Režisér Roman Polanski sa dostal do väzenia, ako by sa tam dostal akýkoľvek iný občan, vysvetľujú jeho zatknutie švajčiarske úrady. Prvé reakcie sú zarazené.
BRATISLAVA. Tak toto je teda veľmi nevydarený film! Písali včera švajčiarske noviny Le Temps a snažili sa odhadnúť hanbu, akú si ich krajina zatknutím svetoznámeho režiséra Romana Polanského vo svete vyslúžila. „To, čo po správe o zatknutí nasledovalo, by sa dalo prirovnať k výbuchu bomby. Zhrozenie, zarazenie, nepochopenie - reakcie boli prudké nielen v zahraničí, ale aj u nás vo Švajčiarsku."
Poslúchli AmerikuRoman Polanski režisér sa dlhodobo vyhýba americkej polícii, pretože v roku 1977 urobil chybu. Zneužil trinásťročnú Samanthu Gailey, a keďže americké zákony považujú pohlavný styk s neplnoletým dievčaťom za znásilnenie, spáchal tým trestný čin. Vtedy zo Spojených štátov utiekol, kedykoľvek by však hranice znovu prekročil, polícia by ho zatkla.
Preto ho nikdy nebolo vidno na Oscaroch (ani keď vyhral s filmom Pianista), a preto musel pracovať v Európe. Aj vo Švajčiarsku bol niekoľkokrát a nikdy sa mu tam nič nestalo. Prekvapenie ho čakalo až teraz cez víkend, keď prichádzal do Zürichu na festival, kde mu mali odovzdať cenu za zásluhy.
Le Temps píše, že Švajčiarsko dostalo od Spojených štátov medzinárodný mandát na zatknutie. Federálny úrad spravodlivosti sa obhajuje tým, že nemal dôvod nevykonať ho: „Nezáleží na tom, či ide o Polanského, alebo občana N. Rovnaké zaobchádzanie je nedotknuteľným princípom helvétskeho práva."
Komentátori denníka si myslia, že napriek tomu mohli miestne úrady postupovať citlivejšie. Neurobí im to dobrý imidž aj preto, že Polanski nie je hocijaký utečenec. „Jeho dielo sa dotklo ľudí na celom svete, stačí spomenúť jeho úžasnú drámu Pianista" argumentujú. Ďalej pripomínajú, že druhú svetovú vojnu žil v židovskom gete, neskôr mu brutálne zavraždili tehotnú manželku a po styku s maloletou ho lynčovali médiá. Upozorňujú i na reakciu zaskočeného Poľska a Francúzska, kde Polanski žije. Prezident Sarkozy Švajčiarsko žiada, aby dalo aféru rýchlo do poriadku.
Ani deň vo väzeníSvetové médiá medzitým zverejnili zoznam umelcov, ktorí žiadajú Polanského prepustenie. Medzi nimi sú Andrzej Wajda, Wong Kar-wai, Costa Gavras, Gilles Jacob, Fanny Ardant či Monica Belluci. Francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner sa ich postoj pokúsil vysvetliť v denníku Le Figaro: „Neodsudzujeme medzinárodnú spravodlivosť, protestujeme proti spôsobu, akým sa uplatnila. Romana Polanského pozval na návštevu švajčiarsky filmový festival - niekto, neviem kto, musel na to políciu dopredu upozorniť, aby sa pripravila. To nie je veľmi pekné."
V Zürichu sa už stretli dvaja Polanského právnici. Jedného má zo Švajčiarska, tým druhým je režisérov dlhodobý poradca, Francúz Hervé Temine. On si myslí, že švajčiarska polícia rozhodne v umelcov prospech, lebo je už dávno úplne jasné, že pre spoločnosť nie je žiadnou hrozbou, naopak. Pre Le Figaro povedal: „Zdá sa mi ľudsky neprijateľné, aby sedemdesiatšesťročný človek s takou umeleckou minulosťou strávil čo i len deň vo väzení."
Život Romana Polanského - naozaj ako román
1933 Narodil sa vo Francúzsku, ale s rodičmi sa vrátil do Poľska pred druhou svetovou vojnou. Jeho mama zrejme zahynula v Osvienčime, jemu sa podarilo utiecť z krakovského geta.
1955 Pri jeho režisérskych začiatkoch stál Andrzej Wajda. Už v 60. rokoch ho preslávil film Nôž vo vode, za Hnus a Slepú uličku ho ocenili v Berlíne.
1968 V kinách mal hororovú drámu Rosemary má dieťatko a hororovú komédiu Ples upírov. Začala sa mu črtať kariéra v Hollywoode. Z Ameriky však odišiel, keď mu členovia sekty Charlesa Mansona zavraždili manželku.
1974 Do Štátov sa vrátil s filmami Čínska štvrť a Nájomník. Znovu však odišiel, kvôli pohlavnému styku s trinásťročnou Samanthou Gailey mu hrozilo zatknutie.
1979 Nový domov našiel vo Francúzsku, tam nakrúcal napríklad film Tess. Pracovať a cestovať mohol všade v Európe, vyhýbal sa však Veľkej Británii, pretože tá má s Američanmi dohodu o vydávaní osôb podozrivých z trestných činov.
1984 Vydáva autobiografiu Roman par Polanski. Názov sa dá preložiť dvojako: Roman podľa Polanského, alebo Román podľa Polanského.
1998 Francúzska akadémia umení ho zvolila za svojho člena.
2003 Za drámu Pianista (na snímke movieweb) dostal Oscara. Predtým bol nominovaný za Rosemary má dieťatko, Čínska štvrť a Tess.
2007 Prišiel do Trenčína na Artfilm a rozprával tam o plánoch nakrútiť drámu Pompeje. Ešte sa do nej nepustil.
2008 Vyšiel dokument Polanski: Wanted and Desired, rozpráva v ňom o svojej vine. Samantha Gailey už nepožaduje, aby bol potrestaný.
(kk)
