Jedným z najväčších lákadiel festivalu Kremnické gagy bol kabaret Raut na půl párku. Detaily nám prezradil líder retrokapely Funny Fellows ROMAN FÉDER, ktorý projekt s legendou českého divadla Semafor Jiřím Suchým vymyslel.
Ako vznikol nápad spojiť Jiřího Suchého s Funny Fellows?
„Bolo to vďaka povodni. Keď zatopilo v Prahe divadlo Semafor, napadlo mi zorganizovať niekoľko koncertov spojených so zbierkou na obnovu divadla. Tam sme sa osobne spoznali s pánom Jiřím Suchým a Jitkou Molavcovou, keďže obaja účinkovali na týchto koncertoch. Neskôr v českej televízii pripravovali Silvester, kde s našou Zuzanou Haasovou účinkovali v programe Dixie ako Brno. Bola to dobrá spolupráca a aj výsledok bol zrejme príjemný, lebo od toho momentu sme s pánom Suchým účinkovali na viacerých akciách."
Do Kremnice ste prišli s programom, kde sa predovšetkým improvizovalo, no divákov výsledok nadchol. Dlho vás nechceli pustiť z javiska.
„Raut na půl párku je skutočne postavený na improvizácii, iba hudba a piesne sú pevnou zložkou. Je to ozajstný kabaret, kde reflektujeme to, čo sa aktuálne deje, čím žijeme, ale v našom prípade cez láskavý filter obdobia tridsiatych rokov. Narážame tým na historickú špirálu."
Bolo zložité dotiahnuť tento spoločný projekt do úspešného konca? A neplánujete ho zopakovať?
„Divadlo aj kabaret predstavujú umenie neopakovateľného momentu. Preto všetky filmové záznamy takýchto predstavení sú unikátne a kabaretné koncerty so Zuzkou Haasovou sú vždy neopakovateľné. Boli sme na festivale, kde sme celý program viedli v poľsko-anglickom dialekte. Je to možné preto, lebo partner na javisku vám rozumie a Zuzana je dobrá herečka, ktorá počúva a rozvíja témy. Preto sa dopĺňame. V prípade pána Suchého nemusím hádam nič hovoriť ani dodávať. Je to všetkým jasné. Zo začiatku som mal rešpekt ho v niečom doplniť, ale potom sa mi čosi podarilo a on to pochválil. Mal som pocit, že som práve urobil skúšku z humoru."
Hoci Kremnické gagy sú známy festival, ako sa vlastne podarilo presvedčiť takúto osobnosť na návštevu malého mesta?
„Už minulý rok som pána Suchého oslovil, aby sme spolu účinkovali v Kremnici, ale z časových dôvodov sa to nepodarilo. Pán Suchý však vždy dodržal sľub, tak to vyšlo teraz."
Semafor to nie je iba divadlo, ale legenda pre viaceré generácie. Vy tvrdíte, že keby nebolo Semaforu, nebolo by populárnej hudby. Ako ho vnímate dnes, keď oslavuje polstoročie existencie?
„Myslím si, že je to tak, aj keď je to povedané s trochou divadelného zveličenia. Stačí si len spomenúť, kto všetko cez Semafor prešiel. A tak k nemu pristupujem - ako k porcelánu po babičke, z ktorého popíjame nedeľnú kávu. Pravidelne, sviatočne, s úsmevom."
Jiří Suchý sa stal zároveň krstným otcom najnovšieho CD Funny Fellows s názvom Jaj Zuzka, Zuzička. Pokrstil ho v duchu vášho kabaretu príznačne - párkom. Akú hudbu na albume nájdeme?
„Mys〜lím si, že poslucháč sa nebude nudiť. Každá pieseň je iná, Zuzka sa predstavuje v rôznych podobách a štýloch prejavu. Hudobníci Peter Baran, Daniel Valášek, Pali Ivičič, Jozef Scheiner aj hosťujúci Anton Popovič vytvorili výbornú atmosféru. Je to humorné CD a dúfam, že je to na ňom aj počuť."
Jednou zo zaujímavostí nahrávky sú „altofonické" výkony Zuzany Haasovej. V Kremnici ste povedali, že je jedinou altofonistkou na svete. Je to naozaj pravda?
„Opäť je to trocha nadnesené, aj keď je na tom čosi pravdy. Tento nástroj zapadol do zabudnutia ako mnohé ďalšie. Je to škoda, preto sme ho vytiahli a snažíme sa ho oživiť. V takomto ohrození sú však aj ostatné nástroje. Keď hráme s Divadlom Haaf hudobnú rozprávku pre deti, zisťujeme, že deti už nepoznajú klarinet, tubu, akordeón. Myslia si, že všetko robí počítač. Prispievajú k tomu aj niektorí nie veľmi múdri a fundovaní tvorcovia v divadlách, ktorí zaznávajú živý orchester. Vlastne tak ochudobňujú diváka. Je to škoda."
Do kabaretu ste v poslednej chvíli vtiahli aj operného speváka Martina Babjaka. Ako ste ho presvedčili, aby zahral na fujare černošské blues a zaspieval skladbu Šantánová myš?
„Martina som nemusel prehovárať. Je to úprimný človek so širokým srdcom a výborným zmyslom pre vtip. Svoj výstup si pripravil sám a spolu sme doladili už len pieseň Šantánová myš. Telefonicky sme sa dohodli na detailoch a podarilo sa. Samozrejme, takto sa dá spolupracovať iba s kolegom, ktorý je pripravený a sám na sebe denne tvrdo pracuje. Martin je profesionál európskeho formátu. Pieseň je z hry Semaforu Revízor, je divadelná, o divadle, a preto tam bola."
Podľa internetovej stránky kapely ste aj jej šoférom. Dá sa to zvládať s pozíciou kapelníka?
„Šoférovanie ma baví a u nás v aute je vždy veselo. Ak viete, čo je to muzikantský humor, tak si to dokážete predstaviť. Narážky ako ’počúvaj otec, tam v druhom takte sa čo stalo? Vypadol ti talent alebo čo?’ sú súčasťou našich ciest. Zuzana sa počas jazdy aj maľuje, aby už na koncerte bola upravená, lebo niekedy sú podmienky v zákulisí sporné."