Takých sochárov, akým bol Štefan Prokop (1941 - 1987), totalitný štát nerozmaznával mastnými zákazkami na Leninov či februárových robotníkov. Prokop pracoval na vlastnom, humanizmom podloženom programe. Jeho originalita dosahuje prinajmenšom európsky rozmer. Z toho samého vyplýva, že jeho možnosti dovoľovali realizovať v kove nanajvýš drobné plastiky a malé reliéfy.
Galéria v prízemnom domčeku v historickom jadre Pezinka, ktorý bol pôvodne umelcovým ateliérom, je vkusne a prakticky zrekonštruovaná v dvoch podlažiach. V tom hornom je stála expozícia Štefana Prokopa, na prízemí bývajú prechodné výstavy. Teraz môže návštevník obdivovať práve Prokopove reliéfy, čerstvo prenesené do bronzu.
Na „Majetku", ako hovorieval svojmu domčeku so záhradou na okraji Pezinka, je však ešte celá kolekcia, aj rozmerných sôch v sadre, ktorá čoraz viac zvetráva ako nestály materiál a sochy čakajú na cestu do definitívneho materiálu. Je však veľmi ťažké hľadať nemalé prostriedky potrebné na tieto náročné úkony. Verme, že sa to obetavej vdove Natálii Prokopovej bude dariť. Aj za pomoci Jána Abelovského, historika umenia a priateľa Štefana Prokopa, ktorého poznáme ako výkonného riaditeľa aukčného domu SOGA a ktorý výstavu otváral. Verme, že bohatí sponzori už dozrievajú aj v cite pre záchranu súčasného kvalitného slovenského umenia.
Autor: Fero Guldan
