AKTUALIZOVANÉ 17:35

Nobelovská spisovateľka odmietla tajnú službu

Napriek predpovediam stávkových bookmakerov je rozhodnutie švédskych akademikov prekvapením.

Herta Müllerová sa stala dvanástou ženou zapísanou do histórie literárnych nobeloviek.(Zdroj: REUTERS)

Text bol nahradený autorským článkom SME

BRATISLAVA. „Je to autorka, ktorá sa vo svojom diele sústreďuje na poetickosť a otvorenosť prózy a líči pocity odcudzenia,“ zdôvodnil včera výbor Švédskej kráľovskej akadémie svoje rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za literatúru nemeckej spisovateľke rumunského pôvodu Herte Müllerovej.

Aj bez Kafkovej ceny

Hoci v stávkovej kancelárii Ladbrokes bol jej kurz tri ku jednej, teda rovnaký ako všeobecne favorizovaného izraelského spisovateľa Amosa Oza, možno jej triumf považovať za nečakaný. Pravda, švédski akademici radi prekvapujú, veď ani víťazi predošlých ročníkov Jean-Marie Le Clézio či Doris Lessingová nepatrili k favoritom.
Napriek tomu, že Müllerová sa predstavila pred piatimi rokmi aj v bratislavskom Goetheho inštitúte a zúčastnila sa aj na pražskom Festivale spisovateľov, je to u nás (zatiaľ) v podstate neznáma autorka.

Zdanlivo ďalšou stopou v jej umeleckom životopise je zistenie, že je držiteľkou Ceny Franza Kafku, ktorej laureáti už dvakrát sa v tom istom roku stali aj ocenenými nobelovkármi (Elfriede Jelineková v roku 2004 a Harold Pinter o rok neskôr). Lenže toto „pravidlo“ sa týka rovnomenného českého literárneho ocenenia, kým Müllerová vlastní rakúsku kafkovskú cenu, udeľovanú mestom Klosterneuburg.

Útek pred tajnou políciou

Spomínané zdôraznenie „pocitov odcudzenia“, tohto v modernej literatúre veľmi frekventovaného klišé, sa však pri tejto autorke javí veľmi vieryhodné.

Päťdesiatšesťročná prozaička, poetka, esejistka a prekladateľka po absolvovaní štúdia rumunskej literatúry na univerzite v Temešvári dlho čelila nátlaku obávanej rumunskej tajnej polície, čo ju pripravilo nielen o miesto učiteľky, ale po opakovaných vyhrážkach Ceauşescovej Securitate nakoniec, dva roky pred pádom totality, dohnalo až k emigrácii.

„Narodila sa v totalitnom Rumunsku, ktoré šliapalo po základných ľudských hodnotách, a odišla do krajiny, ktorá má s touto katastrofou spoločné viac, než sme si ochotní pripustiť,“ napísal na jar tohto roku Die Zeit. V nemeckej literatúre sa etablovala pomerne rýchlo, doteraz napísala takmer dve desiatky kníh.

Poslednou je tohtoročné dielo Atemschaukel, mapujúce život v sovietskych gulagoch, kde sa podľa odbornej kritiky „za autorkiným hutným a pôvabným jazykom skrýva neuveriteľná schopnosť svoj zlostný pohľad na dôsledky politickej zvôle previesť s neskutočnou presnosťou do jazyku poézie“.

Šek na desať miliónov švédskych korún (vyše 980–tisíc eur) si Müllerová prevezme v Štokholme 10. decembra. Zbierku ocenení môže rozšíriť na budúcotýždňovom frankfurtskom knižnom veľtrhu, kde ašpiruje na Nemeckú knižnú cenu.

Bola aj na Slovensku
Spisovateľka Herta Müllerová sa na jeseň v roku 2004 objavila v Bratislave. V Zichyho paláci prečítala niekoľko pasáží zo svojej knihy Der König verneigt sich und tötet (Kráľ sa nakláňa a zabíja). Na predstavu o jej tvorbe vám ponúkame krátku ukážku z textu, ktorý preložil Adam Bžoch.

Často sa ma pýtajú, prečo sa v mojich textoch tak často vyskytuje kráľ a tak zriedka diktátor. Slovo „kráľ“ znie mäkko. A často sa ma pýtajú, prečo sa v mojich textoch tak často vyskytuje holič. Holič meria vlasy a vlasy odmeriavajú život.

V románe Líška bola už vtedy poľovníkom sa dieťa pýta holiča: „Kedy umrie muž, čo odhodil mačku. Holič mu vopchal do úst plné priehrštie cukríkov a povedal: vtedy, keď mužovi ostrihajú toľko vlasov, až nimi zaplnia vrece, napchaté vrece. Keď bude vrece také ťažké ako muž, potom muž umrie. Vlasy všetkých mužov pchám do vreca, pokým napchaté vrece nie je celkom plné, povedal holič. Nevážim vlasy váhou, vážim ich očami.“

Holič, vlasy a kráľ sa ocitli spolu oveľa dávnejšie, než som poznala diktátora a než som začala písať.

Celý preklad (prečítajte si ho po kliknutí).

FOTO - PETER PROCHÁZKA

Literárne nobelovky

Nobelova cena za literatúru má dodnes 106 laureátov. Československý spisovateľ Jaroslav Seifert ju získal v roku 1984.

V histórii udeľovania ceny sa len štyrikrát stalo, že ju dostali dvaja autori. V roku 1904 ju získali Frédéric Mistral a José Echegray, v roku 1917 Karl Gjellerup a Henrik Pontoppidan, v roku 1966 Shmuel Agnon a Nelly Sachs. Naposledy sa tak satlo pred tridsaťdva rokmi, keď sa o ocenenie podelili Eyvind Johnson a Harry Martinson. Nikomu sa cenu nepodarilo získať viac ako raz.

Najmladším držiteľom tohto prestížneho ocenenia sa stal už v roku 1907 slávny autor Knihy džunglí, Rudyard Kipling. Najstaršou bola jedna z dvanástich dosiaľ ocenených žien, Doris Lessingová, ktorá cenu získala pred dvomi rokmi.

Zvláštnosťou však je, že Nobelovu cenu za literatúru udelili aj po smrti spisovateľa. Stalo sa tak v roku 1931, keď ju získal Erik Axel Karlfeldt. Od roku 1974 štatút ocenení neumožňuje dať túto cenu in memoriam. výnimkou je však situácia, keď laureát síce počas vyhlásenia ceny ešte žije, no nedožije sa slávnostného aktu, na ktorom je Nobelova cena oficiálne udeľovaná. Ten sa odohráva tradične 10. decembra v Štokholme.

Cenu udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied a jej laureátov oznámili na tlačovej konferencii v Štokholme. Nobelova cena za literatúru je honorovaná sumou desať miliónov švédskych korún (971.111 eur). Laureáti dostanú diplom a pozvánku na slávnostné udeľovanie cien.

Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 248
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 5 316
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 446
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 119
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 046
  6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 912
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 738
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 657
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 503
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 888

Téma: Nobelove ceny


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelova cena za mier

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Neprehliadnite tiež

Cena Oskára Čepána upozorňuje, že umenie nie je šport. Nemá jedného víťaza

Finalisti vydali spoločné stanovisko a porota súťaže im vyhovela.

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Legendárny gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Jim Carrey komika nehral, bol posadnutý. Teraz sa chystá na úlohu Ježiša

Nový film na Netflixe zverejnil také zábery, ktoré sa kedysi producenti báli ukázať.

Jan Hřebejk: Som veľký Eurohujer (rozhovor)

Režisér legendárnych Pelíškov neprestal riešiť boľševika.