ŽILINA. Obnovovanie starých kín ako minulých stánkov kultúry, objavovanie genia loci navštívených obcí či pátranie po histórii slovenského kina je cieľom piateho ročníka festivalu Kinobus , ktorý v piatok začína v priestoroch Kultúrneho centra (KC) Stanica v Žiline - Záriečí.
Podľa riaditeľa festivalu Martina Krištofa je jubilejný ročník dramaturgicky prepojený témou Pamäť a Kinobus do 6. septembra 2009 absolvuje trasu Žilina Záskalie Papradno Dolná Mariková Horná Mariková Beluša Žilina. Vydávame sa na Považie, do industriálnej časti Slovenska, ktorá je poznačená socialistickým budovaním. Je to región, ktorý má síce veľký genius loci, ale ten bol práve zrušený. Takže sme sa snažili vyťahovať staršie veci, ktoré tam už nezostali, ale sú už iba hlboko skryté v pamäti, povedal Krištof.
Vo filmovej časti programu sú podľa Krištofa napríklad Herzove Sladké hry minulého leta (1969), Trofej neznámeho strelca (Vladislav Pavlovič, Vincent Rosinec, 1974), či slovensko-francúzsky koprodukčný film Muž, ktorý luže (Alain Robbe-Grillet, 1968). S témou pamäte výrazne pracuje časozberný dokument Heleny Třeštíkovej Manželské etudy + po dvaceti letech (1981-2005), o pamäti hovoria aj snímky Zrkadlo (1975) Andreja Tarkovského, Dni čakania (1971) maďarského režiséra Károly Makka, či rumunský film Rekonštrukcia (Lucian Pintilie, 1968), ktorý 'rekonštruuje' krčmovú mladícku bitku pre účely výchovného filmu. Nie náhodou sa v programe objaví aj kultová snímka nejednej generácie Vinnetou (1963), spresnil riaditeľ festivalu.
Na festivalovú cestu vyrazí v dvoch autobusoch približne 100 ľudí. Festival sa z praktických dôvodov nedá zväčšovať. Viac ľudí by sme mali problém napríklad ubytovať. V piatok si tí, čo prídu skôr, môžu pozrieť ešte jeden film priamo v priestoroch Stanice. Potom sa už nasadne do autobusov a v nedeľu večer je návrat. Na premietanie v obciach môžu samozrejme prísť nielen miestni obyvatelia, ale aj ľudia, ktorí sa dovezú autom, uviedol riaditeľ KC Stanica Žilina Záriečie Marek Adamov.
Riaditeľ festivalu tiež priznal, najdôležitejšou cieľovou skupinou sú pre neho premietači. Z festivalu sú nadšení a dva mesiace pred jeho začiatkom už oprašujú premietačky, kompletizujú ich, vymieňajú lampy a svojpomocne si vyrábajú prevíjačky filmov. Kino im veľmi chýba, aj preto sme sa rozhodli zozbierať ich pamäte, skonštatoval Krištof.
