Anglická konverzačka v podaní známych hercov v bratislavskom Štúdiu L+S poteší, ale neprekvapí.
Sedíme na terase. Prútené kreslá, prenosná barová výbavička, počuť zurčať vodu, šumieť stromy. Okolo trávnatý porast. Idylka, len keby to tak nepripomínalo tuctové zariadenie letných sedení s umelým zeleným koberčekom.
Pôjde tu, ako už scéna polopatisticky naznačuje, o klasickú anglickú konverzačnú komédiu. Jej téma sa odvoláva na vtáka v celej jeho významovej kráse.
Metafora starého vzťahu
Hlavným hrdinom je totiž rybárik kráľovský. Vzácny druh samotárskeho operenca, schopného paktovať s troma družkami naraz, poslúžil autorovi ako vhodná metafora pre charakter postavy starnúceho spisovateľa so slabosťou na ženy.
Ten vo svojich románoch čerpá z vlastnej minulosti, plnej ľúbostných rošád. Jedna z nich ho však stále prenasleduje aj po štyridsiatich rokoch. A vzápätí sa objavuje aj fyzicky, práve prichádza z pohrebu svojho manžela.
Evelyn a Cecil sa stretávajú po štyridsiatich rokoch. Odvtedy, samozrejme, dozreli i zostarli. Obaja mali vlastné životy, svoje tajomstvá. Zisťujú, že prejaviť si opätovne lásku rozumom, citom a sexom nie je už také jednoduché ako kedysi.
A okrem toho, je tu Cecilov lojálny sluha Hawkins, ktorý má za sebou štyridsaťročné spolužitie so svojím pánom. Viaže ho teda k nemu viac než len pracovné puto. Sú priatelia a možno viac než len obyčajní priatelia.
Citlivo s hviezdami
Traja herci rozohrávajú partičku dialógov, na ktorých sa dá pobaviť aj zasmiať, hra je napísaná umne.
Režisér pracuje takpovediac v rukavičkách - s vedomím, že sa netreba namáhať, lebo pri takomto, takzvanom hviezdnom obsadení, pôjde medzi protagonistami v prvom rade o priateľské stretnutie s pocitom výnimočnosti.
To sa dá prijať - naši hereckí bardi si zaslúžia kompliment aj citlivé zaobchádzanie, za čo pohodlne presvedčia svojich divákov o tom, že inscenáciu tohto typu dokážu zvládnuť ľavou zadnou.
Stará dobrá škola
Je zrejmé, že Milan Kňažko ako spisovateľ sir Cecil si s Emíliou Vášáryovou v úlohe Evelyn rád zahral - bol energický, pozorný, jemný, ale aj nevyhnutne neokrôchaný. Jeho herecká partnerka mala možnosť vkusne sa predstaviť vo svojej komickejšej polohe, čo treba náležite oceniť. Najštýlovejší bol Milan Lasica v nie celkom tradičnej polohe precitliveného sluhu Hawkinsa.
Táto inscenácia neprekvapí ani neublíži, mnohých zrejme i poteší, dáva možnosť užiť si blízkosť ostrieľaných divadelníkov zo starej školy. To je pekné, akurát nič nové pod slnkom.
Recenzia / divadlo
William Douglas Home: Rybárik kráľovský
Réžia: Vladimír Strnisko
Preklad: Helena Strnisková
Dramaturgia: Svetlana Waradzinová
Scéna: Miloš Pietor
Kostýmy: Jan Kocman
Výber hudby: Miroslav Nemec
Hrajú: Emília Vášáryová, Milan Kňažko, Milan Lasica
Premiéra: 3. októbra 2009 v Štúdiu L+S v Bratislave
