SME
Streda, 29. september, 2021 | Meniny má Michal, MichaelaKrížovkyKrížovky
AKTUALIZOVANÉ 17:35

Nobelovská spisovateľka odmietla tajnú službu

Napriek predpovediam stávkových bookmakerov je rozhodnutie švédskych akademikov prekvapením.

Herta Müllerová sa stala dvanástou ženou zapísanou do histórie literárnych nobeloviek.Herta Müllerová sa stala dvanástou ženou zapísanou do histórie literárnych nobeloviek. (Zdroj: REUTERS)

Text bol nahradený autorským článkom SME

BRATISLAVA. „Je to autorka, ktorá sa vo svojom diele sústreďuje na poetickosť a otvorenosť prózy a líči pocity odcudzenia,“ zdôvodnil včera výbor Švédskej kráľovskej akadémie svoje rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za literatúru nemeckej spisovateľke rumunského pôvodu Herte Müllerovej.

Aj bez Kafkovej ceny

Hoci v stávkovej kancelárii Ladbrokes bol jej kurz tri ku jednej, teda rovnaký ako všeobecne favorizovaného izraelského spisovateľa Amosa Oza, možno jej triumf považovať za nečakaný. Pravda, švédski akademici radi prekvapujú, veď ani víťazi predošlých ročníkov Jean-Marie Le Clézio či Doris Lessingová nepatrili k favoritom.
Napriek tomu, že Müllerová sa predstavila pred piatimi rokmi aj v bratislavskom Goetheho inštitúte a zúčastnila sa aj na pražskom Festivale spisovateľov, je to u nás (zatiaľ) v podstate neznáma autorka.

Zdanlivo ďalšou stopou v jej umeleckom životopise je zistenie, že je držiteľkou Ceny Franza Kafku, ktorej laureáti už dvakrát sa v tom istom roku stali aj ocenenými nobelovkármi (Elfriede Jelineková v roku 2004 a Harold Pinter o rok neskôr). Lenže toto „pravidlo“ sa týka rovnomenného českého literárneho ocenenia, kým Müllerová vlastní rakúsku kafkovskú cenu, udeľovanú mestom Klosterneuburg.

Útek pred tajnou políciou

Spomínané zdôraznenie „pocitov odcudzenia“, tohto v modernej literatúre veľmi frekventovaného klišé, sa však pri tejto autorke javí veľmi vieryhodné.

Päťdesiatšesťročná prozaička, poetka, esejistka a prekladateľka po absolvovaní štúdia rumunskej literatúry na univerzite v Temešvári dlho čelila nátlaku obávanej rumunskej tajnej polície, čo ju pripravilo nielen o miesto učiteľky, ale po opakovaných vyhrážkach Ceauşescovej Securitate nakoniec, dva roky pred pádom totality, dohnalo až k emigrácii.

„Narodila sa v totalitnom Rumunsku, ktoré šliapalo po základných ľudských hodnotách, a odišla do krajiny, ktorá má s touto katastrofou spoločné viac, než sme si ochotní pripustiť,“ napísal na jar tohto roku Die Zeit. V nemeckej literatúre sa etablovala pomerne rýchlo, doteraz napísala takmer dve desiatky kníh.

Poslednou je tohtoročné dielo Atemschaukel, mapujúce život v sovietskych gulagoch, kde sa podľa odbornej kritiky „za autorkiným hutným a pôvabným jazykom skrýva neuveriteľná schopnosť svoj zlostný pohľad na dôsledky politickej zvôle previesť s neskutočnou presnosťou do jazyku poézie“.

Šek na desať miliónov švédskych korún (vyše 980–tisíc eur) si Müllerová prevezme v Štokholme 10. decembra. Zbierku ocenení môže rozšíriť na budúcotýždňovom frankfurtskom knižnom veľtrhu, kde ašpiruje na Nemeckú knižnú cenu.

Bola aj na Slovensku
Spisovateľka Herta Müllerová sa na jeseň v roku 2004 objavila v Bratislave. V Zichyho paláci prečítala niekoľko pasáží zo svojej knihy Der König verneigt sich und tötet (Kráľ sa nakláňa a zabíja). Na predstavu o jej tvorbe vám ponúkame krátku ukážku z textu, ktorý preložil Adam Bžoch.

Často sa ma pýtajú, prečo sa v mojich textoch tak často vyskytuje kráľ a tak zriedka diktátor. Slovo „kráľ“ znie mäkko. A často sa ma pýtajú, prečo sa v mojich textoch tak často vyskytuje holič. Holič meria vlasy a vlasy odmeriavajú život.

