SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
AKTUALIZOVANÉ 17:35

Nobelovská spisovateľka odmietla tajnú službu

Napriek predpovediam stávkových bookmakerov je rozhodnutie švédskych akademikov prekvapením.

Herta Müllerová sa stala dvanástou ženou zapísanou do histórie literárnych nobeloviek.Herta Müllerová sa stala dvanástou ženou zapísanou do histórie literárnych nobeloviek. (Zdroj: REUTERS)

Text bol nahradený autorským článkom SME

BRATISLAVA. „Je to autorka, ktorá sa vo svojom diele sústreďuje na poetickosť a otvorenosť prózy a líči pocity odcudzenia,“ zdôvodnil včera výbor Švédskej kráľovskej akadémie svoje rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za literatúru nemeckej spisovateľke rumunského pôvodu Herte Müllerovej.

Aj bez Kafkovej ceny

Hoci v stávkovej kancelárii Ladbrokes bol jej kurz tri ku jednej, teda rovnaký ako všeobecne favorizovaného izraelského spisovateľa Amosa Oza, možno jej triumf považovať za nečakaný. Pravda, švédski akademici radi prekvapujú, veď ani víťazi predošlých ročníkov Jean-Marie Le Clézio či Doris Lessingová nepatrili k favoritom.
Napriek tomu, že Müllerová sa predstavila pred piatimi rokmi aj v bratislavskom Goetheho inštitúte a zúčastnila sa aj na pražskom Festivale spisovateľov, je to u nás (zatiaľ) v podstate neznáma autorka.

Zdanlivo ďalšou stopou v jej umeleckom životopise je zistenie, že je držiteľkou Ceny Franza Kafku, ktorej laureáti už dvakrát sa v tom istom roku stali aj ocenenými nobelovkármi (Elfriede Jelineková v roku 2004 a Harold Pinter o rok neskôr). Lenže toto „pravidlo“ sa týka rovnomenného českého literárneho ocenenia, kým Müllerová vlastní rakúsku kafkovskú cenu, udeľovanú mestom Klosterneuburg.

Útek pred tajnou políciou

Spomínané zdôraznenie „pocitov odcudzenia“, tohto v modernej literatúre veľmi frekventovaného klišé, sa však pri tejto autorke javí veľmi vieryhodné.

Päťdesiatšesťročná prozaička, poetka, esejistka a prekladateľka po absolvovaní štúdia rumunskej literatúry na univerzite v Temešvári dlho čelila nátlaku obávanej rumunskej tajnej polície, čo ju pripravilo nielen o miesto učiteľky, ale po opakovaných vyhrážkach Ceauşescovej Securitate nakoniec, dva roky pred pádom totality, dohnalo až k emigrácii.

„Narodila sa v totalitnom Rumunsku, ktoré šliapalo po základných ľudských hodnotách, a odišla do krajiny, ktorá má s touto katastrofou spoločné viac, než sme si ochotní pripustiť,“ napísal na jar tohto roku Die Zeit. V nemeckej literatúre sa etablovala pomerne rýchlo, doteraz napísala takmer dve desiatky kníh.

Poslednou je tohtoročné dielo Atemschaukel, mapujúce život v sovietskych gulagoch, kde sa podľa odbornej kritiky „za autorkiným hutným a pôvabným jazykom skrýva neuveriteľná schopnosť svoj zlostný pohľad na dôsledky politickej zvôle previesť s neskutočnou presnosťou do jazyku poézie“.

Šek na desať miliónov švédskych korún (vyše 980–tisíc eur) si Müllerová prevezme v Štokholme 10. decembra. Zbierku ocenení môže rozšíriť na budúcotýždňovom frankfurtskom knižnom veľtrhu, kde ašpiruje na Nemeckú knižnú cenu.

Bola aj na Slovensku
Spisovateľka Herta Müllerová sa na jeseň v roku 2004 objavila v Bratislave. V Zichyho paláci prečítala niekoľko pasáží zo svojej knihy Der König verneigt sich und tötet (Kráľ sa nakláňa a zabíja). Na predstavu o jej tvorbe vám ponúkame krátku ukážku z textu, ktorý preložil Adam Bžoch.

