Hovoria im pivní turisti. Zvyčajne priletia na víkend s lacnou spoločnosťou, sú hluční, vulgárni a v krčmách vypijú hektolitre piva. Nedaj ože, ak sú to navyše futbaloví fanúšikovia Manchesteru United. Práve do takých typov sa prevtelili divadelníci MATIJS JANSEN a WALTER BART. Ich hra Pivný turista sa stala diváckym hitom na festivale Divadelná Nitra.
Cestujete po svete s predstavením Pivný turista. Ako vzniklo?
MATIJS: „Dostali sme pozvanie na Ukrajinu, aby sme tam vytvorili nejaké predstavenie. Zaujímalo nás, ako vnímajú západniari východnú Európu. Chceli sme zistiť, či medzi nimi vzniká konflikt dvoch kultúr a pýtať sa ľudí na európsku identitu. Tiež sme sa chceli niečo dozvedieť o stereotypoch. Rozhodli sme sa teda, že sa zahráme na fanúšikov Manchesteru United."
WALTER: „Takmer každý ich výrok na adresu Východoeurópanov je provokujúci, ale oni si neuvedomujú, ako hlúpo to pôsobí. My cez nich ukazujeme, že je veľa Západoeurópanov, ktorí myslia podobne."
Ako ste to zistili?
MATIJS: „Na Ukrajine sme mali veľa rozhovorov s rôznymi ľuďmi - od futbalových fanúšikov z tímu cez študentov na univerzite až po dôchodkyňu. Zisťovali sme, čo si myslia o Európe a či vlastne chcú byť súčasťou Európskej únie, aký k nej majú vzťah."
Z opačného, britského tábora, máte tiež skúsenosť?
Walter: „V prípade britských fanúšikov sme používali vlastnú fantáziu, pretože o nich je známeho toľko, že sme si to mohli dovoliť."
Akí sú podľa vás?
MATIJS: „Snažia sa pôsobiť ako chuligáni, ale v podstate sú to skôr takí opatrní, bojazliví chlapi, ktorých treba ochraňovať. Futbaloví fanúšikovia sú všade rovnakí, je jedno, či sú holandskí, slovenskí, alebo ukrajinskí."
WALTER: „Na identitu fanúšika Manchesteru United sa nabaľujú ďalšie identity - je aj Britom, Európanom a tak ďalej. To všetko sa snažíme do predstavenia zahrnúť. Fanúšik, ako ho vnímame, je obeťou systému, v ktorom žije."
Preto chodí vyvádzať do východnej Európy?
MATIJS: „Užíva si to tam. Nachádza menej pravidiel, väčšiu slobodu, všetko lacnejšie. V Anglicku je vystavený množstvu zákazov a príkazov, na všetko sú prísne zákony. Naše postavy si predstavujú, aké by to bolo super, keby si východoeurópsky bar, v ktorom práve pijú, kúpili. Mohol by tam lietať EasyJet s turistami, ako sú oni."
WALTER: „Naše postavy si vôbec neuvedomujú, že keby naozaj urobili to, o čom hovoria, tak by svoju zábavu zničili. Už by si nemohli užiť autenticitu, ktorá ich tam priťahuje. Čo by vo východnej Európe získali, bolo by také isté ako to, z čoho zo západnej Európy utekajú."
A východný Európan to zase túži mať doma také ako na Západe. Tak kde je problém?
MATIJS: „Keď sme sa o tom bavili s ukrajinskými študentmi, pýtali sme sa presne na to - chceli by ste byť súčasťou Európskej únie a prečo? Odpovedali, samozrejme, pretože by sme chceli mať dobrý životný štandard. Ale keby ste ho už taký dobrý mali, tiež by ste chceli byť súčasťou Európskej únie? To sa im už veľmi nepáčilo."
WALTER: „Cítili niečo nepríjemné a zistili, že by tou súčasťou ani veľmi nechceli byť."
Vaše divadelné postavy - Dave a Dave, sú podobné dvom našim figúrkam - Hane a Hane, prostoduchým kráskam, ktoré žijú v komikse. Ich autor sa hrá s ľudskou prízemnosťou, podobne ako vy. V čom je dobrý primitivizmus pre umenie?