V románe Líška bola už vtedy poľovníkom sa dieťa pýta holiča: „Kedy umrie muž, čo odhodil mačku. Holič mu vopchal do úst plné priehrštie cukríkov a povedal: vtedy, keď mužovi ostrihajú toľko vlasov, až nimi zaplnia vrece, napchaté vrece. Keď bude vrece také ťažké ako muž, potom muž umrie. Vlasy všetkých mužov pchám do vreca, pokým napchaté vrece nie je celkom plné, povedal holič. Nevážim vlasy váhou, vážim ich očami.“

Holič, vlasy a kráľ sa ocitli spolu oveľa dávnejšie, než som poznala diktátora a než som začala písať.

Celý preklad (prečítajte si ho po kliknutí).

FOTO - PETER PROCHÁZKA

Literárne nobelovky

Nobelova cena za literatúru má dodnes 106 laureátov. Československý spisovateľ Jaroslav Seifert ju získal v roku 1984.

V histórii udeľovania ceny sa len štyrikrát stalo, že ju dostali dvaja autori. V roku 1904 ju získali Frédéric Mistral a José Echegray, v roku 1917 Karl Gjellerup a Henrik Pontoppidan, v roku 1966 Shmuel Agnon a Nelly Sachs. Naposledy sa tak satlo pred tridsaťdva rokmi, keď sa o ocenenie podelili Eyvind Johnson a Harry Martinson. Nikomu sa cenu nepodarilo získať viac ako raz.

Najmladším držiteľom tohto prestížneho ocenenia sa stal už v roku 1907 slávny autor Knihy džunglí, Rudyard Kipling. Najstaršou bola jedna z dvanástich dosiaľ ocenených žien, Doris Lessingová, ktorá cenu získala pred dvomi rokmi.

Zvláštnosťou však je, že Nobelovu cenu za literatúru udelili aj po smrti spisovateľa. Stalo sa tak v roku 1931, keď ju získal Erik Axel Karlfeldt. Od roku 1974 štatút ocenení neumožňuje dať túto cenu in memoriam. výnimkou je však situácia, keď laureát síce počas vyhlásenia ceny ešte žije, no nedožije sa slávnostného aktu, na ktorom je Nobelova cena oficiálne udeľovaná. Ten sa odohráva tradične 10. decembra v Štokholme.

Cenu udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied a jej laureátov oznámili na tlačovej konferencii v Štokholme. Nobelova cena za literatúru je honorovaná sumou desať miliónov švédskych korún (971.111 eur). Laureáti dostanú diplom a pozvánku na slávnostné udeľovanie cien.

Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  2. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  3. Proxenta získala ocenenie Developer roka
  4. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  5. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  6. Vydajte sa po stopách kvalitnej kávy
  7. Slováci prepadli SENCORMÁNII a hľadajú najstarší spotrebič
  8. Znalec slovenského brandy
  9. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  10. Ako Dom odborov Istropolis pochoval Berchtoldov palác
  1. Ako Dom odborov Istropolis pochoval Berchtoldov palác
  2. Hľadáte nové príležitosti v kariére? Nájdete ich v obchode
  3. Odomknite si celé SME.sk s predplatným Prémium
  4. U. S. Steel nie je len dymiaci komín
  5. Najviac škôd slovenskí šoféri hlásia v júni
  6. Proxenta získala ocenenie Developer roka
  7. HB Reavis postavil Bratislave novú autobusovú stanicu
  8. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  9. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  10. Prečo by sa elektrárne mali zaujímať o ekologické riešenia?
  1. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali 19 208
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 9 123
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 985
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 194
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 682
  6. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 984
  7. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu 4 701
  8. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 642
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 439
  10. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska 4 258
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila so správou o stave republiky.

Spravodlivosť a právny štát boli súčasťou jej druhej správy o stave republiky.


9 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Čo nám o Slovensku povedala správa o stave republiky.


a 2 ďalší 4 h

Blogy SME

  1. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  2. Peter Remeň: Múzeum slovenskej dediny
  3. Tomáš Čejka: Ikonická fotografia "Američanka v Taliansku" má 70 rokov
  4. Roman Kebísek: Avantgardista Malevič a suprematické porcelánové súpravy z 20. rokov 20. storočia
  5. Rudolf Schütz: Erotika a horror po taliansky (1. časť) - Alla ricerca del piacere (1972)
  6. Alexander Hričko: Slovenské národné hnutie v 80. a 90. rokoch 19. storočia
  7. Roman Kebísek: Čo o Jurajovi Jánošíkovi hovoril žalobca, čo obhajca a aký bol rozsudok
  8. Samuel Ivančák: Cirkus leto (rozhovor s Pavlom Hammelom)
  1. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 15 115
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 7 775
  3. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 6 847
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 286
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 671
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 5 094
  7. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 596
  8. Andy Morávek: Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju! 4 194
  1. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  3. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  4. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  5. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  6. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  7. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  8. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
Skryť Zatvoriť reklamu