SME

Abbey Road: ulica, štúdio, album, legenda

V legendárnom štúdiu Abbey Road sa pôvodne nahrávala len vážna hudba, preslávili ho však The Beatles a po nich desiatky ďalších rockových kapiel.



V týchto dňoch konečne vychádza kompletná radová diskografia skupiny Beatles v dokonale vyčistenej a zreštaurovanej zvukovej podobe. Hovorí sa tomu remastering. Kým albumy niektorých skupín vyšli od zavedenia a rozšírenia kompaktného disku už v niekoľkých remasterovaných verziách, hudbu azda najslávnejšej rockovej skupiny Beatles máme (až na pár výnimiek, ako napríklad Yellow Submarine - The Songtrack, Let It Be... Naked, Live at BBC alebo The Beatles Anthology) možnosť počúvať iba zo zvukovo pomerne dosť mizerných nosičov, ktoré spoločnosť EMI vydala v roku 1987. Dvanásť radových albumov od Plese, Please Me až po Let It Be plus dvojdisk Past Masters s mimoalbumovými nahrávkami, ktoré vyšli iba na singloch, si teda konečne v brilantnom zvuku budeme môcť vychutnať až teraz.

Naozaj posledná bodka

Spomínam Let It Be, ktorý je posledným oficiálne vydaným albumom skupiny, milovníci Beatles však vedia, že v poradí, ako albumy vznikali, bol veľkolepou bodkou za kariérou slávnej liverpoolskej štvorice vynikajúci album Abbey Road. Od jeho vydania práve uplynulo štyridsať rokov.

Začiatkom sedemdesiatych rokov platňu Beatles Abbey Road dokonca v licencii vydalo aj československé hudobné vydavateľstvo Supraphon a pamätám sa, ako zúfalo som ho po prečítaní si nadšenej recenzie v časopise Technický magazín zháňal po predajniach s gramofónovými platňami. Bezúspešne – náklad bol miniatúrny a ani zďaleka neuspokojil všetkých potenciálnych kupcov. Svoju túžbu som si preto uspokojil, až keď som si kúpil kompaktný disk s tým albumom.

Na obale platne i na booklete CD sa nachádza dnes už legendárna fotografia: štvorica hudobníkov prechádza po označenom priechode cez ulicu Abbey Road v londýnskej štvrti Westminster, kde sa dodnes nachádza komplex nahrávacích štúdií spoločnosti EMI. Práve v jednom z celkovo troch štúdií vznikla prevažná väčšina beatlesovských albumov, a tak nečudo, že práve ten posledný pomenovali členovia Beatles podľa ulice, cez ktorú počas svojej spoločnej kariéry veľakrát prechádzali cestou „do práce“ a nazad.

studio.jpg

Dom s históriou

Budovu, v ktorej sa štúdiá Abbey Road nachádzajú, postavili v roku 1813. V roku 1931 ju – spolu so susednou budovou – kúpila spoločnosť Grammophone Company (priamy predchodca EMI), ktorá ju prestavala. Prvou nahrávkou v novom štúdiu bola symfonická hudba Edwarda Elgara v podaní Londýnskeho symfonického orchestra pod taktovkou samotného autora. Z týchto prvých frekvencií dokonca existuje filmový záznam. V nasledujúcich rokoch tu veľmi často pracoval popredný britský dirigent Malcolm Sargent, ktorý býval prakticky za rohom. V štyridsiatych rokoch tu vzniklo množstvo nahrávok armádneho big bandu vedeného Glennom Millerom.
The Gramophone Company sa neskôr zlúčila so spoločnosťou Columbia Graphophone Company a vznikol koncern EMI. Mimochodom, slávne nahrávacie štúdio malo až do roku 1970 názov EMI Studios, pod svojím súčasným názvom existuje až odvtedy.

V uvedených štúdiách vznikla kopa nahrávok vážnej hudby a od konca päťdesiatych rokov tam sporadicky nahrávali aj popoví umelci. Napríklad v roku 1958 tam vtedy mladý a relatívne neznámy spevák Cliff Richard so svojou skupinou Drifters (ktorá sa neskôr premenovala na Shadows) nahral pesničku Move It, ktorá sa stala prvým rokenrolovým hitom európskeho pôvodu. Shadows pomenovali jeden zo svojich neskorších albumov Live at Abbey Road a na obal použili fotografiu citujúcu obal oveľa známejšieho albumu Beatles.

Beatles a Abbey Road

Boli to totiž práve Beatles, ktorí svojou ťažko zvládnuteľnou kreativitou totálne rozvrátili tradičné metódy a zaužívané technologické postupy a urobili z Abbey Road prakticky svoje vlastné štúdio. V rokoch 1962 – 1970 tu nahrali drvivú väčšinu svojej hudby a veľa fanúšikov sa mylne domnievalo, že štúdiá na Abbey Road sú majetkom skupiny.

Dodnes sa meno Abbey Road spája so slávnou štvoricou z Liverpoolu a priechod pre chodcov vyobrazený na obale jej posledného albumu patrí k popkultúrnym ikonám. Nielenže sa stal pútnickým miestom tisícok fanúšikov, ktorí sa tu fotografujú a zanechávajú svoje odkazy nastriekané alebo načarbané na plote štúdiovej budovy (ktorej správa ich týždeň čo týždeň s anjelskou trpezlivosťou pretiera), ale jestvuje aj webkamera zachytávajúca predmetný priechod v každej dennej a nočnej hodine. A nič na kultovom statuse tejto asi najslávnejšej zebry na svete nemení ani fakt, že v sedemdesiatych rokoch ju z dopravných dôvodov posunuli mierne doprava, takže miesto, kde fotograf Iain Macmillan dňa 8. augusta 1969 o 11.35 stisol spúšť a zvečnil štyroch muzikantov, ako si ležérne vykračujú po priechode, už nájdete naozaj len na tej fotografii.

epstein.jpg

Zlá skúsenosť s Let It Be

Práci na Abbey Road predchádzala tristná skúsenosť z nahrávania albumu Get Back (ktorý neskôr, po rôznych producentských zásahoch, uzrel svetlo sveta pod zmeneným názvom Let It Be, čím sa stal posledným albumom Beatles). Let It Be bol výsledkom rôznych tendencií a manipulácií, ale na začiatku projektu stálo jednoduché rozhodnutie hudobníkov skúsiť nahrať album zbavený akejkoľvek štúdiovej alchýmie, ktorými sa vyznačoval rad predošlých albumov i singlov skupiny, počnúc platňou Revolver. Jednoducho sa – do takej miery, do akej to bude možné – vrátiť ku klasickému soundu „dve gitary – basa – bicie“ zo začiatku šesťdesiatych rokov.

Najväčším zástancom tejto metódy bol McCartney, podľa ktorého jadrom problému bol fakt, že Beatles od roku 1966 nekoncertovali a v štúdiu nenahrávali kapelovým systémom, ale individuálne vrstvili magnetofónové stopy, pričom pesničky a albumy z týchto odtlačkov individuálnej inšpirácie jednotlivých členov vznikali až po definitívnom zmixovaní a zostrihaní. Podľa McCartneyho spôsobil tento systém práce vzájomné odcudzenie členov kapely a stratu kolektívneho ducha. Bol presvedčený, že vzťahy medzi členmi kapely sa podarí zlepšiť len spoločnou prácou. Jeho kolegovia neboli proti. Možno týmto návratom ku koreňom chceli Beatles bojovať proti postupnej erózii ich osobných vzťahov navzájom, ale aj postupnému vysychaniu živého prameňa inšpirácie, ktorý v predošlej dekáde priniesol svetu kopu skvelých pesničiek. Hoci výslednému albumu Let It Be sa dodnes nedá z umeleckej stránky nič vyčítať a pochádza z neho niekoľko nesmrteľných klasických skladieb, nahrávacie frekvencie sa spočiatku ukázali ako fiasko. Najlepšie o tom svedčí celovečerný dokument Let It Be, posledný film Beatles, ktorý z rôznych dôvodov dodnes nevyšiel na DVD. Film ukazuje priebeh skúšok v štúdiu Twickenham a nahrávanie albumu, plus legendárny koncert na streche budovy beatlesovskej firmy Apple Corp. na Savile Row.

