Drsné jemné zrkadlo

Roznerov opis udalostí od smrti svojej manželky Zory Jesenskej po jej pohreb je súčasne autobiografickou literatúrou i autonómnou beletriou.

Jána Roznera (1922 - 2006) vymazal normalizačný režim z našej kultúrnej pamäti naozaj dokonale. Prispel k tomu aj fakt, že Rozner nebol „naozajstný" spisovateľ, bol „len" literárny, divadelný a filmový kritik a teoretik, prekladateľ, publicista, divadelný dramaturg, „len" manžel významnej slovenskej kultúrnej osobnosti Zory Jesenskej, „len" emigrant.

„Nepriateľka socializmu" Zora Jesenská

Niekoľko próz uverejnených v Slovenských pohľadoch začiatkom deväťdesiatych rokov to naznačilo, no jasným dôkazom, že to bol suverénny prozaik, je až jeho román Sedem dní do pohrebu, ktorý vyšiel tri roky po autorovej smrti. Môžeme ho priradiť k žánru autobiografickej literatúry, zároveň je to však autonómna beletria. Čitateľ-insider vo zvýšenej miere ocení dokumentárnosť, no spolu s nezasväteným čitateľom nepríde o autentický zážitok z čítania kvalitného románu.

Rozner sa sústredil na opis udalostí od smrti svojej manželky do jej pohrebu. Neveľmi praktický muž, ktorý práve (21. 12. 1972) nečakane stratil svoju životnú družku, sa v rámci normálnej (socialistickej) byrokracie musí postarať o jej dôstojný pohreb. Keďže zosnulá bola známa „nepriateľka socializmu", príprava a priebeh pohrebu sú značne neštandardné.

Už tento motív by stačil na napísanie zaujímavej prózy a Rozner ho vedel zužitkovať. No predovšetkým ho pojal ako príležitosť vtiahnuť čitateľa do víru spomienok, reflexie doby a ľudí v nej i sebareflexie. Hlavnou postavou príbehu, v ktorom sa vynárajú reálne osoby spravidla pod vlastnými menami, je Zora Jesenská.

Otvorenosť, vecnosť i ostýchavá vrúcnosť

Tým, že Rozner rozpráva príbeh v tretej osobe, urobil postavu aj zo seba. Nemožno neoceniť, ako otvorene, vecne, triezvo, no zároveň s veľkou ostýchavou vrúcnosťou predkladá bilanciu ich spoločného života a vzťahu, na začiatku ktorého stála „mezaliancia" medzi ženou, pochádzajúcou z významnej národoveckej martinskej rodiny, a mladíkom z plebejského prostredia bratislavského predmestia.

Najzaujímavejšia a pre našu historickú pamäť azda aj najpodstatnejšia je rovina spomienok na dobu a jej aktérov v spoločenskej a kultúrnej sfére od konca vojny po začiatok normalizácie. Tu sa dokonale prejavil Roznerov intelektuálny odstup od - erenburgovsky povedané - ľudí, rokov, udalostí bez toho, že by sám seba z konkrétneho času a priestoru vyčleňoval.

Cenné sú jeho prenikavý analytický pohľad na naše nedávne dejiny, deheroizácia a depatetizácia osobností i „osobností", skepsa voči národným, spoločenským či stavovským sentimentom. Práve tým sa memoárová zložka knihy výrazne vydeľuje spomedzi mnohých slovenských autobiografií, ktoré ich tvorcovia neraz používajú len na aktuálne preinterpretovanie svojich postojov a činov v nedávnej minulosti.

Recenzia / kniha

Ján Rozner: Sedem dní do pohrebu
Albert Marenčin Vydavateľstvo PT
Bratislava 2009

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 13 821
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 080
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 459
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 931
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 750
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 719
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 418
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 418
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 432
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 177

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

Neprehliadnite tiež

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Agnieszka Holland bodovala na Berlinale aj za Slovensko

Zlatý medveď z prestížneho filmového festivalu patrí maďarskému filmu O tele a duši.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop