajú zvukovými experimentmi, nadupané riffy vedia prestriedať intímnymi náladami, pri ktorých 17-tisícový areál úplne stíchne.

Jedným z najsilnejších momentov bola skvele vygradovaná pesnička Exit Music, mrazilo aj pri počúvaní „klavírovky“ Videotape či v A Wolf at the Door, kde Thom Yorke skôr rozpráva než spieva, ale z jeho hlasu ide veľká naliehavosť.

Radiohead fungujú na scéne už od roku 1985, ale stále to vedia na pódiu poriadne roztočiť. Pesnička 2 + 2 = 5 vyznela ešte nadupanejšie ako na cédečku, Bangers and Mash zase spevák Thom Yorke poháňal v sede, spoza druhých bicích.

Bez hitov, ale s Kafkom

Radiohead stavajú najmä na silu svojej hudby, aj v Prahe obmedzili komunikáciu s divákmi na minimum. Jediný dlhší predslov mali až v prvom bloku prídavkov, keď skladbu Pyramid Song venovali Franzovi Kafkovi s ironickým dôvetkom, že mu to asi bude jedno, keďže je už dávno mŕtvy.

Atmosféra koncertu mŕtva nebola, ale mohla byť výrazne srdečnejšia. Malo to dva dôvody. Len máloktorá zo „štadiónových“ skupín si dovolí naživo vynechať najväčšie hity. Pražské publikum sa na rozdiel od toho, ktoré Radiohead videlo v piatok v Rakúsku, nedočkalo skladieb Karma Police, Paranoid Android či Street Spirit. Keby prišlo na Creep, bolo by to veľké prekvapenie – nechuť kapely oprašovať jej prelomovú hymnu je povestná. Niektorým to neprekážalo, mnohí však frflali, že ich kapela oklamala.

Väčší problém bolo rozdelenie areálu do oddelených zón. Hoci aj tá posledná bola relatívne blízko pódia a bolo v nej dobre vidieť aj zreteľne počuť všetky nástroje aj spev, v prvej pod pódiom okrem skalných fanúšikov evidentne skončilo veľa ľudí, ktorí sa prišli skôr zúčastniť než plnokrvne zabaviť. Škoda.

Na záver druhého bloku prídavkov sa zrazu z reproduktorov ozvalo africké etno. Cestu domov mnohým skomplikoval zálohový systém vracania plastových pohárov. K niekoľkým stánkom sa odrazu nahrnuli tisícky ľudí, ktorí museli dlho čakať na vrátenie peňazí. Za koncert však nikto peniaze naspäť chcieť nemohol. Ten bol totiž výborný.