Sen, čo sa nemal nikdy skončiť

V Slovenskej národnej galérii sa dá vidieť Bruselský sen – náš falošný úspech z Expo '58.

Výrobky vystavené v roku 1958 v Bruseli by sme za socializmu ťažko hľadali v obchodoch. Dnes sú v Slovenskej národnej galérii.(Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Zasľúbená krajina Československo získala na Expo '58 v Bruseli hlavnú cenu Zlatú hviezdu a mnoho ďalších ocenení. Napriek sivej socialistickej realite ju obdivoval celý svet, preto sa z bruselského sna nechcela nikdy prebudiť.

BRATISLAVA. Československá zázračná prezentácia výdobytkov vedy, techniky a umenia na Expo '58 v Bruseli bola pre svet šokujúca. V čase atómovej energie, vypúšťania prvých družíc do vesmíru, prvých počítačov a robotov, televízií a farebných plastov sa stala centrom pozornosti malá socialistická krajina. Preto, že sa na pohľad ľahučko a rýchlo z postalinovského obdobia presunula do obdobia prosperity, rozvoja a ničím nehatenej tvorivosti.

Fenomén EXPO ’58

Svetovú výstavu v Bruseli v roku 1958 videlo 40 miliónov ľudí. Bolo na ňom 150 pavilónov z 52 krajín.


Symbolom sa stalo strieborné Atómium -zväčšený model atómu železa.

Československý pavilón mal pôdorys obráteného písmena L, doplnený oblúkom budovy reštaurácie. Jeho autormi boli architekti František Cubr, Josef Hrubý a Zdeněk Pokorný.

Pavilón bol geometricky striedmy, svetlý, prepojený s okolitou zeleňou. Priehľadné steny z jantárového skla kontrastovali s leskom plechového krytu reštaurácie.

Členenie výstavy zodpovedalo koncepcii Jeden deň v Československu, teda - práca, odpočinok, kultúra.

Magnetom sa stala Laterna Magika režiséra Alfréda Radoka, ktorá prepájala divadlo, pantomímu, balet, spev a hudbu. Už počas výstavy požiadalo 14 štátov o prevádzkovanie divadla alebo hosťovanie v ňom.

Slovenská účasť bola minimálna. Na výstave ju dokumentuje Kostkov reliéf Ženy na brehu rieky, Gudernove predlohy pre grafické návrhy a Fullove návrhy na tapisérie.

„Pre našich ľudí bola účasť na veľtrhu dôležitá. Veď vôbec nemohli chodiť na Západ a zrazu mohli svetu niečo ukázať," hovorí Daniela Kramerová, pražská kurátorka výstavy Bruselský sen. „Bola to však vrcholne politická akcia."

Ale urobená veľmi moderným, dômyselným štýlom. Architektúra pavilónu nadväzovala na funkcionalizmus 30. rokov, prelínala sa v ňom technika s umením, celok bol scenáristicky, ideologicky a psychologicky bravúrne skoncipovaný. Až tak, že prostredníctvom sôch - vyberme hoci sochu Josefa Klimeša Každý má právo na vzdelanie - propagoval socialistickú ústavu.

Vstupenky načierno

Spôsob prezentácie zverili komunisti tým najlepším umelcom, aj takým, ktorí dovtedy nesmeli vystavovať. A len čo dokončili inštalačné práce, museli sa ešte v noci pred otvorením výstavy vrátiť domov. Tvorivý potenciál však stihli uplatniť naplno - československý pavilón, ktorý mal spočiatku malú návštevnosť, sa postupne zmenil na najnavštevovanejší. Stáli pred ním rady a vstupenky sa predávali pod rukou. Hlavná téma znela: Jeden deň v Československu. Strávili ho tam milióny ľudí. Novinárov dokonca vozili do zázračného Československa na jednodňovú exkurziu.

Doma sa potom „bruselský sen" zmenil na fenomén. Vyvolal štýlovú vlnu v architektúre a dizajne. Ľudia túžili snívať sen úspechu každý deň. Bol to však rovnaký klam ako Zlatou hviezdou ocenený pavilón.

