Stredom vesmíru je Osadné

O obyvateľoch Osadného vznikol presne taký film, aký si zaslúžia. Výborný.

V súčasnosti je riešenie to najťažšie, čo môže existovať, hovoria muži v Osadnom, za debatným stolom v krčme. Aspoň jedno riešenie by potrebovali na to, aby sa z ich dediny na východnom konci Slovenska nestratil život. Pretože za posledných päť rokov v nej boli iba dva krsty, ale zato až päťdesiat pohrebov. Mladí už odišli a turisti ešte neprišli.

Slovami karikaturistu a rusínskeho aktivistu Fedora Vica: Tadiaľto sem-tam prejde už iba krava. Ani tá nie, len nejaký vôl.

Medveď v Bruseli

Vôbec to nie je také zlé. Režisér Marko Škop by zrejme nemal veľa dôvodov do Osadného chodiť, keby sa tam nedialo niečo zaujímavé.

Napríklad, v Osadnom je starostom Ladislav Mikulášik. Vo funkcii prežil niekoľko komunistických aj ponovembrových prezidentov, pretože je v nej už tridsaťšesť rokov. Namiesto toho, aby sa tešil, že ašpiruje na guinnessovský zápis, tuho rozmýšľa nad tým, čo dedina potrebuje, práve teraz, keď už prišlo aj euro. Pravoslávny kňaz Peter Soroka by sa mohol tešiť z narodenia syna a utekať s ním za istejšou budúcnosťou do väčšieho mesta, ale ešte ho zdržiava túžba otvoriť v Osadnom duchovné cetrum.

Obaja si dali stretnutie s aktívnym Fedorom Vicom, pretože on má energiu, nápady, kontakty v médiách aj medzi poslancami v Európskom parlamente. Prebudí sa rusínsky medveď zo spánku, keď sa naň pozrie Brusel? Možno, že sa to dozvedia práve tam.

Toto je teda rusínska realita, absolútne ušitá pre vzrušujúci filmový príbeh. Ešte aj prekvapení je v ňom niekoľko.

Bez školenia

Ďalej ako v Prahe zatiaľ kňaz Soroka nebol, už z toho je zrejmé, že cesta za vyjednávaním v Bruseli je veľkou udalosťou. Manželky cítili zodpovednosť za dobre zbalené kufre a jedlo na cestu, manželia si chystali príhovory a dary na stretnutie s politikmi, ktorých považujú za autority. Na lobovanie a žiadanie peňazí z eurofondov nie sú skoro vôbec školení, učia sa priamo vo filme. A keď vchádzajú po vysokých schodoch do budovy parlamentu a zdá sa, že so svojou lokálnou autentickosťou tam hádam ani nepatria, Škopov film je razom ohňostrojom niekoľkých pocitov naraz.

Pohľad na trojicu mužov je v istom zmysle úsmevný, v istom zmysle zas vzbudzuje dojem, že by ich v tom veľkom svete bolo treba nejako ochrániť alebo povzbudiť. Dá sa celkom ľahko vytušiť, že pri dokončovaní filmu sa ponúkalo viacero možností, ako ktorýkoľvek z týchto pocitov zvýrazniť. Samozrejme, že Osadné a Brusel sú dva odlišné vesmíry, ale tento film nie je žiadnou lacnou exotikou. Je obrazom tradície aj toho moderného, gruntu i ideálov zároveň. A niekedy aj undergroundu, najmä keď sa zjaví Fedor Vico.

To všetko vyplynulo vďaka starostlivému pozorovaniu i schopnosti autorov okamžite reagovať na nové prostredie i nečakané udalosti. Preto sa mohlo stať, že aj z obyčajného rozhovoru pri stole, obloženom belgickými čokoládami a belgickým pivom, sa ukázali skvelé veci. Napríklad radosť, nádej, inšpirácia.

Hrdo

Obyvatelia Osadného asi ani nevedeli, aký výborný filmový tím sa k nim dostal. Nakrúcanie s Markom Škopom, kameramanom Jánom Melišom a strihačom Ferom Krähenbielom im každopádne dodalo hrdosť. Presne čosi také si zaslúžia.