Do módy sa dostali moderní národní hrdinovia. Prívržencov si získavajú aj premyslenými marketingovými metódami. Jánošík využil televíziu i vlak.
BRATISLAVA. Dnes sa končia legendy a mýty. Jánošík sa dostal do kín, takže reklamné slogany už nebudú jediným zdrojom informácií. Budú sa k nim pripájať tisícky osobných názorov, či je to film dobrý, zlý, alebo niečo medzi tým.
Toto tajomstvo sa odkrýva sedem rokov po začatí nakrúcania, pretože pôvodný producent Rudolf Biermann Jánošíka dokončiť nevedel. Režisérka Agnieszka Holland po nepríjemnej skúsenosti nezatrpkla, ani sa nehnevala, aj v rozhovore pre SME pred časom povedala, že sa k rozrobenému filmu v zlepšených podmienkach kedykoľvek a rada vráti. Dôvod mala po piatich rokoch pauzy, keď sa objavil poľský producent Dariusz Jablonski. Nakoniec je Jánošík aj českou koprodukciou a stála šesť miliónov eur.
Pomohol aj heparínový vrah
V Poľsku mal film premiéru už pred týždňom, v kampani sa lákalo najmä na meno Agnieszky Holland. Hoci režírovala aj jej dcéra Kasia Adamik, ona je tou hviezdou, čo kedysi začínala ako žiačka Krzysztofa Kieslowskeho, čo sa preslávila drámou Európa, Európa a potom pripravila pre Leonarda DiCapria krásnu úlohu vo filme Úplné zatmenie.
„V Čechách sa príťažlivosť Jánošíka zvyšuje tým, že v hlavnej úlohe hrá Václav Jiráček. Práve teraz je veľmi populárny, v miestnych kinách ho možno vidieť aj vo filme Hodinu neznáš, kde hrá heparínového vraha. No a u nás na Slovensku by mala zafungovať najmä samotná téma. Jánošík je predsa náš národný hrdina, neviem o tom, že by sme mali väčšieho," hovorí PR manažér Ján Kakaščík.
Kto v poslednom čase cestoval vlakom, zistil, že do mediálnej kampane sa zapojili aj naše železnice. Na stolíkoch boli položené letáky, oznamovali súťaž o lístky, a cestou k nástupištiam sa dalo prejsť Jánošíkovi rovno po tvári. „Využili sme naozaj veľa komunikačných ciest," vraví Kakaščík, „myslím si, že netradičné boli i tlačové konferencie. Medzinárodný štáb prišiel na Slovensko dokonca dvakrát." Prvýkrát sa s novinármi stretol v júni, druhýkrát po pompéznej premiére minulý piatok. Debatovať sa mohlo až po skončení projekcií vo všetkých dvanástich sálach bratislavského Auparku - a to bolo o jedenástej večer.
Po KLIKNUTÍ infograf zväčšíte.
Dve legendy ročne
Slovenská televízia nie je mediálnym partnerom filmu, napriek tomu mu trochu pomohla tiež, keď pred pár dňami vysielala Jánošíka od Martina Friča. Z neho je jasné, že svižný, akčný a zábavný film so sociálnym podtextom sa dal spraviť už v roku 1935. Pri pohľade naň sa teda stupňovala nedočkavosť: čo nové ešte môže nejaký veľkofilm priniesť?
Hollandovej film sľuboval prekvapenie vo svojom podtitule Pravdivá história a to by mohlo mať podobný účinok ako sľuby Juraja Jakubiska, že naruší legendu Alžbety Bathory a že horor nájde v jej osobnom živote.
Mimochodom, to bolo 10. júla 2008, takže naše kiná zažili dve netradične veľké mediálne udalosti v rozpätí roka. Bathory mala divácky úspech mimoriadny, na Slovensku na ňu prišlo vyše štyristotisíc divákov. Premietala sa z dvanástich kópií - Jánošík ich má sedemnásť, a k tomu ešte tri digitálne. „Tým sme preskočili Pokoj v duši, ten mal 15 kópií, a priblížili sme sa k najväčším zahraničným hitom typu Doba ľadová," vraví Ján Kakaščík.
A upozorňovanie na Jánošíka ešte chvíľu potrvá, kampaň sa spomalí až začiatkom októbra.
Jánošík do aleluja
Nie je už tých filmov o slovenskom zbojníkovi nejako priveľa? Nemý Jánošík, československý Jánošík,
socialistický Jánošík, kreslený Kubalov Zbojník Jurko, Pacho, čiže parodický Jánošík, mečiarovský Jánošík, ktorého dodnes nikto nevidel, Dočolomanského muzikálový Jánošík a ten súčasný „hollywoodsky“ Jánošík.
Historici vylučujú, že tento románový hrdina bohatým bral a chudobným dával. Skôr platí trefná veta
zo scénky Lasicu a Satinského, že Jánošík bohatým bral a chudobným dával – rady.
Je zaujímavé, že vždy sa o ňom nakrútil film, keď sa v našich končinách menil režim. Dnes sa k nemu hlásia národniari, ale mali by si to rozmyslieť, pretože ak by Jánošík ešte žil, určite by boli jeho jasným terčom (Ja ti dám, boha jeho, ťenďer!). Sociálny rozmer by pasoval aj na SMER a HZDS, no ani tých by tento „chlap-ozruta“, ako prezývali kapitána zbojníckej družiny v nesmrteľnom Pachovi, nenechal len tak.
Vtip je v tom, že táto legenda pasuje na každú dobu. Bohatým, čiže mocným sa klaniame, ale keď zájdeme za roh, tak si na nich poriadne zanadávame. Ale len málokto dokáže urobiť niečo so svojím životom. A tak nám stále zostáva historicky rozporuplná vzbura človeka, ktorá o nás vytvára dojem, že sme iba národom valašiek a bryndze. Aj českí futbalisti si niesli so sebou naozajstný hrach a dúfali, že sa na ňom na Tehelnom poli pošmykneme.
Nezmení sa to, pokiaľ nezačneme revidovať vo filmoch svoju históriu, zabudneme na mýty a poukážeme na našich skutočných hrdinov – vojakov, vedcov, vynálezcov, spisovateľov. Nie je ich veľa, ale nájdu sa. No zatiaľ domáci filmári mlčia a nám zostáva legenda. Akoby sa báli, že sa popália na skutočnej histórii, s ktorou by sme sa mali porátať.
Peter Bálik