Často sa ma pýtajú, prečo sa v mojich textoch tak často vyskytuje kráľ a tak zriedka diktátor. Slovo „kráľ“ znie mäkko. A často sa ma pýtajú, prečo sa v mojich textoch tak často vyskytuje holič. Holič meria vlasy a vlasy odmeriavajú život.

V románe Líška bola už vtedy poľovníkom sa dieťa pýta holiča: „Kedy umrie muž, čo odhodil mačku. Holič mu vopchal do úst plné priehrštie cukríkov a povedal: vtedy, keď mužovi ostrihajú toľko vlasov, až nimi zaplnia vrece, napchaté vrece. Keď bude vrece také ťažké ako muž, potom muž umrie. Vlasy všetkých mužov pchám do vreca, pokým napchaté vrece nie je celkom plné, povedal holič. Nevážim vlasy váhou, vážim ich očami.“

Holič, vlasy a kráľ sa ocitli spolu oveľa dávnejšie, než som poznala diktátora a než som začala písať.

Celý preklad (prečítajte si ho po kliknutí).

FOTO - PETER PROCHÁZKA

Literárne nobelovky

Nobelova cena za literatúru má dodnes 106 laureátov. Československý spisovateľ Jaroslav Seifert ju získal v roku 1984.

V histórii udeľovania ceny sa len štyrikrát stalo, že ju dostali dvaja autori. V roku 1904 ju získali Frédéric Mistral a José Echegray, v roku 1917 Karl Gjellerup a Henrik Pontoppidan, v roku 1966 Shmuel Agnon a Nelly Sachs. Naposledy sa tak satlo pred tridsaťdva rokmi, keď sa o ocenenie podelili Eyvind Johnson a Harry Martinson. Nikomu sa cenu nepodarilo získať viac ako raz.

Najmladším držiteľom tohto prestížneho ocenenia sa stal už v roku 1907 slávny autor Knihy džunglí, Rudyard Kipling. Najstaršou bola jedna z dvanástich dosiaľ ocenených žien, Doris Lessingová, ktorá cenu získala pred dvomi rokmi.

Zvláštnosťou však je, že Nobelovu cenu za literatúru udelili aj po smrti spisovateľa. Stalo sa tak v roku 1931, keď ju získal Erik Axel Karlfeldt. Od roku 1974 štatút ocenení neumožňuje dať túto cenu in memoriam. výnimkou je však situácia, keď laureát síce počas vyhlásenia ceny ešte žije, no nedožije sa slávnostného aktu, na ktorom je Nobelova cena oficiálne udeľovaná. Ten sa odohráva tradične 10. decembra v Štokholme.

Cenu udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied a jej laureátov oznámili na tlačovej konferencii v Štokholme. Nobelova cena za literatúru je honorovaná sumou desať miliónov švédskych korún (971.111 eur). Laureáti dostanú diplom a pozvánku na slávnostné udeľovanie cien.

Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 392
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 142
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 912
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 256
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 317
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 114
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 623
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 772
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 465
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 918
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Nobelove ceny

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Nobelova cena za mier
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

OĽaNO hujerizuje úrady

Po tom, ako OĽaNO nanominovalo prednostov úradov, prišli s plánom, že nanominujú aj vedúcich odborov.

Dva dni nemal platiť zákaz vychádzania, o chybe vraj vláda vedela

Zákaz vychádzania bude platiť aj 25. a 26. januára.

Predseda vlády SR Igor Matovič, vľavo minister obrany SR Jaroslav Naď a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (všetci OĽaNO).
Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

Ako prvý dostal vakcínu proti covidu profesor Krčméry.

Neprehliadnite tiež

Johnny Flynn ako David Bowie vo filme Stardust.
Film Správa má medzinárodné obsadenie. Na obrázku Nemci Christoph Bach a Florian Panzner.
Prehliadku Scandi v pondelok 25. januára otvorí dokument o kontroverznej aktivistke Grete Thunbergovej – Greta.
Fotografia z filmu Krajina ve stínu režiséra Bohdana Slámu.