Hra na architektov Slovákov stále baví

voj vlastný štýl - typicky slovenský architektonický mix.

Kedysi to bolo všetko jednoduchšie. Klasický dedinský dom v tvare slíža mával uprostred kuchyňu, vpredu „parádnu chyžu" a na konci končil stodolou. V dvadsiatych rokoch sa začali objavovať kocky - najprv so sedlovými strechami, neskôr v rámci socialistických úspor a estetiky s plochými.

Celé poschodia „štokovcov" zostávali roky neobývané a nevykurované. Revolúcia doniesla renesanciu šikmých striech, no dopyt po domčekoch s balkónikmi a manzardami už klesá. V poslednom čase sa populárnymi stavajú prízemné bungalovy, najmä na väčších pozemkoch, kde si majitelia môžu dovoliť odvážnejší pôdorys. Úplne však neodzvonilo ani viacpodlažným domom.

Skončila ale už éra podnikateľského baroka a domčekov s balustrádami? Nestaviame opäť domy bez primeranej vybavenosti štvrtí - prakticky paneláky, len tentoraz naležato?

Cena Slovenskej komory architektov CE.ZA.AR, ktorej víťazi budú známi 9. októbra, má ambíciou pomenovať to lepšie, čo sa u nás v poslednom roku postavilo v kategórii rodinné domy, bytové domy, občianske a priemyselné budovy, rekonštrukcie a interiéry.

Kto si chce postaviť dom, vie, že bude potrebovať murára, vodára či elektrikára. Úlohu architekta na začiatku procesu už za takú samozrejmú všetci nepovažujú. Architektúra je jedna z tých vecí - hneď po futbale a politike - ktorej sa rozumieme všetci.

Objednať si architekta alebo vybrať si dom z katalógu? Pred podobnou dilemou stojí asi každý, kto chce stavať.
„Podobne ako iné profesie majú svoj raison d´être, tak aj architekt je pri stavbe rodinného domu nezastupiteľný," bráni svoju profesiu architekt Iľja Skoček. Za návrh rodinného domu Na stráni 12 v Bratislave je nominovaný na cenu CE.ZA.AR.

Hoci sám robí „domy na mieru", nie je apriori ani proti katalógovým projektom, kde sa podľa neho dá vybrať z množstva štýlov. „Myslím si, že malebný katalógový domček v konkrétnej situácii nemusí byť zákonite architektonickým hriechom a naopak, nie každý supermoderne a fukcionalisticky vyzerajúci dom je zárukou dobrej architektúry," pripomína.

„Typový projekt je preskúšaný praxou, z niektorých boli už postavené desiatky," obhajuje domy z katalógu architekt Stanislav Pšeník z firmy Prodom, ktorá začala predávať katalógové projekty medzi prvými. Dnes už majú konkurenciu takmer desiatich ďalších podobných firiem.

Architekt Maroš Fečík, tiež nominovaný za rodinný dom v Rusovciach, ale nechápe, ako môžu ľudia investovať milióny do stavby podľa typového projektu, ktorý musí aj tak prispôsobiť daným podmienkam.

Je to celé o peniazoch?

„Množstvo prostriedkov síce podstatným spôsobom ovplyvňuje stavbu, ale ani neobmedzený rozpočet nie je zárukou kvalitnej architektúry," oponuje Skoček.

Ľubomír Závodný, 1. podpredseda Slovenskej komory architektov a ďalší z finalistov ceny CE.ZA.AR vníma značný posun v myslení zákazníkov, ktorí dnes očakávajú vyššiu kvalitu. Podľa neho je práve komunikácia s rôznymi klientmi pri vzniku rodinného domu najzaujímavejšia. „Niekedy viac ako samotný výsledok," dodáva Závodný.

Ako pripomína Skoček, vďaka množstvu odborných aj lifestylových časopisov majú niektorí klienti dnes až neuveriteľné vedomosti o stavebných materiáloch, výrobkoch a nových technológiách, ba niekedy aj o architektúre samotnej.

