Svetový choreograf Nacho Duato bude hviezdou štvrtkového projektu Balet Gala. SND ním otvára baletnú sezónu v znamení noviniek. Tanečníkom sa vrátili dôchodky, po dlhšej odmlke sa pripravuje tanečná cena, súbor čakajú hosťovania, zájazdy a premiéry. Tou prvou bude Everest, ktorý pripravuje MÁRIO RADAČOVSKÝ. Nakoniec sme sa s ním však rozprávali o rôznych témach.
Vstupujete do sezóny s mottom Nebojte sa baletu. Prečo máte dojem, že sa ho ľudia boja?
„Vidím, že sme urobili za tri roky veľký pokrok, ale stále o nás ľudia málo vedia. Predstavenia ako KY-Time by mohli mať oveľa vyššiu návštevnosť. Balet už oproti činohre a opere nie je v úzadí, v niečom sme ich dokonca možno predbehli, ale v povedomí bratislavských divákov to stále nie je dosť. Kedysi bola návštevnosť 35-tisíc ročne. Vďaka väčšej kapacite nového divadla sa pomaly doťahujeme na 70 tisíc Bratislava má však pol milióna obyvateľov, takže by to pokojne mohlo byť viac."
Čím si vysvetľujete nižšiu návštevnosť?
„Ľudia tanečníkov nepoznajú. Mne pomohlo Bailando. Je to hrozné, ale keby nebolo Bailanda, tak nikto nevie, že som riaditeľ baletu, že som šestnásť rokov tancoval vo svete. Skvelé je, že vďaka seriálom ľudia poznajú divadelných hercov. Potom sa na nich chcú prísť pozrieť naživo, a tým seriály napĺňajú divadlo. Balet toto nemá. S našimi osobnosťami sa ľudia nemajú kde stotožniť."
Čo s tým?
„Rozhodol som sa, že budem našich sólistov brávať do médií. To bude tiež súčasťou hesla Nebojte sa baletu. Veď na Slovensku z tanečného sveta ľudia poznajú Modrovského a Ďurovčíka z Let's dance a mňa z Bailanda."
SND má oddelenie marketingu. Nie je chyba tam, ak sa nevypredá balet od Kyliána a tanečníkov nepoznajú?
„Chyba je niekde v strede. Bolo by veľmi ľahké povedať, že za to môže marketing. Chyby sú z minulosti, aj z dávnej minulosti. Máme víziu a marketing nám teraz vychádza v ústrety, lebo nám ju pomáha propagovať. Skôr vidím problém v tom, že o balete stále vládnu predsudky."
Aké?
„Veľa ľudí si myslí, že baletu neporozumie. Nechcú sa dostať do pozície, že nie sú dostatočne inteligentní. Takisto vládne predstava, že balet je o chlapcoch v obtiahnutých trikotoch a špičkách. V Montreale i v Holandsku som bol zvyknutý, že ľudia si kupovali lístok na balet, lebo chceli vidieť konkrétneho človeka, osobnosť. Je to prirodzené. Keby sa Milka Vášáryová iba ticho prešla po javisku, tak to ľudia chcú vidieť, lebo to meno je záruka kvality. Toto chcem dosiahnuť aj pre balet."
Balet SND má svoj profil aj na Facebooku. Usilujete sa o mladého diváka?
„Čakal som, že na Warhola pritiahneme viac mladých. Nič to, bol to prvý krok. Teraz vstupujeme do ich sveta cez facebook. Je to skvelá vec. Moja nevlastná dcéra Sandrine stále četuje. Ak je toto komunikácia mladých, tak sa im prispôsobíme."
Máte aj svoj súkromný profil na Facebooku?
„Mám, vytvorila mi ho Sandrine. Tieto veci som predtým nenávidel, ale pochopil som, že inak to nejde. Dokonca sa ma na to pýtali v brnianskom divadle. Ty už si na Facebooku? Aj my si to musíme spraviť."
Prešli ste na nový systém hrania v blokoch. V zahraničí bežné, ale čo ak si náš divák nezvykne?
„Obavy určite mám. Je to možnosť, ako pozdvihnúť kvalitu. Divák dostane za svoje peniaze ešte lepší produkt. Skúšať za mesiac deväť rozličných štýlov je akurát tak geniálne zliepanie. Teraz budú za mesiac len tri rôzne predstavenia, tanečníci sa budú koncentrovať na menej štýlov. Získame čas na cibrenie tých najmenších pohybových detailov. Áno, bude to bolieť, budú to menej zaujímavé tréningy a viac driny. Ale ak chceme byť medzi dvadsiatkou najlepších európskych súborov, medzi nimi je rozdiel v tých najmenších veciach."