Dokonalá ilúzia štandardu

Mnohé expozície robili scénografi František Tröster a Josef Svoboda. Vytvorili naozaj pôsobivé divadlo, napríklad v pavilóne energetiky ľudí bavili pulzujúce svetlá neónových trubíc, moderná grafika, kontrasty rytmických zmien svetla a tieňa, širokouhlé projekcie ohňa, uránu a vody či výtvarne najzaujímavejší exponát - maľované panneau Víťazstvo techniky od slovenského výtvarníka Ladislava Gudernu.

Ani návštevníci, ani porota neodhalili klamlivosť expozícií. Dokonale vytvorenú ilúziu prosperity a obdivuhodného pokroku odmenili mnohými cenami. „Československo sa na Expo prezentovalo tým najlepším, ale prezentovalo to ako štandard. Opak bol pravdou. Niektoré exponáty boli dokonca vyhotovené len pre výstavu, nikdy sa nedostali do výroby," hovorí kurátorka. Tak získala zlatú medailu Expo napríklad aj kolekcia obuvi národného podniku Svit. Oproti nej si Ľudovít Fulla za svoju tapisériu Pieseň a práca ocenenie naozaj zaslúžil.

Zostalo málo

Nápad po päťdesiatich rokoch oživiť slávnu expozíciu československého pavilónu Expo '58 v Bruseli bol dobrý. Ale nie realizovateľný. „Zostalo prekvapivo málo exponátov. Mnohé, napríklad sklo, textil, sa stratili, rozkradli, nepriviezli sa nazad alebo sa skrátka nezachovali."

Československý pavilón bol po svetovej výstave prevezený do pražského Parku kultúry a oddychu, ktorý v 90. rokoch vyhorel. Už neexistuje. Takisto kaviareň, ktorá bola súčasťou pavilónu a previezli ju na Letnú, vlastní teraz reklamná agentúra a využíva ju úplne inak.

Preto sa koncepcia výstavy o výstave, ktorá sa do SNG po roku presunula z Prahy a Brna, musela vystavať na fotografiách a filmoch. Priestoru, ktorý je len zlomkom pôvodného, dominujú veľkoplošné bannery s dobovými fotografiami. Podstatnou súčasťou expozície je popri autentických artefaktoch projekcie dobových filmov aj dokument zostavený z výpovedí účastníkov Expo '58.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  3. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  4. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  5. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  6. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  7. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  8. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  9. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  10. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  1. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 6 107
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 832
  3. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 3 848
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 726
  5. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 257
  6. Kam do tepla v januári? 2 535
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 285
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 147
  9. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 1 568
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 1 352

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Harabin má k prezidentskej petícii bližšie, ako priznáva

Harabin sa zneužitia svojich údajov nebojí.

ŠPORT

Rybáriková postúpila do osemfinále, ukázala skvelý obrat v prvom sete

Slovenka prehrávala v prvom sete už 2:5, dokázala vyhrať.

DOMOV

Dobré ráno: Prečo na olympiádu nezobrali nikoho zo Slovanu

Kto sú najväčšie slovenské nádeje?

Neprehliadnite tiež

Zomrel britský herec Peter Wyngarde

Popularitu získal v roli vyšetrovateľa Jasona Kinga z televíznych seriálov Department S a Jason King.

Meky Žbirka: Slovenská hudba je v protipohybe. Svet sa otvoril, my zatvorili

V Čechách nás už nepoznajú, slovenčina mizne, hovorí.

RECENZIA

Tri bilbordy kúsok za Ebbingom: Prelom to nie je, ale svieži film áno

Frances McDormand hrá zúfalú ženu, ktoré smeruje k zmiereniu.

Spievať Vargu je ťažké. Pokúsia sa však o to každý rok

V skalickom kostole pripravujú festival s Ivou Bittovou.

Daniela Olejníková: Ilustrátorov je na Slovensku veľa, ponúk už menej

Má cenu za najkrajšiu knihu, ale vidí, že uplatniť sa v jej povolaní je ťažké.