Okrem východnej poézie a poézie vôbec vzbudzuje vo mne malá knižka podozrenie. Obávam sa, že bude malá tak celkovo. Teda aj obsahom. Navyše, keď je kniha napísaná „malou formou" - malými dennodennými zápiskami, najviac hrozí, že bude aj povrchná. Ako rozbehaný deň.
Pred týždňom, ale mohlo to byť pokojne aj pred pár hodinami, lebo toľko treba na jej prečítanie, sa mi dostala do rúk knižka Hello. My name is Anča Pagáčová. Je to blíženecké dielko herečky Lucie Siposovej, zrodené zo zápiskov počas jej pobytu v Amerike.
Knihomil a ľudomil Dado Nagy dúfa, že Lucii jej americký sen nevyjde a ona zasa vymyslí nejakú ďalšiu milú šialenosť. Možno, že zápisky Anče Pagáčovej sú milá, asi stostranová šialenosť. A možno vás autorka dostane a dočítate dokonca. Potom jej aj odpustíte, že hoci má pozorovací talent a ona i knižka ľudský rozmer, predsa len - zostáva povrchná. Kĺže sa po hladine života, problémov, lásky i charakterov.
Akoby Lucia všetky menované súčasti života, o ktorých píše, nevpustila úplne dnu. Na miesto v duši, kde sa sny, príbehy a predovšetkým umenie (v tomto prípade písať) stávajú perlou. Nech už akokoľvek malou. Akoby ich nevpustila tam, kde nakvasia zmyslom života a získajú výživnú, liečivú moc. Zostávajú preto placebom.
Môžeme ho užiť s úsmevom, ale pre šťastie potrebujeme oveľa viac.
Autor: Ada Jung
