LEVOČA. Zádumčivé, hlboko preduchovnené i bezstarostne veselé, nabité emóciami i nečakanými zvratmi, také sú chasidské piesne. Strhnú citlivého poslucháča, až mu mráz behá po chrbte. Chvíľu sa mu zdá, že jeho ucho zachytilo motív zo slovenskej ľudovej Láska, bože láska, čosi mu pripomína maďarský, poľský, ruský či rómsky folklór. Nie je to klam. Piesne starých Chasidov vznikali pred tristo rokmi v stredoeurópskom priestore, v zmesi národov, jazykov, kultúr.
Ešte nie sú spokojní
Keď sa koncert končí, nabité hľadisko levočského divadla nie je ochotné pustiť z pódia muzikantov, ktorí sa rovnako tešia z vydareného večera. A doma si všetci líhajú, akoby práve osprchovali svoju dušu.
„Z doterajších vystúpení sa to dnešné asi najviac vydarilo," usmieva sa bratislavský rabín a džezový klavirista Baruch Myers. Otec trinástich detí a nápadu preniesť staré židovské piesne na koncertné pódium je nadmieru spokojný: „Dnes nám to technicky perfektne ladilo, atmosféra divadla i publikum boli fantastické, užívali sme si aj my."
Skvelí spoluhráči, violončelista Jozef Lupták, huslista Miloš Valent a akordeonista Boris Lenko pritakávajú. „Asi nás naštartovala beseda pred koncertom," myslí si Jozef, manažér neobvyklého telesa. „Málokto dokáže tak vtipne rozprávať o judaizme ako Baruch."
Pokus o porozumenie
Koncert Chasidských piesní mal premiéru vlani v septembri na bratislavskom hudobnom festivale Konvergencie. Odvtedy sa mali možnosť pohrúžiť do mystickej hudby čistej ako krištáľ poslucháči v desiatich slovenských i českých mestách. Baruch Myers však nie je stále spokojný: „Chceme vydať cédečko. Len neviem kedy a či vôbec sa nám to podarí."
Program priniesli do Levoče organizátori Levočského fóra. Jedinečné diskusné podujatie pripravujú tretí rok nadšenci okolo lekára Petra Jeseňáka a výtvarníka Zbyňka Prokopa.
„Levočské fórum vzniklo ako pokus o hľadanie porozumenia, tolerancie. Verím, že dnešný večer prispel k zbližovaniu tých, čo chcú počúvať a diskutovať, k pokoju v dušiach," hovorí Peter Jeseňák.
Najbližšie Levočské fórum sa bude niesť v duchu novembra '89. Prídu Karel Schwarzenberg i Fedor Gál. „Nepochybujem, že medzi nás neprídu ľudia, ktorí si 17. november 1989 akosi nevšimli. Ale tí nám ani nechýbajú," dodáva Peter Jeseňák.
