Vzdorovité pery a hlboké oči dávajú novému Jánošíkovi „pravdivý rozmer“. Václav Jiráček je stvorený na Borušovičovej Jánošíka.
Bolo to dávno, na terase hotela Thermal v Karlových Varoch stáli vtedajší producent Jánošíka Rudolf Biermann a vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. Pripíjalo sa, vari aj šampanským, na slávu a krásnu budúcnosť filmu Jánošík. Zatiaľ nebola nakrútená ani minúta, ale to oslavu nekazilo. Slová majú svoju silu, o tom legendy typu Jánošíka čosi vedia.
Preskočil schodíky
Václav Jiráček, vtedy asi dvadsaťročný študent herectva na DAMU, bol samozrejme šťastný, že zo študentských pražských divadiel hravo preskočil niekoľko schodíkov a odrazu žil s vidinou, že bude počúvať rady Agnieszky Hollandovej o tom, ako hrať presvedčivo. Vtedy sa snažil počas nášho rozhovoru pre SME hovoriť po slovensky a bolo to len o čosi lepšie, a teda menej smiešne, ako keď sa o to pokúsi odrazu Čech neherec: vyslovovať mäkúčko a pritom nezaťahovať je asi ťažšie, ako nadrilovať sa ř.
V čase mladej slovenskej republiky sme ešte vari mali právo písať titulky ako „Jánošíka hrá Václav z Prahy". Dnes, v čase europudingov a v čase, keď slovenské mená sem-tam vezmú nejakú tú českú Tháliu alebo minimálne opisujú svoj domov ako „auto na diaľnici medzi Prahou a Bratislavou", by bolo niečo také trápne.
S pohľadom do diaľky
Už vtedy, pri rozhovore v Thermali, som však Václava trochu spoznala - nielen Bratislava, aj Praha je malá. No aj známeho človeka sa dá spoznať nanovo na plátne, čo sa mi stalo na premiére Jánošíka. Zrazu tie hlboké oči hľadiace niekam do desivej diaľky a kruto ostré lícne kosti, zuby, ktoré ako zviera (teraz ešte divoké, o chvíľu veľmi ranené) trhajú Aničkinu sukňu a šľachetne vzdorovité pery dávajú Jánošíkovi ten „pravdivý" rozmer.
Vašek je stvorený na Borušovičovej Jánošíka - živelný a mystický, idealistický a cynický, túlajúci sa rebel, vlk.
Ktovie, aká prezieravosť viedla Agnieszku Hollandovú, keď si vybrala práve tohto Jánošíka, chlapca-muža, ktorému sa čas a ani sedem rokov neodtlačí do tváre. Medzičasom mu začali patriť aj iné dôležité postavy v kinách, aj stránky ženských časopisov, ktoré majú predsa len ťažkú úlohu, keď hľadajú slovenský idol pre svoje čitateľky.
Českí zbojníci
Mimochodom, s Vaškom nás pred mnohými rokmi zoznámila divadelná režisérka Natália Deáková, ktorá v Činoherním studiu v Ústí nad Labem úspešne režírovala hru Jánošík. Aničku aj jedného zbojníka si tam zahrali slovenskí herci pôsobiaci v českých divadlách. To len tak, ak by sa zasa rozprúdila tá nesmierne vkusná a plodná diskusia o občianstve Václava Jánošíka.
