Ten škaredý škriatok Roth hrá Hollého? No zbohom, SND! Tak začína herec monodrámu s nevšedným, ale znakomalebným názvom HOLLYROTH. Na javisku si líči tvár. Neskrýva za bielou maskou dáku osobnú hanbu? Žeby sa tak prvoplánovo vyrovnával s krutou realitou? Prečo nie, neberie nám to.
Rovnako nevyberane nazval herca Roberta Rotha častý návštevník našich internetových stránok, ukrývajúci sa pod pseudonymom oran-gutan. Pripomína tiež, že náš básnik Ján Hollý, zo života a diela ktorého tvorcovia čerpali, bol muž vysokej majestátnej postavy a krásnej tváre. Okej, nič proti vkusu, sympatiám ani sexuálnej orientácii, len podotýkame, že Hollý sa narodil pred dvesto rokmi a nikto z nás si jeho živú krásu nemohol vychutnať.
Hľadanie v staršej slovenskej literatúre vie byť napriek všetkému veľkolepým zážitkom. Okrem iného dáva možnosť vyrovnať sa s problémom národnej hrdosti, dokonca nie len pre vtip, ktorý tento level v sebe ukrýva, pričom vôbec nejde o sprostý humor. Úžasný rozmer mu dokáže dodať aj jediná osobnosť.
Ale hovorme predovšetkým o tímovej práci tvorcov, ktorí v prípade tohto krehkého dielka históriu chytili pod krk a urobili ten správny rez. Svätopluka z Hollého eposu predstavujú skôr ako antického než národného hrdinu. Nad ním stojí kráľovský symbol, ktorým tvorcovia poslali odkaz samotnému Shakespearovi.
Svätopluka Hollému doslova natreli a takto priblížili spisovateľov pokorný život v habite katolíckeho kňaza. Až tohto rozmeru textu sa chytá herec, aby sa vzápätí ponáral do hĺbok kráľovskej duše a jej reči, ktorej hudba nemá chybu. Smola, že do cudzieho jazykového prostredia je ťažko prenosná. Možno ju však podporiť, a to sa stalo. DJ nechýbal, nepreháňal, ale nebol zbytočný.
Hoci by sa na prvý pohľad zdalo, že ide o čistú exhibíciu, nie je to tak. Nakoniec sa ukáže, že ani rekvizít nie je priveľa, hoci pár spôsobov ich využitia si možno odpustiť. Aj na Rothov hlas, ktorý počuť každý deň z reklamy, sa dá pokojne zabudnúť. Niežeby celý čas nikto slovka nepreriekol, práve naopak.
Poldruha hodiny sa sypú stovky veršov v bernolákovčine. Je otázka, či pritom museli byť dodržané zásady časomernej prozódie, no v každom prípade - frekvencie nerežú uši, hlasový prejav hovorí za seba. A našiel by sa ešte jeden dôvod: s Rothom na javisku sa v hľadisku nenudíte. Ak nie je pre vec zapálený, bola by to ozaj mrzkota.
Recenzia / divadlo
Činohra SND v Bratislave
HOLLYROTH, anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá /Voľne na motívy básnickej zbierky Vojtecha Mihálika Velebný pán z Maduníc
Réžia: Rastislav Ballek
Dramaturgia: Peter Pavlac
Scéna a kostýmy: Jozef Ciller
Hudba: Martin Ožvold
