očasný generálny riaditeľ Slovenského národného divadla a zároveň riaditeľ Opery Pavol Smolík sa na tlačovej konferencii spolu s kolegami snažil vysvetliť, čo ich viedlo k abdikácii, aké mali vzťahy s bývalou riaditeľkou Silviou Hroncovou a aká je nálada na našej prvej scéne.
Agentúrny text bol nahradený textom SME.
BRATISLAVA. Slovenské národné divadlo sa chystá začínajúcu sa sezónu viesť tak, ako si naplánovalo. Jeho súčasné vedenie včera ubezpečovalo, že jubilejná 90. sezóna nie je nijako ohrozená a riadne sa začne dnešným koncertom Ľubice Vargicovej s hosťami.
Čo sa stalo? Minulý týždeň náhle abdikovala generálna riaditeľka SND Silvia Hroncová. Urobila tak po tom, ako zložil funkciu nedávno vymenovaný šéf opery Pavol Smolík a hneď po ňom šéf činohry Štefan Bučko.
Minister kultúry Marek Maďarič demisiu Hroncovej prijal, Smolíka poveril dočasným vedením opery a celého SND a Bučka vedením činohry až do vyhlásenia nových riaditeľov oboch súborov.
Tieňové vedenie
Pavol Smolík prečítal svoje stanovisko k udalostiam uplynulých dní, v ktorom označil za hlavný problém problém komunikáciu so Silviou Hroncovou. Podľa neho ich ďalšiu spoluprácu vylúčil fakt, že bývalá riaditeľka zasahovala do jeho kompetencií, dokonca vytvorila „akési tieňové vedenie a tieňovú dramaturgiu Opery SND“.
Slavomír Jakubek na ilustráciu uviedol konkrétny problém, keď vraj objednávku diela u autora pre Operu SND zadal človek poverený Hroncovou bez toho, aby o tom vedel ktokoľvek z vedenia opery. Smolík sa nedokázal stotožniť s Hroncovej administratívnym aparátom, ktorý „preberajúc čoraz viac kompetencií, nedokázal riešiť profesionálne požiadavky súboru“. Nespokojnosť ďalej vyjadril s oddelením marketingu, ktoré „dodnes nevypracovalo jasnú koncepciu propagovania Opery SND“.
Abdikácia ako slobodné rozhodnutie občana
Svoju abdikáciu Smolík označil ako slobodné rozhodnutie občana v slobodnej krajine. Dirigent Štúr dodal: „Nie je tajomstvom, že ja som podal výpoveď už trikrát. Teraz ako vyjadrenie podpory Pavlovi Smolíkovi. Cez prázdniny sme denne tri hodiny riešili dramaturgické plány. Pán Smolík aj pán Jakubek sú moji najbližší spolupracovníci a nevedel som si predstaviť, že by sa na tom niečo zmenilo.“
Všetci sa zhodli, že im prekážala centralizácia moci v SND. „Stratil sa kritický pohľad na vec. Bývalá riaditeľka sa obklopila ľuďmi, ktorí jej hovorili veci, čo chcela počuť. Prevádzky vytvorené bývalou riaditeľkou neslúžili divákovi, úseky nám prácu neuľahčovali.“
Smolík pripustil, že v istých prípadoch bola Hroncová ako teatrologička partnerkou do odbornej debaty. Tvrdí však, že do nej vstupovala s osobnými prianiami a svojimi víziami projektov, čím brala vedeniu opery z rúk kompetencie. Ako dočasný generálny riaditeľ Smolík zásadné personálne zmeny robiť neplánuje, ale isté „kozmetické zásahy sú nevyhnutné“.
Konkurz na nového generálneho riaditeľa SND by sa mal uskutočniť do dvoch mesiacov. Smolík sa ho zúčastniť neplánuje, chce naďalej viesť operný súbor. Minister kultúry vedenie divadla ubezpečil, že výber prebehne bez politických tlakov.
