BRATISLAVA. Nie je to žiadna veľká literatúra. Ale to od nej ani nik nečaká. Romány Dana Browna sú žánrové písanie vyvolávajúce celosvetovú hystériu.
Americký autor dokáže namixovať správne dávky ingrediencií: rýchly dej a strhujúci spád, tajomstvá a mýty, sprisahania a hry mocných, cirkev a vedu, šifry a archeológiu, minulosť a nové technológie. V utorok vo svete vyšiel ďalší jeho román, akési pokračovanie Da Viniciho kódu.
Očakáva sa, že Stratený symbol bude zase bestsellerom, veď Brown dosiaľ predal asi 80 miliónov kníh a jeho romány preložili do 40 svetových jazykov.
Prikrášlené polopravdyKnihy Dana Browna
Da Vinciho kód
Priorstvo Sionu sa stretne so spolkom Opus Dei. Langdon má objaviť tajomstvo svätého grálu a uchrániť ho skôr, ako sa cirkvi podarí toto tajomstvo zničiť.
Anjeli a démoni
Ilumináti chcú zvrhnúť katolícku cirkev. Vatikán má byť vyhodený do vzduchu. Langdon sa snaží zistiť, kto sa za bratstvom ukrýva.
Bod klamu
Meteorit, ktorý spadne v Arktíde, nesie stopy fosílií. Mohlo by ísť o dôkaz mimozemského života. Navyše, blížia sa prezidentské voľby.
Digitálna pevnosť
Právo na súkromie alebo ochrana pred teroristami? Tím odborníkov sa snaží uchrániť americký bezpečnostný úrad pred únikom dôležitých informácií.
Dvanásť hodín, americké hlavné mesto a slobodomurári. To sú hranice, v ktorých sa bude harvardský odborník na symboly Robert Langdon pohybovať tentoraz. A znovu dostane k dispozícii sympatickú pomocníčku, vedkyňu Katherine Solomon (Šalamúnovú). Spoločne pohľadajú legendárny poklad slobodomurárov, vyriešia niekoľko záhad, odpovedia na nejaké tie hádanky a čitateľom predstavia neznámu históriu na hranici faktov a fikcie.
Práve hra na šikovne podávané polopravdy je to, čo robí z Brownových kníh také zaujímavé čítanie.
Brown pracuje s viac i menej známymi údajmi, ktoré si občas prikrášli a občas poskladá tak trochu inak, ako by si vernosť k dejinám vyžadovala. No ako schopný rozprávač príbehov tak vnesie do svojich knihy neodškriepiteľnú dávku napätia.
Veď ako hlavnú postavu niektorých kníh si zvolil novodobého Indiana Jonesa: tiež profesora akýchsi dejín, ktorý síce znudeným študentom zvyčajne vysvetľuje významy symbolov vo svete okolo nich, no okrem toho dokáže zachrániť Vatikán pred výbuchom antihmoty či potomkov biblickej Márie pred pomstou jednej prelatúry katolíckej cirkvi.
Spokojní slobodomurári„Vyzerá to, že človek, s ktorým máme do činenia, aj keď možno pomätený, je veľmi dobre vzdelaný,“ hovorí Langdon v novej knihe podľa prvej recenzie Los Angeles Times. Hrdina tak naráža na zápornú postavu knihy, ktorá sama seba nazýva Mal'akh (anjel po hebrejsky).
Znovu tak siaha po exotickej postave – eunuchovi, ktorý v „novom kóde“ nahrádza albína Silasa. Keďže štruktúra príbehu ostáva v princípe rovnaká, najväčším rozdielom medzi Da Vinciho kódom a Strateným symbolom sa stáva zmena miesta. Európske tajomstvá Brown vymenil za Washington.
„Washington má predsa niektoré z najlepších svetových stavieb, umenie i symboly. Prečo by ste mali cestovať za more skôr, ako navštívite vlastné hlavné mesto,“ vysvetľuje v knihe Langdon svojim študentom.
Rozdielom je aj to, že kým Da Vinciho kód Vatikán skôr nahneval, slobodomurári sú s novou knihou spokojní. Vraj ich organizáciu nič v knihe neuráža.
New York Times vo svojej recenzii knihy však zdôrazňuje, že Brown nenapísal ďalší a horší klon. Naopak, podarilo sa mu stvoriť príbeh, ktorý vzkriesil žáner zavrhnutý ako mŕtvy.
Stratený symbol by sa mal objaviť v českom preklade vo februári 2010. Slovenské vydanie sa pripravuje rovnako až na budúci rok.
Prečo to celé funguje?
Knihy Dana Browna sú obľúbené a predávajú sa po miliónoch. Je to obyčajná náhoda?
Protestujúci Vatikán. Literárni kritici v rozpakoch. Davová hystéria, turistické trasy, filmy s Tomom Hanksom. Je Dan Brown šikovný spisovateľ? Nie je? Je úspešný.
Možno Da Vinciho kód či Anjeli a démoni sú skôr dobrý marketing ako veľkolepé romány plné ešte väčších myšlienok. Lenže skutočne dôležité je iba jedno: dobre sa čítajú. A nezáleží pritom, či ste profesionálne deformovaný čitateľ všetkého možného, alebo dočítate až dve knihy za rok, aj to kdesi na pláži v Chorvátsku.
Vo svete trilerov sa hrá podľa iných pravidiel. Žánrová literatúra je vlastne akýsi únik – čo nemusí vždy znamenať brak. A Brownove knihy brakom nie sú, aj keď skákanie z helikoptéry s prikrývkou na prekrytie čelného skla má k tomu naozaj blízko. Udalosti opísané v takejto knihe však nemusia jestvovať, musia však fungovať v realite textu. Napínavého a dopredu neodhadnuteľného textu. A to Brown akosi vie.
Literatúra – neliteratúra, je len málo autorov, ktorí dokážu vyvolať diskusiu. Trebárs i o tom, kto vlastne bola biblická Mária Magdaléna. Brown je jedným z nich.
(tp)
