Tento rok, zdá sa, chodia dážď a nepohoda víkendovať na festivaly. Neobišli ani piešťanskú Lodenicu, najväčší slovenský festival country, folku a trampskej hudby, ale – slovami organizátorov – „ešteže nebolo horšie“.
PIEŠŤANY, BRATISLAVA. Počas troch dní sa na festivale Lodenica predstavilo na troch scénach takmer osemdesiat kapiel a štyristo účinkujúcich.
Česi a tí ostatní
Tradícia a popularita tejto hudby je v Česku oproti Slovensku neporovnateľná. Niet divu, že program hlavných večerných koncertov bol postavený najmä na známych menách českej scény.
Okrem iných sa predstavili Folk Team, Pacifik s Tony Linhartom, Hop trop, Pavel Lohonka Žalman, Kamelot, Poutníci, Rangers s Janom Vančurom, Bokomara, Lenka Filipová.
Netradičné bolo spoločné vystúpenie Druhej trávy s Robertom Křesťanom a Pavla Bobka. Keď si uvedomíme, že skladby ako Oh, Ruby alebo Houston naspieval Bobek v rokoch 1969 či 1970, vieme mu odpustiť aj drobné intonačné nedostatky, ktoré kompenzoval tento 71-ročný spevák charizmou.
Hlavné hviezdy druhého večera Jan a František Nedvědovci aj so svojou rodinou síce ničím mimoriadnym neohúrili, ale diváci sa bavili. To sa už nedá povedať o Vlastovi Redlovi. Jeho nemastné-neslané vystúpenie už ľudí neoslovilo. Nakoniec odišiel z pódia skromne po povinnom vlažnom potlesku. Možno aj preto, že to nebolo jeho prvé zbabrané vystúpenie na Lodenici. Záver festivalu zvládol – štandardne kvalitným výkonom – Čechomor.
Slovenskú scénu dobre reprezentovali piešťanské Slniečko, Bukasový masív či Allan Mikušek. Príjemné bolo aj vystúpenie Cimbalovej muziky bratov Počajovcov. Košickí Veslári spolu s Američanom Billom Ryanom, hoci prišli bez Petra Dulu, potvrdili svoje dominantné postavenie na slovenskej country scéne. Samozrejme, ďalšie slovenské kapely, mnohokrát zaujímavé, dostali priestor na dvoch menších scénach. Na tú veľkú zatiaľ nedorástli.
Počítajme
České hviezdy sú najväčším diváckym ťahákom country a folkových festivalov na Slovensku. Prinášajú na naše pódiá nespornú kvalitu. Skúsme však počítať: Pavel Kopřiva (Folk Team) – 54 rokov, Samson Lenk – 52, Pavel Lohonka Žalman – 62, Tony Linhart (Pacifik) – 66, Robert Křesťan (Druhá tráva) – 52, Jan Vančura (Rangers) – 62, Jan Nedvěd – 63, František Nedvěd – 62, Vlasta Redl – 50.
Klobúk dolu pred pánom Bobekom, ale, pravdupovediac, prečítať si v novinách o desať – pätnásť rokov vetu: „drobné intonačné nedostatky kompenzoval tento xx-ročný spevák charizmou“, by sme asi nechceli. O pár rokov budú mať takmer všetky súčasné české hviezdy zhruba toľko rokov, čo Bobek dnes. Budeme všetkých potom akceptovať a uznávať – za zásluhy? A kto bude hrať muziku?
Česká scéna bude pre slovenského diváka o desať rokov neznáma. Okrem fajnšmekrov ju nebude poznať nikto. Hovoria vám niečo mená Xindl X, Žofie Kabelková, Žamboši či Bonsai 3?
Tieto skvelé kapely či spevákov môžu slovenské festivaly síce v budúcnosti oživiť, ale určite sa na nich nebude dať postaviť trojdňový festival.
Ak má mať slovenská country a folková scéna vlastné festivaly, treba začať dnes pracovať na ich podobe. Nesťažovať sa len na malý záujem médií o country a folkovú hudbu. Ten je však úzko prepojený s dopytom a kvalitou.
Dvanásťtisíc je akurát
Tento rok bolo na Lodenici okolo dvanásťtisíc divákov. Oproti minulým rokom, keď sa ich počet nebezpečne blížil k dvadsiatke, istý úbytok. Pozitívny. Organizátori možno touto vetou nadšení nebudú. Areál na piešťanskej Sĺňave však má svoje limity.
Oproti minulým rokom bolo vidno na Lodenici oveľa viac rodín s deťmi. Prišli si užiť jeden z posledných letných víkendov v roku. Možno prvý signál. Bola by škoda to nevyužiť.
Ak by sa popri hudbe ešte viac zvýšil dôraz na servis a starostlivosť o diváka – veľkého aj malého – Lodenica by mala skvelé predpoklady stať sa festivalom pre rodinu. Odlíšila by sa tak od niektorých špinavých, prepitých a opľuvaných hudobných veľkovýkrmní súčasnosti.
Nielen dobrá muzika, ale aj prijemný víkend v slušnom a atraktívnom prostredí.
To je jedna z ciest. A nielen pre Lodenicu.
