Vysoká interpretačná úroveň koncertov, zmysluplná dramaturgia a schopnosť viesť dialóg s publikom v atmosfére radosti z hudby. Nijaký iný cyklus komornej hudby v hlavnom meste všetky tieto parametre nespĺňa. Konvergencie áno. Už desať rokov.
BRATISLAVA. Jubilejný ročník festivalu Konvergencie možno charakterizovať ako výnimočne vydarenú esenciu ideí sprevádzajúcich festival od jeho vzniku. Potvrdil to hneď prvý večer, ktorý otvoril britský violončelista Robert Cohen. Koncertný debut mal už ako 12-ročný a jeho umenie formovali legendy Pleeth, Navarra, Jacqueline du Pré či Rostropovič. Dnes pôsobí ako profesor na londýnskej Royal Academy of Music, kde bol jeho žiakom i umelecký riaditeľ Konvergencií, violončelista Jozef Lupták.
Obidvoch hudobníkov spája vášeň pre komornú hudbu a vzťah k dielam súčasných skladateľov. Haydnov Violončelový koncert C dur v podaní Cohena a Luptákova premiéra nového diela Jevgenija Iršaia boli osobitými umeleckými výpoveďami, ktoré zavŕšilo vynikajúce Mendelssohnovo Okteto.
Festivalové produkcie sú často dobrodružstvom, nesúcim v sebe dráždivé riziko súvisiace s limitovaným počtom skúšok. Na druhej strane nehrozí nuda z rutiny a ak chémia medzi hudobníkmi a publikom zafunguje, vznikajú nezabudnuteľné zážitky. Taká bola tentokrát Bratislavská noc komornej hudby s dielami Janáčka, Martinů, Mahlera a bratislavských rodákov Hummela a Dohnányiho.
Málo hrávaným Dohnányiho Klavírnym kvintetom c mol, kde sa v náročnom parte zaskvel klavirista Miki Škuta, piatkový večer vyvrcholil. Len ťažko pochopiť, prečo tento hudobník zostáva už niekoľko rokov „za dverami" Slovenskej filharmónie.
K najexkluzívnejším tohtoročným projektom patrilo vystúpenie formácie Dowland Project nahrávajúcej pre renomovaný label ECM. Spevák John Potter, bývalý člen slávnych Hilliard Ensemble, veľké meno jazzového saxofónu John Surman, charizmatický lutnista Stephen Stubbs a temperamentný huslista Miloš Valent ponúkli v sobotu v Jezuitskom kostole originálny a mimoriadne sugestívny pohľad na stredovekú hudbu aj piesne renesančných a barokových majstrov. Dôverná znalosť historických štýlov sa v ňom spájala s improvizačnou slobodou a fascinovala bezprostrednosťou.
Po tomto zážitku už potenciálne veľmi zaujímavý večer uspávaniek, ktorý zostavil skladateľ Vladimír Godár a uviedol ich s významným huslistom Petrom Hamarom a speváčkou Evou Šuškovou, vyznel s dĺžkou takmer dve hodiny dosť únavne.
Súčasťou Konvergencií bol aj meditatívny jazzový projekt World Downside Up, divadelná hra o hľadaní slobody v komunistickej totalite od maďarského dramatika Andrása Viskyho (k blížiacemu sa výročiu Novembra 1989) alebo tradičný koncert pre deti.
„Je desať rokov existencie festivalu veľa alebo málo?" kladie si otázku v texte vo festivalovom letáku Jozef Lupták. Konvergencie 2009 nám priniesli veľa - veľa zaujímavých diel, nových ideí, kvalitných výkonov i pozitívnej energie bez zbytočných rečí o kríze kultúry. Preto je desať rokov existencie festivalu v tomto okamihu určite málo.
Autor: Andrej Šuba