WALTER: „Dá sa pomocou neho referovať o emóciách, ktoré majú takzvaní primitívi totožné s takzvanými intelektuálmi. Futbaloví fanúšikovia v našom podaní sú napríklad veľkí sexisti. Fantazírujú o tom, že Východoeurópanky sú veľmi dobré v orálnom sexe, dokonca si to vysvetľujú ich genetickou danosťou. Lenže fakt je, že tento názor majú mnohí ďalší západní Európania, či už jednoduchí ľudia, alebo intelektuáli. Prečo? V Amsterdame je veľa ľahkých žien a prostitútok práve z Ukrajiny."
MATIJS: „Sila primitívnosti v umení je v tom, že môžeme cez dvojicu Dave a Dave povedať veci priamo. Prízemný humor využívame na to, aby sme mohli hovoriť o vážnych veciach."
Ako vnímate reakcie?
MATIJS: „Pracujeme s publikom, pýtame sa ho na jeho krajinu a nechávame ľudí rozprávať. Veľký rozdiel vidíme v nacionalistických témach. Keď napríklad v niektorej západoeurópskej krajine spievame hymnu alebo sa pohrávame so symbolom vlajky, ľudia na to vôbec nereagujú, je im to samozrejmé. Ale čím ideme východnejšie, tým viac to pre ľudí znamená a prejavujú svoju národnú hrdosť. Je to pre nich stále niečo nové."
WALTER: „Keď sme hrali v Bulharsku a na Ukrajine, ľudia sa pri hymne normálne postavili, dali ruku na srdce a začali spievať. V Holandsku alebo Nórsku ich to vôbec netrápilo."
A čo negatívne reakcie?
WALTER: „V Bulharsku akoby boli prekvapení z toho, čo všetko o nich vieme. To môže vytvárať problémy, lebo ľuďom zasahujeme do ich jadra, do vedomia. O týždeň ideme hrať do Anglicka. Tam asi nebudeme hrať v tričkách fanúšikov tak ako inde, lebo musíme našu hru prispôsobiť miestnym pomerom. Tam nás veľa ľudí môže vnímať tak, že urážame fanúšikov."
MATIJS: „Lebo ich naozaj zobrazujeme ako debilov."
Čo sa dá robiť, aby futbaloví fanúšikovia neboli sprostí?
MATIJS: „Každý je v princípe futbalovým fanúšikom. Hlúposť súvisí s tým, že ľudia sa zoskupujú a v skupine sa hlúposť vždy začína navonok prejavovať."
WALTER: „My sme v dvojici a túto stupiditu zobrazujeme."
Aký je rozdiel medzi futbalom a divadlom, ktoré chce tiež prilákať čo najviac ľudí?
MATIJS: „V divadle ide o intelektuálne občerstvenie. Keď ho chcem, idem radšej do divadla, lebo také niečo na futbalovom zápase nepocítim."
WALTER: „V Holandsku chodí do divadla čoraz menej ľudí. Keďže aj my ich chceme pritiahnuť, hráme v rôznych lokalitách a vymysleli sme si koncept tak, aby sme mali k ľuďom čo najbližšie. Preto hráme v bare. Na Slovensku sme si všimli, že ľudia dosť chodia do divadla."
Nakoľko pevný máte scenár, keď sa prispôsobujete pomerom v krajine, kde hráte?
MATIJS: „Scenár bol vystavaný na základe ukrajinského výskumu, a ten je pevný. Keď prídeme do inej krajiny, spravíme si malý prieskum. Udáme si niekoľko bodov a naozaj podľa nich potom improvizujeme."
WALTER: „Rozprávame sa s ľuďmi. S tými, ktorí nás pozvali, ale aj len tak, na ulici, v obchode. Zvykneme ich konfrontovať s témami scenára, ktorý vznikol na Ukrajine, a tak zisťujeme, či majú rovnaký problém."
Veľa cestujete. Aká je vaša charakteristiku Európana?
MATIJS: „Ja som si nikdy nemyslel, že by nejaká európska identita mala existovať, alebo že existuje. To sa mi len potvrdzuje. Ale keď ste v Amerike, predsa sa len cítite ako Európan."
WALTER: „Cestovaním som si uvedomil, že Európa sa formálne zjednocuje. Ulice sú rovnaké, hlavné mestá tiež. To je potvrdenie európanstva. A to je škoda."