„Keď mi Paľo zavolal, že končí, pochopil som, že je to nezvratné a ja by som sa v ďalšej sezóne len trápil,“ povedal Štefan Bučko o svojom minulotýždňovom odchode z postu šéfa Činohry SND.
Vtedajšej generálnej riaditeľke Silvii Hroncovej povedal, že necíti spätnú väzbu a chýba mu kritické myslenie. Na rozdiel od šéfa baletu Mária Radačovského sa oficiálne prihlásil k nespokojnosti momentálne vedúcej opernej trojky – k Pavlovi Smolíkovi, Slavomírovi Jakubekovi a Rastislavovi Štúrovi. Na žiadosť ministra vo svojej funkcii zotrváva do vyhlásenia konkurzu nového šéfa činohry.
Bučko tvrdí, že nikdy nespochybňoval predstavy bývalej riaditeľky Silvie Hroncovej, ale prekážal mu spôsob, akým ich presadzovala. Prihlásil sa k príkladom, ktoré na tlačovej konferencii uviedlo vedenie operného súboru. „Niežeby sme sa s riaditeľkou na jej predstavách nezhodli, ale s komunikáciou som sa naozaj trápil celú uplynulú sezónu.“
Ďalej upozornil, že jeho súbor bol počas sťahovania SND do novej budovy ten, čo držal stabilný stav divadla.
Väčšina členov vraj momentálne vyjadruje podporu Štefanovi Bučkovi. Tomu nevadí, že činohra je trochu v tieni baletu a operného súboru, keďže jej produkcia je kvôli jazyku, prirodzene, najmenším vývozným artiklom v rámci SND. Počas svojho doterajšieho pôsobenie vraj robil všetko pre to, aby sa rozvíjala jej najdôležitejšia zložka – reč a prízvukuje, že významne podporil ôsmich domácich autorov, ktorí píšu pre činoherný súbor.
Minulotýždňové zmeny na šéfovských stoličkách v SND sa nedotkli iba baletu. Stále ho vedie Mário Radačovský, ktorý sa tiež zúčastnil na včerajšej tlačovej konferencii. Najskôr nechcel odpovedať na otázky: „Dnes som sem prišiel ako pozorovateľ,“ vyhlásil.
Mário Radačovský. FOTO - SITA
Po konferencii sa novinárom nevyhol a situáciu komentoval takto: „Generálny riaditeľ má právo hovoriť do vecí, keďže je za všetko zodpovedný. Zároveň súhlasím s tým, že generálny riaditeľ nemá riadiť všetko, načo by tam potom mal riaditeľov? S pani Hroncovou som dokázal komunikovať, ak sme mali nezhody, vedeli sme ich vyriešiť. Niekedy sa treba pohádať. To máte ako v manželstve. Upevňuje to vzťah. My riaditelia máme stáť za svojimi víziami. Dnes tu odzneli dôležité informácie, rád ich vstrebám a budem oficiálne reagovať neskôr.“
Vo funkcii by rád zotrval, súbor je preňho srdcová záležitosť. „Minulý týždeň som bol u pána ministra a aj som zvažoval odchod. Pán minister sa vyjadril, že chce, aby som zotrval, pretože balet ide skvelým smerom. Tým sme potvrdili víziu, ktorú mala bývalá generálna riaditeľka, z čoho sa teším.“
Radačovský ďalej povedal, že s bývalou riaditeľkou mal korektné vzťahy. „Chcem sa jej poďakovať za tie tri roky, za to, čo všetko urobila pre balet. Ona ma dostala na Slovensko a veľmi pomohla baletu. Môže to znieť, že Radačovský je hroncovec. Sú ale určite chyby na všetkých stranách. Skôr rozmýšľam o spôsobe, akým sa veci diali.“
Na otázku, či ho prekvapili odchody jeho kolegov z vedenia operného súboru a činohry, odpovedal: „Nedokážem pochopiť, že niekto jeden deň abdikuje a druhý deň je späť vo funkcii. Ale to, čo nedokáže pochopiť Radačovský z Partizánskeho, možno iní chápu. Netreba šiť horúcou ihlou,“ uzavrel Radačovský.