Návrat na Abbey Road

Keďže s výsledkami nahrávania neboli Beatles spokojní, odložili nedokončený materiál predbežne bokom a rozhodli sa začať z úplne iného konca. Pustili sa preto do projektu, ktorý sa mal stať, ako sa neskôr ukázalo, ich posledným albumom v poradí nahrávania. Opäť ponúkli spoluprácu producentovi Georgeovi Martinovi, prezývanému občas „piaty Beatle“ (nielen preto, že nahrával väčšinu klávesových nástrojov a aranžoval väčšinu pridaných nástrojov na nahrávkach Beatles, ale najmä pre zásadný vplyv, ktorý mal na výslednú podobu ich hudby). Konflikt, ktorý sa medzi ním a štvoricou rozhorel počas nahrávania famózneho „bieleho dvojalbumu“ oficiálne nazývaného The Beatles, bol zažehnaný a Martin sa chopil producentského biča.
Práce na albume Abbey Road sa rozbehli v apríli 1969, hneď po dokončení singla Ballad of John and Yoko, ktorý sa síce uvádza v diskografii Beatles ale v zásade ide o Lennonov sólový projekt. Väčšina materiálu však vznikla v júli.

Z technického hľadiska bol Abbey Road prvým (aj posledným) albumom Beatles nahrávaným na nový osemstopový magnetofón značky Studer – dovtedy sa všetky nahrávali na štyri stopy. Nové nahrávacie médium sa prejavilo najmä v lepšom rozlíšení jednotlivých nástrojov, predovšetkým bicích. Pri záverečnom mixe sa použil nový mixpult, ktorý bol na rozdiel od svojho predchodcu celotranzistorový, čo malo za následok zvuk albumu odlišný od predchádzajúcich platní Beatles. Ako sa neskôr vyjadril George Harrison, výsledný zvuk bol na jeho vkus trochu príliš ostrý a zrnitý.

Beatles_AbbeyRoad.jpg

Prvý Mini Moog

Zaujímavé je, že Beatles na tomto albume použili vtedy úplne nový druh nástroja, syntetizátor. Išlo o Mini Moog, ktorý sa neskôr stane legendou medzi hudobnými nástrojmi, aj vďaka neskorším nahrávkam skupín ako Yes, Mahavishnu Orchestra či Manfred Mann's Earth Band. Beatles tento syntetizátor použili pri väčšine nahrávok na Abbey Road. Nástroj priniesol do štúdia Harrison, ktorý sa s ním oboznámil počas svojho pobytu v Los Angeles.

Pre niekoho môže byť zaujímavým faktom, že jedným z pomocných zvukárov na albume Abbey Road bol vtedy veľmi mladý a neznámy Alan Parsons, ktorý bol neskôr zvukovým majstrom na albume The Dark Side Of The Moon skupiny Pink Floyd a ešte neskôr sa stal populárnym a uznávaným hudobníkom cez svoju skupinu Alan Parsons Project.

Ďalším pomocníkom bol John Kurlander, ktorý sa neskôr tiež vypracoval na zvukového majstra a producenta a filmoví fanúšikovia si možno jeho meno vybavia v súvislosti s jeho účasťou na filmovej hudbe k populárnej trilógii Pán prsteňov.

Ohlas Abbey Road

Abbey Road vyšiel v septembri a stal sa jednou z najúspešnejších platní Beatles. Vo Veľkej Británii sa album udržal jedenásť týždňov na prvom mieste, potom na týždeň ustúpil na druhé miesto (prvenstvo si získal album Rolling Stones Let It Bleed), aby sa vzápätí vrátil na čelo rebríčka predajnosti a zotrval tam ďalších šesť týždňov. Tým sa stal najpredávanejším albumom roku 1969 a štvrtým najpredávanejším albumom šesťdesiatych rokov. Keď si uvedomíme, aké boli šesťdesiate roky bohaté na mimoriadne hudobné počiny, môžeme si urobiť dojem o prijatí, ktorého sa platni Abbey Road dostalo od fanúšikov Beatles.

Ako sme už povedali, výjav na obale albumu Abbey Road dnes patrí k pop-kultúrnym ikonám a aj ľudia, ktorí práve nepatria k fanúšikom Beatles a rockovej hudby vôbec, ho poznajú. Pritom málokto vie, že album sa mal pôvodne volať Everest a na obale mala byť fotografia himalájskych velikánov. Nápad na ten názov však nevznikol podľa najvyšších hôr na svete, ale oveľa prozaickejšie: Everest bola značka cigariet, ktoré vtedy fajčil zvukový majster z Abbey Road Geoff Emerick. Až po nafotení členov skupiny pózujúcich na chodníku a ulici v okolí štúdia Ianom Macmillianom (booklet nového, remasterovaného vydania Abbey Road obsahuje viaceré nepoužité fotografie z toho dňa) sa Beatles začali prikláňať k novému názvu pripravovaného albumu.

