Učebnicové delenie už Kadlečíka nebaví
Ivan Kadlečík: Škoda knižke nerozpredanej ležať. Besednice. Vydal Koloman Kertész Bagala, 2009.
Názov svojej najnovšej knihy si Kadlečík požičal z „noblesne hmlistej a vyblednutej" korešpondencie starého otca a pridal k nemu ešte podtitul, za ktorým musel siahnuť hlbšie do zabúdaných zásob jazyka. Ale to on rád a vždy majstrovsky, veď jazyk (a tiež pamäť), ako vraví, je v tom uzlíku, v ktorom si nesieme domov, aby sme pričasto nepoblúdili.
A tie besednice, či presnejšie texty, lebo Kadlečíka už netrápi učebnicové delenie literatúry na prózu, poéziu, esej a ktoviečo ešte, sú zväčša úplne nové, aktuálne a ich inšpirácie tiež veľakrát čerstvé. A témy? „Poviem to pateticky, teda tak, ako sa dnes nepatrí. Zaujímali ma vtedy i teraz otázky bytia, existencie, pokus rozlíšiť dobro od zla, lož od pravdy."
S textami súzvučia fotografie Ivana Zubaľa.
Alexander Balogh
Nie umelec, ale prvý moderný vedec
Fritjof Capra: Věda mistra Leonarda. Preložili Lubomír Synek a Helena Synková. Praha, Academia 2009.
Bola by dnešná veda iná, keby Galileo, Descartes či Newton poznali Leonardovo rozsiahle dielo? Nepochybne áno, tvrdí Fritjof Capra, autor kultových kníh Tao fyziky a Bod obratu. História si však vybrala inú cestu a nevšimla si, čo všetko zostalo ukryté za úsmevom Mony Lisy.
Leonardove renesančné výskumy, experimenty a myšlienky začíname doceňovať až dnes. Capra, známy kritik mechanistického pohľadu na človeka a prírodu, v nich vidí zárodky celostného pohľadu na doteraz oddelené oblasti, preto vníma Leonarda ako prvého moderného vedca v histórii.
Renesančný génius sa snažil ovládnuť nielen matematiku a prírodné vedy, ale aj filozofiu, jazyky a históriu, pričom zostal usilovným experimentátorom. Mali by sme Leonardovu vedu aj umenie považovať za veľkú inšpiráciu, píše Capra.
Michal Ač
