Keď ide o drámu, Rusi nemôžu chýbať

Vyhlásenie výročných cien Dosky otvorilo festival Divadelná Nitra. Mali by byť obrazom toho najlepšieho.

Festival Divadelná Nitra sa profiluje ako hľadačský, no podľa jeho vedenia je hľadačských ambícií v slovenskom divadle stále málo. Výsledky výročných cien Dosky, ktorých vyhlásením sa včera festival začal, preto zatiaľ zostávajú obrazom toho, čo naši kritici stihli vidieť.

BRATISLAVA. O výbere toho najlepšieho zo slovenského divadla sa štáb festivalu Divadelná Nitra usiluje každý rok. Mnohí ľudia z brandže musia vidieť a posúdiť mnoho predstavení, za ktorými sa vyberajú často aj na opačný koniec republiky.

Nikto z nich si zrejme neužije kompletnú sezónnu úrodu, a keby aj, úsudok jedného človeka nie vždy stačí. Preto býva rozhodovanie zložité.

Hľadá sa medzi overeným

Medzi festivalové inscenácie sa zo slovenských divadiel na Divadelnú Nitru dostali štyri - okrem tanečnej inscenácie Hexen v produkcii Debris company a Schimmelpfennigovej Ženy z minulosti zo žilinského Mestského divadla sú to dve ruské klasiky - Čechovov Višňový sad v podaní nitrianskeho Divadla Andreja Bagara v réžii Svetozára Sprušanského a Tolstého Anna Kareninová z SND v réžii Romana Poláka.

V reprezentatívnom výbere štyroch inscenácií zo Slovenska sa tak ocitajú dve predlohy z ruskej klasiky. Čo to hovorí o rozmanitosti a vývoji slovenského divadla? „Snažili sme sa, aby bol výber vyvážený, ale ukazuje sa, že režiséri stále nachádzajú svoje nové možnosti v overených tituloch," odpovedala na otázku SME šéfka festivalu Darina Kárová.

Na jednej strane to podľa nej môže prinášať nové pohľady, podobne ako v európskom divadle, ale čo sa týka dramaturgie, klasická dráma vôbec je pre divadelníkov obľúbeným teritóriom a pohybujú sa na ňom relatívne s istotou. „Možno aj to je dôvod, prečo veľmi neriskujú, pokiaľ ide o súčasnú drámu."

Ohlas ide do stratena

Obidve spomínané predstavenia vznikli pred koncom uplynulej sezóny. „To je taký trochu zlozvyk slovenského divadla, že najlepšie akoby si nechávalo na koniec sezóny, potom sa cez prázdniny dva mesiace nehrá a odznova sa nabieha až v septembri," tvrdí šéfka Divadelného ústavu a členka výberovej komisie Vladislava Fekete. Komisia totiž preto predĺžila svoj májový termín, do ktorého vzniknuté inscenácie sleduje, až do júna.

Z hľadiska marketingu je tento postup podľa nej zavádzajúci, lebo čerstvý ohlas verejnosti ide pred koncom sezóny do stratena. „Možno je to pre divadelnú cenu Dosky," uvažuje Fekete, ale ani tento dôvod podľa nej neobstojí. „Do nominácií na Dosky sa dostala napríklad Anna Kareninová, ale Višňový sad nie, hoci je možno ešte provokujúcejší. Na konci minulej sezóny sa ho kritikom už asi nepodarilo vidieť, preto zaň nehlasovali."

Víťazi cien Dosky 2008 /2009