beatles-abbeyrd.jpg

Obal ako ikona

Na fotografii si všimnime, že Paul McCartney je bosý a nedrží krok s ostatnými Beatles prechádzajúcimi cez dnes najslávnejšiu zebru na svete. Okrem iného aj tento detail na fotografii poslúžil ako „dôkaz“ rozširovačom vtedy rozšírenej fámy, že McCartney je v skutočnosti mŕtvy (údajne zahynul pár rokov predtým pri fatálnej autohavárii) a Beatles na jeho miesto podstrčili dvojníka, čo síce navonok utajujú, ale ináč sa to všemožnými náznakmi a tajomnými narážkami na obaloch platní, plagátoch, ale aj priamo v pesničkách usilujú naznačovať.

Ešte aj béžový volkswagen zaparkovaný na fotografii hneď vedľa priechodu pre chodcov predstavoval pre milovníkov záhad zašifrovanú správu. Jeho ŠPZ je 28IF, čo sa dá pri veľkej miere fantázie a domýšľavosti vyložiť tak, že McCartney by sa v čase nahrávania Abbey Road mohol dožiť 28 rokov, keby (if) sa nebol zabil.

Mimochodom, to autíčko patrilo jednému z obyvateľov činžiaka oproti štúdiám na Abbey Road. Už pár dní po vydaní albumu mu ktosi ešpézetku ukradol. Vybavil si novú, aj tú mu ukradli. Takto sa to stalo niekoľkokrát, až kým si nevybavil ešpézetku s odlišným číslom. V roku 1986 sa slávne auto objavilo na dražbe a predali ho za vtedajší ekvivalent 23 000 dolárov. Dnes je vystavené v múzeu koncernu Volkswagen v nemeckom Wolfsburgu. Bolo by zaujímavé vedieť, za koľko by sa vydražila pôvodná ešpézetka, keby ju niekto dal do aukcie. Možno aj za viac ako to auto.

Mimochodom, muž stojaci na chodníku v pozadí vedľa čierneho taxíka bol náhodný chodec menom Paul Cole. Bol to americký turista na návšteve Londýna, ktorý si neuvedomoval, že ho fotografujú, až kým sa mu nedostal do ruky obal platne. Zomrel vo februári 2008 vo veku 97 rokov.
Slávny priechod na Abbey Road si „zahral“ aj vo filme Trainspotting režiséra Dannyho Boylea. Štvorica hlavných hrdinov uskutoční počas svojej výpravy do Londýna veľmi lukratívny drogový kšeft, či skôr podvod, a po jeho vykonaní ju môžeme vidieť prechádzať cez Abbey Road, ibaže opačným smerom ako Beatles na obale.

Vynález z Abbey Road

V štúdiách Abbey Road vždy pracovala a dodnes pracuje elita britských zvukových majstrov a producentov: George Martin, Geoff Emerick, Norman Smith, Ken Scott, Mike Stone, Alan Parsons, Phil McDonald, John Kurlander či Richard Lush. Významným človekom bol Ken Townsend, ktorý vynašiel revolučný efekt, či skôr nahrávaciu techniku nazvanú Automatic Double Tracking (ADT). Už v päťdesiatych rokoch sa totiž zistilo, že zdvojením sólového spevu sa dosiahol plnší a výraznejší zvuk, najmä u spevákov s krehkejším, slabším hlasom.

Pred ADT bolo potrebné nahrať vokálny part dvakrát do dvoch rôznych stôp viacstopového magnetofónu. Bol to komplikovaný proces, ktorý vyžadoval opakované pokusy, pretože len málokomu sa podarilo druhýkrát zaspievať ten istý part s rovnakou dynamikou a nasadením. Ken Townsend vymyslel svoju metódu špeciálne pre potreby Beatles v štúdiu Abbey Road. Doviedol ho k tomu Lennon, ktorý nenávidel nahrávanie zdvojeného spevu stopu po stope a neustále kládol personálu štúdia otázku, či by sa nenašla nejaká technická alternatíva. Townsend počas experimentovania s nahrávkami zistil, že ak sa dve identické nahrávky pustia súčasne, nič sa nestane, iba sa zvýši hlasitosť. Ak je však jedna z nich o niekoľko stotín sekundy posunutá v čase, výsledok pripomína zdvojený spev, pričom však pre jeho vznik stačí, aby spevák svoj part naspieval len raz.

