BENÁTKY. Hoci sa benátsky festival nikdy nevyhýbal politike a už dlho má sklon prijímať so sympatiami najmä ľavicové filmy, tento ročník bude patriť medzi najspolitizovanejšie. Paradoxne sa o to zaslúžila pravica. Konkrétne: vnučka Benita Mussoliniho Alessandra. Obrátila sa na súd, aby znemožnila premietanie snímky rumunského režiséra Bobbyho Paunesca s názvom Francesca.
Rumunská učiteľka z materskej školy hľadá v emigrácii do Talianska lepší, dôstojnejší život - ale dočká sa pravého opaku. Pravicová politička Mussoliniová je autorkou známeho výroku, že „Rumuni majú znásilňovanie v génoch". Nečudo, že Rumuni sa o nej vo filme nevyjadrujú s nadšením - čo kontroverzná politička považuje za urážku. Prostredníctvom súdneho predbežného opatrenia sa jej už podarilo znemožniť projekcie snímky pre verejnosť, ktoré sa mali konať mimo benátskeho Lida.
Čo je demokraciaPublikum sa tešilo aj na svetovú premiéru nového dlhometrážneho dokumentu Michaela Moora Capitalism: A Love Story. Moore nesklamal. Ani tentoraz nenakrútil dokument, ktorý by zobrazoval jeho hľadanie, spoznávanie pravdy a formovanie názorov. Názor mal pevný a nemenný už na začiatku, len ho vypovedal formou atraktívnej koláže. Tentoraz na tému krízy trhu s nehnuteľnosťami, ktorá sa rozrástla na globálnu hospodársku krízu.
V snímke porovnáva ideály z Ústavy USA s dnešnou americkou realitou a zobrazuje mechanizmus, čo z ústavy spravil len kus papiera v rukách boháčov. To, čo prežívame, nenazýva krízou, ale dokonale pripraveným plánom na ešte väčšiu koncentráciu bohatstva a moci v niekoľkých rukách - a ešte masovejšie, úradmi požehnané, ožobračovanie chudobných.
Na tlačovej konferencii bol ešte ostrejší. „Sotva možno nazývať demokraciou krajinu, ktorá má takú nedemokratickú ekonomiku. Ak sa ľuďom odopiera právo, aby rozhodovali sami o sebe a svojich záležitostiach, nie je to demokracia." Celý jeho nový film je výzva na akciu, na podporu sociálnej politiky pre Obamu a na organizovaný odpor proti všemocným finančno-podnikateľským skupinám.
Ako sa majú KubánciTaliansky klasik Giuliano Montaldo pripomína polstoročie Fidela Castra na Kube celovečerným dokumentárnym filmom L'oro di Cuba. Kuba sa podľa neho stala pre veľkú časť sveta symbolom toho, že odpor proti kapitalizmu je možný a úspešný. Zobrazuje najvýznamnejšie body histórie a o súčasnosti, túžbach, snoch a cieľoch necháva rozprávať samých mladých Kubáncov.