Kocka is back

Časy, keď celá rodina žila v prízemnej kuchyni, a v izbách na poschodí sa kúrilo len raz v roku - na hody, sú preč. Firmy, ktoré ponúkajú domy z katalógov, svorne hlásia, že trendom sú prízemné bungalovy. „Väčšinou je každému pohodlnejšie mať všetko na prízemí," komentuje Pšenčík.

Hoci by možno viacerí neprotestovali ani proti domu s verandičkami či vežičkami, faktom je, že čím zložitejšia je strecha, tým je aj drahšia. Mnohí sa teda dnes nehanbia zvoliť si najjednoduchšiu pultovú strechu, ktorá je akýmsi cenovo výhodným kompromisom medzi plochou a šikmou strechou. Azda aj pre momentálnu hospodársku krízu slávia úspech jednoduché domčeky len s niekoľkými izbami.

V štýle domov nevníma Pšenčík regionálne rozdiely, necíti ani rozdiel medzi vidiekom a mestom. „Prímestské oblasti sú dnes skoro ako dedinky," hovorí.

Kocky za socializmu vyrastali všade - pomaly aj na oravských lazoch.

Kedysi sa šetrilo drevom na krovy, kto chcel mať sedlovú strechu, musel si vybaviť protekciu, a tak kockové domy zohyzdili celé Slovensko. Niektoré z nich dnes dostávajú „čapice" podobne ako paneláky.

„Kocky" sa však vracajú, hoci v trochu rafinovanejšej a estetickejšej podobe. Podľa Veroniky Sýkorovej z firmy Euroline, ktorá ponúka katalógové projekty, sa totiž už trh nasýtil sedlovými strechami. „Začína dopyt po modernej architektúre, ľudia sú dnes odvážnejší a naklonení sú aj modernejším vilám," myslí si.

Súkromné ranče?

Ak túžime mať zo svojho domu multifunkčné rodinné sídlo, s katalógom si zrejme nevystačíme. Nejeden nový dom je vlastne komplexom, ktorého súčasťou je bazén, tenisový kurt či fitnes. No je „zdravé" mať doma súkromné športové centrum?

Povedie tento trend k vlastnému obchodu a škôlke? Nebolo by výhodnejšie - individuálne aj celospoločensky - doplniť nové štvrte primeranou občianskou vybavenosťou? „Všetko treba vnímať s mierou, požiadavky klientov bývajú naozaj rôzne. Ja sa im snažím racionálne vysvetľovať, aké sú výhody či nevýhody, napríklad umiestnenia bazéna v rodinnom dome, aké to má prevádzkové dôsledky. Pri každej takejto požiadavke sa snažím ponúknuť im kvalitu, ktorá nahradí utkvelú predstavu klienta a ktorá je preňho v konečnom dôsledku výhodnejšia nielen z prevádzkového, ale aj užívateľského hľadiska," komentuje Závodný.

Radovky a bytovky?

Radová zástavba je zaujímavá pre developerov, ktorí chcú vyťažiť maximum z obmedzeného pozemku. Pre obyvateľov však môžu prinášať problémy, napríklad ak nie je vyriešený prístup na pozemok aj zozadu či aspoň cez garáž v dome.

Miera súkromia je navyše v radovej zástavbe obmedzená. „Je to vhodné do zastavaných častí, kde sú malé pozemky," hovorí Sýkorová.

Inou možnosťou sú bytové domy. Medzi súčasné top bratislavské realizácie v segmente bytových domov patrí Rozadol, Tri Veže, Karloveské rameno či Obydick. Viaceré boli už v minulých rokoch nominované na architektonické ceny.

Tento rok boli odbornou porotou za najlepšie označené domy na Mudroňovej ulici v Bratislave, bytový dom Kačica v Banskej Bystrici a apartmánový dom na Banskobystrickej ulici v Bratislave.

Skúsenosť Pavla Pokorného, autora posledne menovaného bytového komplexu, je skôr pozitívna. „Na začiatku bol jeden starý opustený polorozpadnutý dom - Klub spojárov a dôvera medzi klientom a architektom. Na konci stavba, ktorej funkcia a veľkosť a teda aj finančná náročnosť je výsledkom stoviek diskusií ´pre a proti´," hovorí.

Podľa neho sa jeho klient usiloval nemať pri svojom biznis pláne „veľké oči", čo sa mu v konečnom dôsledku vyplatilo. „Pre svoju tvorbu považujem za najdôležitejšie presné definovanie potrieb klienta a určenie priestorových, architektonických i finančných limitov," hovorí. Práve to podľa neho drží prácu architekta pri zemi a garantuje, že stavba bude slúžiť svojmu účelu vrátane generovania očakávaného zisku.

Do akej miery sa však bytový segment v súčasnosti realizuje podľa tohto vzorca? Nepostavili sme v poslednom období priveľa luxusných bytov, ktoré sú nepredajné, lebo aj bohatšia vrstva chce mať v byte priestor pre šatník, nielen extravagantné obývačky?

Podarí sa vyvážiť súčasný nesúlad medzi ponukou a dopytom? „Na trhu bytov a domov je prebytok ponuky, v ktorej sa klienta nikto nepýtal, čo vlastne chce," tvrdí architekt Pokorný.

Ako dodáva, ešte nedávno dostával zákazník ultimátum „ber alebo máš smolu". Dnes, prirodzene, nasleduje fáza, keď má zákazník čas a priestor premýšľať, ako si zariadiť bývanie čo najoptimálnejšie.
„A to je výzva pre developerov, ako aj pre architektov."

Satelity

Pri tvorbe satelitných mestečiek má architekt možnosť riešiť komplexne celý urbanizmus zóny, ale využíva sa táto šanca? Architekt Pavol Pokorný spomína, ako sa raz jeho ateliér uchádzal o návrh prímestského bývania pre asi sto rodinných domov: „Investora sme upozorňovali na negatíva plošného bombardovania územia ďalším panelákovým sídliskom naležato a ponúkali sme alternatívy v komunitnom bývaní, v potrebe polyfunkcie," spomína.

To by však znamenalo zredukovať výnos z predaja v prospech kvality bývania. Nečudo, že jeho ateliér s podobnými radikálnymi názormi v tejto súťaži neuspel.

Dobrým príkladom je podľa neho každý realizovaný dom, ktorý zapadne do organizmu mesta a miesta prirodzeným a nenásilným spôsobom. „Som skôr za evolučný ako revolučný vývoj, niekoľkonásobné dvíhanie podlažností a objemov domov či ´zuby´ v siluete mesta považujem za extrém, ktorý sa bumerangovým spôsobom vracia, napríklad vo forme súčasného spomalenia stavebnej výroby," dodáva.

Aby boli všetci spokojní

Dom, dvojdom, radová zástavba, bytovka? Bolo by spoločensky výhodnejšie orientovať sa viac na bytové domy, ktoré by menej zaťažovali dopravu? Má každý človek právo na vlastný dom so záhradkou?

„Rozhodnutie je vždy na konkrétnom človeku," hovorí Závodný a pridáva vlastnú skúsenosť. „Ako architekt som vždy túžil mať vlastný rodinný dom, samozrejme, aj si ho sám navrhnúť, ale moje požiadavky boli a sú vždy upriamené na prostredie, miesto, orientáciu a množstvo iných faktorov. Taký pozemok som síce našiel, ale je pre mňa zo zrejmých dôvodov nedostupný. Preto bývam v bytovom dome v tichom prostredí, ktoré mi vyhovuje, s krásnym výhľadom a blízko mesta."

Stavba domu je pre mnohých celoživotným projektom, žiaľ, niekedy aj s celoživotnou traumou. Ako pripomína Závodný, pre architekta je náročné dať dokopy hoci len dva názory, napríklad navrhnúť pre manželov dom, s ktorým by boli obaja spokojní.

Nominácie na Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE ∙ ZA ∙ AR 2009