Beatles boli z Townsendovho vynálezu priam nadšení a prvýkrát ho použili pri nahrávaní prelomového albumu Revolver a nasledujúcich nahrávok. Beatles používali metódu ADT nielen pri nahrávaní spevu, ale aj nástrojov. Napríklad gitarové sólo v pesničke Taxman alebo pospiatku nahraná gitara v I'm Only Sleeping. Na albume Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band použili ADT napríklad pri nahrávaní basy v pesničke Fixing a Hole, čím sa získal zvuk podobný bezpražcovému nástroju, a vo Within You, Without You (kde je metódou ADT „prefabrikovaný“ každý vokálny aj inštrumentálny part). Bez ADT si nevieme predstaviť ani pesničky I Am the Walrus alebo Blue Jay Way z albumu Magical Mystery Tour.

simpsons-abbeyrd.jpg

Abbey Road neznamená len Beatles

Štúdio na Abbey Road nebolo len hlavnou základňou Beatles. Skupina Pink Floyd tam nahrala väčšinu svojej hudby od 60. rokov až do polovice 70. rokov. Patria medzi ne aj slávne a nesmierne úspešné albumy The Dark Side Of The Moon a Wish You Were Here. Skupina The Zombies tu nahrala svoj album Odyssey and Oracle. Al Stewart tu nahral album Year Of The Cat. Kate Bushová tu nahrala album Never for Ever. Skupina Radiohead tu nahrala album The Bends. A skupina Oasis, ktorej kritika v rodnej Británii často vyčíta priveľkú závislosť na svojich vzoroch Beatles, tu pôvodne plánovala nahrať už album Be Here Now, ale napokon sa jej to podarilo až o desaťročie na to a v Abbey Road vznikol album Dig Out Your Soul. Okrem toho v Abbey Road vzniklo množstvo nahrávok vážnej hudby.

I v súčasnosti je štúdio Abbey Road veľmi frekventovaným miestom vzniku vysoko kvalitných nahrávok a jeho technické zariadenie sa neustále inovuje v súlade s vývojom nahrávacej techniky. Je však ťažko odškriepiteľným faktom, že najslávnejšou nahrávkou, ktorá tu kedy vznikla, je práve posledný album Beatles, ktorý sa - spolu so všetkými ostatnými - práve dostáva na trh v zvukovo dokonalej podobe, aby mohol potešiť starších poslucháčov a zaujať aj nových.

Abbey Road a súčasnosť

Aj napriek slávnej histórii nie je nahrávací komplex na Abbey Road žiadnym skanzenom alebo múzeom.

ab-sucasnost.jpg

Momentálne sa skladá zo štyroch štúdii. Studio One poskytuje najväčší priestor a vznikajú tu predovšetkým nahrávky vážnej a filmovej hudby. Do nahrávacieho priestoru sa pokojne zmestí aj 110-členný symfonický orchester. Akustika Studia One je veľmi charakteristická, s mäkkým a hrejivým zvukom. Využívali a využívajú ju umelci formátu Herberta von Karajana, Daniela Barenboima, Dietricha Fischer-Dieskaua, Elisabeth Schwarzkopfovej, Josého Carrerasa, Kiri Te Kanawa, Marie Callasovej, Mstislava Rostropoviča, Plácida Dominga, Riccarda Mutiho, Yehudiho Menuhina, ale aj Roda Stewarta alebo Stevieho Wondera.

Studio Two je azda najslávnejším štúdiom na svete, pretože práve tu vznikla väčšina nahrávok Beatles. V novších časoch tu okrem iných pracovali Paul McCartney, David Gilmour, Oasis, Dido, Michael Kamen alebo Michael Nyman.

V Studiu Three zasa nahrávali Pink Floyd, U2, Placebo a Coldplay.
Štvrtým štúdiom komplexu Abbey Road je tzv. Penthouse, ktorý slúži predovšetkým na digitálne mixovanie v stereu aj vo viackanálovom zvuku. Štúdio však má aj malú nahrávaciu miestnosť, takže v prípade potreby je tu možné aj nahrávať sólové nástroje alebo spev.

Súčasťou štúdií Abbey Road je aj priľahlá záhrada, ktorá slúži na oddych nahrávajúcich hudobníkov i technikov, a reštaurácia The Crossing, ktorá však nie je prístupná verejnosti a slúži výhradne ľuďom pracujúcim v štúdiu a ich hosťom.

