BRATISLAVA. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov uverejnilo stručný životopis Milana Hodžu pod trochu zveličene znejúcim názvom Slovenský Perikles. Hodža sa má totiž k Periklovi asi tak ako moderné slovenské dejiny k dejinám antického Grécka, rozdiel je teda značný. Názov však nie je podstatný. Na sotva 250 stranách vrátane dobových ilustrácií ponúka kniha pútavo podaný prehľad o živote prominentného slovenského politika.
Kniha má takisto svoj príbeh, ktorý sa prejavil na jej štruktúre a tematickej vyváženosti. Prvú časť napísal už koncom 30. rokov novinár a mladší príbuzný vtedajšieho premiéra Ivan Thurzo. Autor sa však dostal len na prah Hodžovej kariéry, k jeho prvému zvoleniu za poslanca Uhorského snemu v roku 1905.
Po sedemdesiatich rokoch dorozprávala Hodžov životný príbeh historička SAV Alena Bartlová. Medzi textom staršieho novinára a súčasnej historičky sa dá rozoznať istý „švík", spôsobený nielen rôznymi autorskými štýlmi, ale aj skromnejším rozsahom, ktorý mala k dispozícii historička.
Kým Thurzo pomerne zoširoka hovorí o detstve, mladosti a vstupe Hodžu do verejného života, Bartlová musela vtesnať takmer štyridsať rokov vskutku všestrannej Hodžovej činnosti na predsa len úzky rozsah druhej časti knihy. V zmysle podtitulu knihy, že ide o „náčrt životnej cesty" Milana Hodžu, to autorka celkom úspešne zvládla. Osobne by som privítal väčší priestor pre Hodžovu činnosť za druhej svetovej vojny, až do jeho náhlej smrti, osobitne pre jeho bystré analýzy sovietskej politiky vo východnej Európe, avizujúce povojnovú budúcnosť tejto časti kontinentu, ale aj pre jeho zápas s Benešom o postavenie Slovenska v obnovenej ČSR.
To, čo obidvoch autorov spája, je ich - na môj vkus - priveľký, až nekritický obdiv k Hodžovi. Osobitne historička mohla byť trochu úspornejšia pri využívaní obdivných prívlastkov. Ani príčiny ťažkých chvíľ a problémov tohto intenzívne žijúceho politika sa nedajú zredukovať na jeho „pracovitosť a rast popularity", najmä ak politikove ambície nevhodne zasahovali do kompetencií iných politikov a „popularita" rástla aj spôsobom života, nie celkom bežným v medzivojnovej demokratickej a vari aj trochu „plebejskej" spoločnosti.
Akokoľvek, ak sa nehistorik, onen „bežný občan", rozhodne siahnuť po publikácii, ktorá by mu stručne a prístupným štýlom priblížila túto bezpochyby veľmi zaujímavú a dôležitú osobnosť našich moderných dejín, neurobí chybu, ak si prečíta knihu Slovenský Perikles. Aj táto publikácia však nepriamo upozorňuje na chýbajúcu väčšiu, či dokonca veľkú monografiu o Hodžovi, napísanú s autorským odstupom, teda „bez hnevu a náklonnosti".
Autor: Milan Zemko
