BRATISLAVA. Britský režisér Peter Strickland takmer nedokončil svoj celovečerný debut Katalin Varga (2009), za ktorý ho na MFF Berlinale nominovali na Zlatého medveď a za ktorý dostal aj cenu na festivale Cinematik.
Príbeh je o znásilnenej žene, ktorá sa rozhodne páchateľovi pomstiť a dokázať mu, že sa zo svojho činu len tak ľahko nevykúpi. Strickland film nakrúcal v Rumunsku, v regióne Transylvánia s veľkou maďarskou menšinou.
Prekážkou k dokončeniu však neboli ani jazykové, ani kultúrne bariéry. "Jazyk nebol nikdy problém," povedal. "Som typický lenivý Angličan, nanešťastie," dodal s tým, že so štábom komunikoval po anglicky. Skutočnou príčinou, prečo sa vznik filmu, ktorého samotné nakrúcanie trvalo len 17 dní, predĺžil na päť rokov, boli najmä peniaze.
Film mohol skončiť len na YouTubeFilm dostali do kín a na festivaly, vrátane prestížneho Berlinale, aj Tudor Giurgiu a Oana Giurgiu, ktorí film koprodukovali. Ak by sa im nepodarilo získať peniaze, snímka by bola podľa Stricklanda momentálne niekde pod posteľou. "Dal by som to na YouTube alebo niekde inde, neviem," tvrdí filmár, ktorý začal svoju celovečernú prvotinu nakrúcať zo zdedených peňazí.
Na samotné nakrúcanie spomína Strickland ako na krásne obdobie. Problémom nebolo ani to, že nakrúcal v Transylvánii. Aj keď si myslí, že k znásilneniu a následnej pomste dôjde skôr vo Veľkej Británii, príbeh potreboval trochu exotické prostredie.
Aby zachoval čo najviac autenticity, film je v maďarskom znení. Mal na to však aj ďalší dôvod. "Bolo by komické, ak by hovorili po anglicky," vysvetlil Strickland. Toho, že v cudzom prostredí zlyhá skôr ako doma, sa nebál. "Všetko, čo robíte, je ťažké. Aj nakrúcať vo vlastnom byte je ťažké." Navyše, "povedali sme si, že ak zlyháme, zlyháme štýlovo. V Transylvánii to má väčší pôvab," dodal.
Ako návrat z väzeniaPresným opakom nakrúcania bola postprodukcia. "Bola to katastrofa," zaspomínal si. "Mali sme personálne problémy, problémy s ľuďmi, s peniazmi. A film sme nakoniec na takmer rok odložili, konkrétne na osem mesiacov.
Odišiel som do Anglicka, žil som so svojou matkou. Boli to naozaj zlé časy," povedal. Z úplného vrcholu, keď sa cítil plný optimizmu, zrazu spadol do tvrdej reality. Mal problém s nájdením práce, všetko v rodnom meste Reading sa po jeho odchode zmenilo. "Bolo to ako vrátiť sa z väzenia," prirovnal svoje pocity po návrate. Na postprodukciu nemá žiadne dobré spomienky, bolo to "temné obdobie".
Kvôli finančným problémom musel prácu často prerušiť aj na niekoľko týždňov, čo ho oberalo o energiu. Dlho sa snažil nájsť koproducentov, no neúspešne. Neúspech mal dokonca aj u organizátorov festivalov.
Koproducentskú dvojicu našiel v období, keď to už s Katalin Varga vzdal. Chcel začať pracovať na novom filme a "hrubú verziu" Katalin Varga prezentoval už len ako ukážku svojej tvorby. Tudor Giurgiu a Oana Giurgiu však prejavili záujem a za pol roka zohnali
Ľahšie to nebudeNapriek úspechu svojej prvotiny na festivaloch si nemyslí, že bude ľahké získať producentov pre jeho ďalší projekt. Dúfa len, že bude mať menej problémov. "Ľudia sú stále konzervatívni," tvrdí s tým, že "ľudia s peniazmi" trvajú na tom, aby boli filmy viac komerčné.
"Spraviť film je pre každého boj," myslí si. Jeho veľkým snom je robiť film v jednom bloku, každý deň. Na debute pracoval aj s prestávkami zhruba päť rokov. "Je to šialené, smiešne," vyhlásil režisér, ktorý nemá formálne filmárske vzdelanie. Na rozdiel od kameramanov ho podľa neho režiséri ani nepotrebujú, pretože "základ robenia filmu je veľmi logický".
"Ťažkým to robia ľudia," dodal. Najťažšie sa podľa neho učí "mágia a cit pre rytmus" filmu. To sa dá len nakrúcaním krátkych filmov, ktorých má Strickland na konte niekoľko, ale aj robením chýb a pozeraním filmov. Človek sa však musí s určitou schopnosťou tvoriť filmy narodiť.
Krásu kinematografie vidí Strickland v tom, že sa nedá opísať, nedá sa vyučovať. Filmy od velikánov ako napríklad Andreja Tarkovského prirovnal k mágii, k niečomu mimo tohto sveta. A to sa nedá naučiť ani vysvetliť slovami. "Ak by ste to vedeli opísať, napísali by ste román," domnieva sa Strickland.
Kto je Peter Strickland
Peter Strickland si za šírku svojho repertoára záujmov, najmä v oblasti umenia, zaslúži označenie renesančný človek. Narodil sa roku 1973 v meste Reading ležiacom v južnom Anglicku na sútoku riek Temža a Kennet neďaleko od Londýna. Nakrútil celý rad krátkometrážnych filmov, spomedzi ktorých asi najviac vyniká Bubblegum uvedený v roku 1997 na Berlinale. Touto snímkou sa po rokoch vrátila k nakrúcaniu bývala hviezda filmov Andyho Warhola, Holly Woodlawnová. V roku 1992 Strickland adaptoval asi najslávnejšiu Kafkovu poviedku Premena do podoby divadelnej hry a následne ju aj režíroval. O niečo neskôr založil so skupinou priateľov z rodného mesta hudobne-kulinárske teleso The Sonic Catering Band, ktoré vystupovalo vo viacerých mestách po celej Európe a vydalo aj niekoľko albumov. Táto experimentálna kapela počas svojich koncertov varí, pričom suroviny a predmety potrebné na prípravu jedla slúžia aj ako hudobné nástroje a zvuky, ako napríklad bublanie vriaceho pokrmu, sú tiež súčasťou skladieb.
