Filmový teoretik preberie celú doterajšiu tvorbu režiséra, nájde spoločné prvky aj vývojové trendy, prípadne odhalí náznaky návratu k starej poetike. Má na to kopu slov a zvyčajne pozabudne napísať, že ten najnovší prírastok nestál za veľa.
Novinový recenzent musí byť stručnejší a zrozumiteľnejší, zo strachu, že filmu neporozumel tak dobre ako kritik, si nechá otvorené zadné vrátka a napíše čosi v zmysle „jeho fanúšikovia si tam niečo nájdu".
Jediná slobodná bytosť je napokon obyčajný divák, ktorý o tom nemusí nič písať a kamarátom povie „strašná nuda". Stačia dve slová.
Najnovší film amerického režiséra Jima Jarmuscha Hranice ovládania je o mužovi s poruchou mimických svalov, ktorý priletí do Španielska, presúva sa z miesta na miesto, vymieňa si zápalkové škatuľky s kódovanými odkazmi a na záver sa udeje jedna mierne dramatická scéna.
Jarmusch do filmu povkladal kopu odkazov na ďalšie filmy, ale obávam sa, že na Hranice ovládania nebude odkazovať nik. Iba si kopa ľudí povie tie obyčajné dve slová - strašná nuda.
