Tolerančný patent z roku 1781 umožnil v hornom Uhorsku zapojenie evanjelických učencov do spoločenského diania. Prudký nárast humánnych ideálov sa prejavil v prvom období slovenského národného obrodenia, keď uzákonili spisovný jazyk na princípe kultúrnej bernolákovčiny. Popri jej nosných predstaviteľoch tu však bol aj Bohuslav Tablic, ktorý za svoj literárny jazyk povýšil češtinu. 6. septembra uplynie 240 rokov od jeho narodenia.
Bohuslav TablicNarodil sa 6. septembra 1769.Založil Societas slavica a Učenú spoločnosť banského okolia.Zomrel 21. januára 1832.
Tablic bol unikátny zjav. Z rodného Novohradu sa presunul do Bratislavy, kde vyštudoval evanjelické lýceum a neskôr odišiel aj na univerzitu do Jeny.
Pretože chcel byť farárom, ponoril sa do teológie, no popritom zvládol štúdium filozofie, medicíny, literatúry a jazykov, vďaka čomu ovládal v našich zemepisných šírkach vtedy nie príliš rutinnú angličtinu a francúzštinu.
Počas univerzitných štúdií založil spolu s Jurajom Palkovičom Societas slavica a v roku 1810 aj Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa sama označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Tieto míľniky zúročil Tablic ako jeden z najplodnejších básnikov svojich čias. Navyše, novátorskými názormi o podstate básnického umenia vytvoril viac ako solídnu estetickú základňu pre Hurbanovu generáciu.
Po česky píšuci AnakreónPri vstupe do 19. storočia sa v slovenskej literatúre sformoval umelecký prúd, dômyselne nazvaný anakreontská poézia. Do politicky a nábožensky skostnateného prostredia prinášala svetské námety prihliadajúce na umeleckú vyspelosť básnika oslavujúceho život aj v čase, ktorý dňom hedonizmu príliš neprial.
Táto bujará poézia rokoka vznikla v akejsi prechodnej bubline medzi barokom a klasicizmom a jej ľahkomyseľnosť, pôžitkárstvo, hravosť, oslava vína a mladosti okrem Palkoviča či Šafárika priam magicky zapôsobila aj na Tablica. Jeho samostatne vydaná poéma Zuzana Babylonská patrí s bohatým využitím erotických motívov k azda najkrajším v obrodeneckom období. Čo je však cennejšie, táto skutočnosť potvrdila, že i vyštudovaný teológ môže byť galantným milovníkom.
Poezye v štyroch zväzkoch
Pôžitkárske motívy nachádzame aj v básňach a prekladoch, ktoré Tablic spoločne s rôznymi mravoučnými veršami, elégiami, ódami, epigramami a baladami vydával v štyroch zväzkov Poezye vychádzajúcich v rokoch 1806 – 1812.
Bohuslav Tablic bol ako básnik, literárny historik, prekladateľ a organizátor kultúrneho života osvietencom v pravom slova zmysle. Spomínanými zväzkami, rovnako ako aj celou jeho literárnou tvorbou sa vinie presvedčenie, ba dokonca až nesplniteľné želanie, aby sa bernolákovci vrátili k češtine ako literárnemu jazyku.
Neustále vyzdvihuje slovenských a českých národných buditeľov a básnikov, čím demonštruje svoje osvietenecké myslenie, no v mnohých veršoch ostáva verný aj barokovému chápaniu sveta s motívmi očakávania smrti, plynutia života a jeho márnosti.
Azda aj preto premáhal smrť hedonizmom a na pominuteľnosť rozkoší upozorňoval v populárnych moralizujúcich baladách, ktoré si našli veľkú dobovú obľubu.
Pamäti básnikovEšte väčší význam dosahuje Tablicova literárnohistorická činnosť. Ako znalec domácej a svetovej literatúry je považovaný za zakladateľa slovenskej literárnej historiografie. V jednej zo svojich najznámejších básní Svobodné volení suverénne vykresľuje obraz vlastnej ideálnej knižnice, v ktorej by nemali chýbať diela Voltaira, Shakespeara, Rousseaua, Goetheho, Schillera, ale ani Kanta či Lomonosova.
Výsledky svojich štúdií zaradil aj do Poezyí pod výstižným názvom Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovcův, kteříž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích živi byli.
Dnes možno napísať, že na fare v Kostolných Moravciach, kde Tablic prežil podstatnú časť svojho života, pobývala veľká osobnosť. Okrem francúzskej poetiky klasicizmu L'Art poétique či transkripcií poézie anglických osvietencov preložil pod názvom Býti aneb nebýt aj Hamletov legendárny monológ, čím umožnil Slovákom po prvýkrát načrieť do tajov Shakespearovej osobnosti.
