Strecha Považskej galérie umenia bola pred dvoma rokmi v havarijnom stave. Dnes sú pod ňou priestory so 799 dielami popredného slovenského výtvarníka Vincenta Hložníka.
ŽILINA. Ako malý pokreslil doma čerstvo vymaľovanú kuchyňu. Dvanásť rokov po smrti sa mu dostalo uznania, na slovenské kultúrne pomery vzácneho. Otvorenie stálej expozície Vincenta Hložníka (1919 - 1997) v Žiline označil jej kurátor a riaditeľ Považskej galérie umenia Milan Mazúr za zázrak.
Na vernisáži opísal aj zážitky z osobného stretnutia. „V jeho ateliéri sme sa rozprávali celý deň. Ako keby bol cítil, že sa čosi musí stať. Preto som aj povedal, že je to zázrak. S jeho dielom som bol taký stotožnený a tak som ho poznal, že som si dovolil ako autor stáť nad touto stálou expozíciou," povedal Mazúr.
Bez papiera ani nechodil
„Keď bol malý chlapec, mali sme čerstvo vybielenú kuchyňu a on ju celú pokreslil ceruzou, pokiaľ len dočiahol. Veľmi rád kreslil napríklad kone," povedala dnes už 84-ročná umelcova sestra Margita Mazúrová.
„Maľoval vždy, bez papiera ani nechodil. Tiež veľmi rád spieval, hlavne české pesničky," hovorí. Naučil sa ich za vojny na štúdiách v Prahe. Rodina mu vtedy nesmela písať listy, posielali mu aspoň domáci chlieb či zabíjačkové pochúťky.
Rodák zo Svederníka mal veľmi rád deti. „Každý vám o ňom povie, že bol veľmi dobrý človek. Všetci si ho vážili. Vždy, keď prišiel ku mne, pýtal sa na starých známych. Povedala som mu, že už sú všetci na cintoríne," spomína Mazúrová. „Stále robil a robil. Však povala bola plná jeho obrazov. Muselo ich odviezť nákladné auto."
Dva roky prestavby
S akvizíciami Hložníkových diel začala galéria v roku 2004, podarilo sa ich zozbierať 799. Väčšinu darovala jeho rodina. Dva roky trvala prestavba podkrovia galérie. Zo svetlofialovej budovy na žilinskom námestí vystupujú presklené priestory.
Zriaďovateľa Žilinský samosprávny kraj stáli 1,59 milióna eur. Sú moderné, klimatizované, no nehanbia sa za drevené nosné trámy. Tie sú prešpikované výberom Hložníkovej celoživotnej tvorby z oblasti maľby, gvašu a pastelu z obdobia od štyridsiatych rokov až po druhú polovicu 90. rokov minulého storočia.
Pierroti, klauni, cirkusové skupiny a vydedenci spoločnosti. Tiež mestské zákutia, kaviarne a portréty žien. Najviac však upútajú vojnové a apokalyptické výjavy z 50. rokov a surreálne figúry.
Apokalypsa bol aj názov premiéry predstavenia míma Milana Sládka, ktorú si pozreli stovky ľudí pri slávnostnej vernisáži.
„V tomto momente predkladáme len výber z jeho maľby. O štyri roky preinštalujeme celú stálu expozíciu, predstavíme výber z jeho kresby. O ďalšie štyri roky predstavíme výber z jeho ilustračnej a inej výtvarnej tvorby," povedal Mazúr.