Sezónu otvárate benefičným Balet Gala. Je ťažké prilákať svetových umelcov na Slovensko?
„Nie. Spolupracujeme so Štátnou operou v Budapešti, ďalších poznám osobne a v neposlednom rade mnohí nikdy neboli na Slovensku, takže sa do Bratislavy tešia. Ak nejakí umelci idú do Prahy, Viedne alebo do Budapešti, snažíme sa ich pritiahnuť aj sem. Bratislava sa tým postupne stáva zaujímavou destináciou pre tanečníkov. Tohtoročné Gala je zase na vyššej úrovni ako vlani. Budeme v tom pokračovať. A kým tu ja budem sedieť, vždy ním otvoríme sezónu. Je to významná spoločenská udalosť v balete."
Dotklo sa vás delenie historickej budovy s filharmóniou?
„Áno, ale nie dramaticky. Vypadla z repertoáru Bajadéra a Sylfida, ale o rok sa objavia. Výpadok sme nahradili tým, že hráme aj dve predstavenia denne v novej budove. Prišli sme teda možno o nejakých šesť predstavení."
Na nedávnej tlačovej konferencii ste sa označili za pozorovateľa napätej situácie v SND. Ešte stále ním ste?
„Veľa vecí sa mi ujasňuje. Situácia, ktorá tu nastala, bola komplikovanejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Bolo to nečakané. Hľadať pravdu je veľmi ťažké. Nechcem sa do toho zapliesť, aby som niekomu neuškodil. Na druhej strane nechcem byť ani alibista. Stále nesúhlasím so spôsobom, akým sa to udialo. To nedokážem rozdýchať. Takéto správanie nepatrí do Slovenského národného divadla, nemá tu čo hľadať. A tieto vnemy sa dostávajú aj do mojej tvorby predstavenia Everest."
Ako?
„Ten balet dostal pre mňa iný vnútorný podtext. Everest je metafora výstupu a pre mňa je to ťažký výstup. Najmä s ohľadom na to, čo sa udialo."
V balete alebo v divadle?
„V divadle. Tvrdím, že čokoľvek sa udeje, ľudia nesmú stratiť svoju tvár. Keď sa Everest pretaví do tejto inštitúcie, pýtam sa, kde to sme? Najradšej by som všetkých zamestnancov posadil do veľkej sály a spýtal sa ich, čo pre nich ešte znamená značka SND. Oslavujeme deväťdesiatku, ale ja sa cítim sám. Chýba mi Silvia. Hlavou mi víria neistota, klamstvo, zrada."
V čom vám chýba bývalá generálna riaditeľka SND Silvia Hroncová?
„Nechcem to veľmi rozpitvávať. So Silviou som bol od jej nástupu až doteraz. Jednoducho sme si rozumeli. Intrigy ma nezaujímajú, najdôležitejší je výsledok. Nemusím s nadriadeným vždy súhlasiť, o tom je predsa tvorba, ale nadriadený je v konečnom dôsledku zodpovedný za všetko. Musím ho presvedčiť o svojej vízii a potom ma nechá slobodne pracovať."
Ako vychádzate s pánmi Smolíkom a Bučkom?
„Dokážeme spolu komunikovať, ale je to iné."
V čom?
„Nikdy nepochopím, ako môže niekto abdikovať z funkcie a na druhý deň opäť nastúpiť. Čo by tu bolo, keby sa každý politik vzdal miesta a vrátil sa? Kam dospejeme takýmito rozhodnutiami? Keď raz odchádzam, tak odchádzam."
Uvažovali ste niekedy o odchode?
„Raz. Išlo o nejaké interné veci v súbore, ale vyriešilo sa to a náš vzťah to len posilnilo."
Máte strach?
„O stoličku nie. Moja zákerná choroba ma naučila žiť dneškom. Máme v balete víziu. Teraz príde niekto nový. Čo ak s nami nebude súhlasiť? Chcel by som dokončiť začaté a nie odísť na pol ceste. Teraz to už nebude závisieť iba odo mňa."
Akého riaditeľa by ste priali Slovenskému národnému divadlu?
„Musí to byť vizionár a jasne formulovať svoju koncepciu. Vágne pokračovanie tu nemá miesto."
