Otvárací večer deväťdesiatej sezóny v SND patril tradične koncertu Opery. Tentoraz však nie vo forme populárneho programu s neodmysliteľným Zborom Židov.
Dramaturgia piatkového galakoncertu Ľubica Vargicová a jej hostia nepodliezala divákom. Kritériá nastavila podstatne vyššie. Jej centrom boli štýlové okruhy, blízke speváckemu odboru hlavnej hviezdy - Mozart, predverdiovské belcanto, francúzska romantická opera, Verdi. A hoci si Ľubica Vargicová prizvala atraktívnych hostí, najväčšia záťaž takmer trojhodinového koncertu stála na útlych pleciach našej najlepšej koloratúrnej sopranistky.
Sólistka s piatimi hosťami
V árii Konstanze z Mozartovho Únosu zo serailu ešte dýchavičnejšie frázy prezrádzali napätie umelkyne, známej perfekcionizmom a vysokými nárokmi na vlastný výkon. V Donizettiho Lucii di Lamermoor však už stála na domácej pôde - istá v koloratúrach, uvoľnená vo výraze. Až na maličké záverečné zaváhanie zasvietila aj v náročnej Zvončekovej árii z Delibesovej Lakmé.
Záver koncertu patril Verdiho Rigolettovi. Vargicová nie je Gildou z rodu panensky bielych koloratúrok, jej materiál je sýty, farebne vyrovnaný, prierazný, kovový. Najlepšie vyznel v tercete zo záveru opery - v čísle, ktoré dirigent vystaval v úžasnom dramatickom oblúku.
Popri troch náročných áriách Ľubice Vargicovej dostal priestor pre sólový vstup a spoločné číslo so sopranistkou aj každý z pätice hostí.
Najhodnotnejším momentom bola štýlovo brilantne zvládnutá interpretácia árie Belmonteho z Mozartovho Únosu zo serailu v podaní mladého tenoristu Pavla Bršlíka - skvelá v pohyblivých pasážach, neohroziteľne vyrovnaná vo frázovaní. Áriu Alfonsa z Donizettiho Favoritky v podaní barytonistu Vladimíra Chmela mierne poznačil úbytok farby vo vysokej polohe, ako Rigoletto v duetoch s Ľubicou Vargicovou sa rozospieval ku kvalitnému výkonu.
Basista Peter Mikuláš potvrdil pretrvávajúcu vysokú formu, hoci jeho naturelu svedčí viac tragický Verdi (Fiesco zo Simone Boccanegru) než buffózny Mozart (Leporello z Dona Giovanniho). Ako Saint-Saënsova Dalila pohladkala ucho mäkkým zmyselným mezzosopránom Terézia Kružliaková. Večer ozvláštnil „neoperný" hosť, popredný slovenský flautista Daniel Janikovič.
Dirigentské tajomstvo
Orchester SND opäť dokladoval, že je dobre disponovaným telesom, ktoré len potrebuje motiváciu od kvalitných dirigentov. Jeho výkon pod taktovkou veľkej dirigentskej osobnosti, Rakúšana Ralfa Weikerta, si zaslúži hodnotenie výborný.
To isté platí aj pre celý, obecenstvom vrúcne prijatý úvodný večer novej sezóny v Slovenskom národnom divadle.