Abbey Road sa vyznačuje charakteristickým zvukom, ktorý je výsledkom kombinácie prostredia a technológií. Zvuk štúdia Abbey Road je dokonca až taký charakteristický, že sa dá napodobniť. Toto využívajú tvorcovia pluginov pre digitálne nahrávacie softvéry a v spolupráci so zvukovými majstrami z Abbey Road vyvinuli softvérový balík nazvaný Abbey Road Brilliance Pack, ktorý obsahuje pluginy emulujúce charakteristické, na mieru vyrobené zariadenia používané v Abbey Road. Vďaka balíku Abbey Road Brilliance môže teraz každý, kto sa vážne venuje hudbe a používa počítač ako nahrávacie médium, priblížiť zvuk svojich nahrávok zvuku tých slávnych, ktoré vznikali v štúdiu Abbey Road.

Významnejšie nahrávky z Abbey Road (výber)
1944: Glenn Miller a Dinah Shoreová
1958: Move It - Cliff Richard and the Drifters
1963: Please Please Me – The Beatles
1963: With The Beatles – The Beatles
1964: A Hard Day's Night – The Beatles
1964: Beatles for Sale – The Beatles
1965: Help! – The Beatles
1965: Rubber Soul – The Beatles
1966: Revolver – The Beatles
1967: Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band – The Beatles
1967: Odessey and Oracle – The Zombies
1967: Magical Mystery Tour – The Beatles
1967: The Piper at the Gates of Dawn – Pink Floyd
1968: A Saucerful of Secrets – Pink Floyd
1968: S.F. Sorrow – The Pretty Things
1968: The Madcap Laughs – Syd Barrett
1968: The Beatles (The White Album) – The Beatles
1969: More – Pink Floyd
1969: Ummagumma – Pink Floyd
1969: Yellow Submarine – The Beatles
1969: Abbey Road – The Beatles
1970: Barrett – Syd Barrett
1973: The Dark Side of the Moon – Pink Floyd
1975: Wish You Were Here – Pink Floyd
1976: Year of the Cat – Al Stewart
1979: Love Don't Live Here Anymore – Morrissey-Mullen
1980: Never for Ever - Kate Bush
1981: Nude – Camel
1988: Delicate Sound of Thunder (mixovanie) – Pink Floyd
1995: The Bends – Radiohead
1997: Be Here Now – Oasis
1999: Narigón Del Siglo – Divididos
2006: On An Island . David Gilmour
2007: Dark Passion Play - Nightwish
2007: Dig Out Your Soul - Oasis
2007: Music of the Spheres - Mike Oldfield
2008: To Know That Your Alive - Kutless
2008: Pretty Odd - Panic at the Disco
Filmová hudba z Abbey Road (výber)
1980: Star Wars V: Impérium vracia úder
1981: Hľadači stratenej Archy, Omen III: Posledný konflikt
1982: Greystoke - Legenda o Tarzanovi
1983: Star Wars VI: Jediho návrat
1984: Amadeus
1985: Brazil, Izba s výhľadom
1986: Honba za klenotom Nílu, Votrelci
1987: Posledný cisár, Robocop
1988: Willow
1990: Memphiská kráska
1991: Kráľ rybár
1993: Muž bez tváre
1994: Interview s upírom, Malé ženy
1995: Apollo 13, Odvážne srdce
1996: G.I. Jane
1997: Drvivý dopad, Horizont udalostí
1998: Ako prichádzajú sny
1999: Čokoláda, Eyes Wide Shut, Notting Hill, Ospalá diera, Star Wars I: Skrytá hrozba, Talentovaný pán Ripley
2000: Mandolína kapitána Corelliho, Slepačí útek, Shrek
2001: Pán prsteňov: Bratstvo prsteňa
2002: Štyri perá, Gangy New Yorku, Pán prsteňov: Dve veže, Star Wars II: Klony útočia, Hodiny
2003: Johnny English, Pán prsteňov: Návrat kráľa
2004: Návrat do Cold Mountain, Úsmev Mony Lisy, Svet zajtrajška
2005: Stopárov sprievodca po galaxii, Kráľovstvo nebeské, Star Wars III: Pomsta Sithov
2006: Let 93, Apocalypto
2007: 300, Spider Man 3

Autor: Peter Pišťanek

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 580
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 049
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 825
  5. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 592
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 591
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 087
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 155
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 172
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 681
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 491
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 10 217
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 416
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 398
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 551
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 475
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu