B-Day. Tak nazvali britské médiá deň, keď sa konečne do predaja dostali zremastrované albumy skupiny Beatles.
BRATISLAVA. Nie je to vôbec prehnané. Stačí sa pozrieť na rebríčky najpredávanejších albumov za posledné týždne. Tie doslova ovládli nahrávky Johna, Paula, Georgea a Ringa, ktoré lámali rebríčky v 60. rokoch.
Svet hovorí o novej beatlemánii. Je neuveriteľné, že reedície starých albumov majú rovnakú silu. Záujem o túto skupinu však v podstate nikdy neustal. Zoberme si napríklad výnimočný projekt Anthology z polovice 90. rokov, muzikálové predstavenie Love alebo selekcie hitov kapely, ktoré sa dostali na prvé miesta rebríčkov.
Čakanie sa oplatilo
No súčasná beatlemánia je iná. Ľudia majú šancu sa opäť zoznámiť s remastrovanými nahrávkami kapely na CD, na ktoré čakali dlhých dvadsať rokov. Znie to podivne, ale v tomto období, keď každá obskurná bigbítová kapela z tej éry má vonku zrevitalizované staré nahrávky, stála najpodstatnejšie kapela tej éry bokom.
No čakanie sa oplatilo. Nové zremastrované nahrávky znejú oveľa lepšie ako tie, ktoré na CD vyšli v roku 1987. Nové verzie, ktoré vyšli v dvoch boxsetoch (mono a stereo), aj ako jednotlivé albumy, sú plné doposiaľ nezverejnených fotografií, sprievodných textov a obsahujú aj krátke videdokumenty. CD verzie Beatles z 80. rokov neobsahovali okrem pesničiek vôbec nič.
No najdôležitejší je obsah. Kým na prvých cédečkach zneli Beatles oproti originálnym LP platniach dosť odlišne, tieto remastre ukazujú kapelu v úplne novom svetle. Je to však prirodzené, vtedajšie technológie ešte neboli natoľko vyspelé, aby hodnoverne prepísali zvuk analógových pásov na digitál.
Bicie už neznejú ako škatule
Na nových verziách albumu Abbey Road sa napríklad pracovalo dlhé štyri roky. Najprv sa prekopíroval zvuk z pásov do počítača, potom sa pesničky postupne mastrovali tak, aby zneli tak, ako keby ich Beatles nahrali v 21. storočí. To však neznamenalo, že by sa v pôvodných pásoch technici rýpali a menili pôvodné mixy.
Nová technológia docielila, že jednotlivé nástroje a hlasy znejú priezračnejšie ako na verziách z roku 1987. Ringove bicie už nepripomínajú zvuk škatule, do ktorej sa búcha, jednotlivé hlasy aj nádherné spoločné viachlasy kapely sú výraznejšie a v nových remastroch má každý nástroj svoje miesto - od tamburíny až po skreslenú gitaru.
Magazín MOJO už ponúkol konkrétny príklad. Mohutný záver Lennonovej I Want You (She's So Heavy) znie na pôvodnom CD z roku 1987 dosť neprehľadne, ako valiaca sa masa hluku. Na nových verziách už jasne počuť, ako každý nástroj znásobuje záver tejto výnimočnej skladby.
Nový magický výlet
Ak si zakúpite Stereo Boxset, obsahujúci všetky albumy vrátane kolekcie singlov Past Masters, čaká vás neuveriteľný výlet, ktorý sa začal vo vlhkej pivnici v Liverpoole a skončil na streche londýnskych štúdií Abbey Road. Dodnes fascinuje raketový vývoj štyroch chalanov, ktorí za deň (!) spichli debut Please, Please Me a o päť rokov monštruózneho Seržanta Peppera.
Čo ďalej? Aj archívy spoločnosti Apple sú vyčerpateľné a je možné, že všetko podstatné sme už počuli. Hovorí sa, že v trezoroch firmy je ešte niekoľko klenotov - napríklad koncert z roku 1963 v slušnej zvukovej kvalite alebo akustické verzie pesničiek z Bieleho dvojalbumu. Uvidíme. Teraz si na dlhý čas bohato vystačíme s „novými" Beatles.
Beatles v mono - to je ono!
Kúpiť si Beatles v mono alebo v stereo verzii? Mnohým to bude jedno. No skalný fanúšik skupiny vie veľmi dobre, o čom je reč. A vie to aj jeden z najznámejších fanúšikov slávnej štvorice u nás.
Nové nahrávky slávnej liverpoolskej štvorky znejú v mono verziách trochu inak ako v stereu. „Ten, kto pozná Seržanta Peppera, bude veľmi prekvapený, ak si ho vypočuje v mono. Zrazu v známych pesničkách objaví veci, ktoré tam predtým neboli,“ hovorí pre SME spevák Miroslav Žbirka, známy svojou láskou k Beatles.
Aj on je jedným z tých, ktorí si už zakúpili nový boxset, no stále nemá čas venovať sa mu naplno, pretože v týchto týždňoch dokončuje nový album s názvom Empatia. Žbirka je však jeden z fanatikov, ktorí sú ochotní nohy si dolámať, len aby sa dostali k raritným mono verziám. Tie sa v minulosti dali zohnať hlavne na čiernom trhu.
„Ak chce niekto mať autentický zážitok z The Beatles, tak by si mal pustiť mono, pretože pri mixovaní boli prítomní samotní členovia Beatles. Čiže mono predstavujú verziu piesní, ako chceli, aby ľudia piesne počuli,“ tvrdí hudobník. Podľa neho v 60. rokoch nebola väčšina domácností vybavená stereo gramofónmi, a tak sa dôraz kládol na mono. Stereo, ktoré sa robilo v tom čase dosť amatérsky, prišlo do módy neskôr.
Mono Boxset platní Beatles pokrýva obdobie od ich debutu Please Please Me až po Biely album. Ďalšie platne ako Abbey Road alebo Let It Be už vyšli iba v stereoverziách.
A čo to vlastne znamená, keď si pustíte mono? Zrazu sa vám v jednotlivých pesničkách začnú objavovať nástroje a spevy, ktoré ste si tam predtým nevšimli. Dokonca aj niektoré z piesní majú dlhšie konce ako v stereo verziách.
„Samozrejme, bude tu večná polemika o tom, či sú lepšie mono, alebo stereo verzie. Nech si každý vyberie, čo sa mu páči viac,“ dodáva Žbirka.
No on a ďalší fanatici v tom majú úplne jasno – mono!
(peb)
