SME
Sobota, 4. február, 2023 | Meniny má Veronika

Sen, čo sa nemal nikdy skončiť

V Slovenskej národnej galérii sa dá vidieť Bruselský sen – náš falošný úspech z Expo '58.

Výrobky vystavené v roku 1958 v Bruseli by sme za socializmu ťažko hľadali v obchodoch. Dnes sú v Slovenskej národnej galérii.Výrobky vystavené v roku 1958 v Bruseli by sme za socializmu ťažko hľadali v obchodoch. Dnes sú v Slovenskej národnej galérii. (Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Zasľúbená krajina Československo získala na Expo '58 v Bruseli hlavnú cenu Zlatú hviezdu a mnoho ďalších ocenení. Napriek sivej socialistickej realite ju obdivoval celý svet, preto sa z bruselského sna nechcela nikdy prebudiť.

BRATISLAVA. Československá zázračná prezentácia výdobytkov vedy, techniky a umenia na Expo '58 v Bruseli bola pre svet šokujúca. V čase atómovej energie, vypúšťania prvých družíc do vesmíru, prvých počítačov a robotov, televízií a farebných plastov sa stala centrom pozornosti malá socialistická krajina. Preto, že sa na pohľad ľahučko a rýchlo z postalinovského obdobia presunula do obdobia prosperity, rozvoja a ničím nehatenej tvorivosti.

Fenomén EXPO ’58

Svetovú výstavu v Bruseli v roku 1958 videlo 40 miliónov ľudí. Bolo na ňom 150 pavilónov z 52 krajín.


Symbolom sa stalo strieborné Atómium -zväčšený model atómu železa.

Československý pavilón mal pôdorys obráteného písmena L, doplnený oblúkom budovy reštaurácie. Jeho autormi boli architekti František Cubr, Josef Hrubý a Zdeněk Pokorný.

Pavilón bol geometricky striedmy, svetlý, prepojený s okolitou zeleňou. Priehľadné steny z jantárového skla kontrastovali s leskom plechového krytu reštaurácie.

Členenie výstavy zodpovedalo koncepcii Jeden deň v Československu, teda - práca, odpočinok, kultúra.

Magnetom sa stala Laterna Magika režiséra Alfréda Radoka, ktorá prepájala divadlo, pantomímu, balet, spev a hudbu. Už počas výstavy požiadalo 14 štátov o prevádzkovanie divadla alebo hosťovanie v ňom.

Slovenská účasť bola minimálna. Na výstave ju dokumentuje Kostkov reliéf Ženy na brehu rieky, Gudernove predlohy pre grafické návrhy a Fullove návrhy na tapisérie.

„Pre našich ľudí bola účasť na veľtrhu dôležitá. Veď vôbec nemohli chodiť na Západ a zrazu mohli svetu niečo ukázať," hovorí Daniela Kramerová, pražská kurátorka výstavy Bruselský sen. „Bola to však vrcholne politická akcia."

Ale urobená veľmi moderným, dômyselným štýlom. Architektúra pavilónu nadväzovala na funkcionalizmus 30. rokov, prelínala sa v ňom technika s umením, celok bol scenáristicky, ideologicky a psychologicky bravúrne skoncipovaný. Až tak, že prostredníctvom sôch - vyberme hoci sochu Josefa Klimeša Každý má právo na vzdelanie - propagoval socialistickú ústavu.

Vstupenky načierno

Spôsob prezentácie zverili komunisti tým najlepším umelcom, aj takým, ktorí dovtedy nesmeli vystavovať. A len čo dokončili inštalačné práce, museli sa ešte v noci pred otvorením výstavy vrátiť domov. Tvorivý potenciál však stihli uplatniť naplno - československý pavilón, ktorý mal spočiatku malú návštevnosť, sa postupne zmenil na najnavštevovanejší. Stáli pred ním rady a vstupenky sa predávali pod rukou. Hlavná téma znela: Jeden deň v Československu. Strávili ho tam milióny ľudí. Novinárov dokonca vozili do zázračného Československa na jednodňovú exkurziu.

Doma sa potom „bruselský sen" zmenil na fenomén. Vyvolal štýlovú vlnu v architektúre a dizajne. Ľudia túžili snívať sen úspechu každý deň. Bol to však rovnaký klam ako Zlatou hviezdou ocenený pavilón.

Dokonalá ilúzia štandardu

Mnohé expozície robili scénografi František Tröster a Josef Svoboda. Vytvorili naozaj pôsobivé divadlo, napríklad v pavilóne energetiky ľudí bavili pulzujúce svetlá neónových trubíc, moderná grafika, kontrasty rytmických zmien svetla a tieňa, širokouhlé projekcie ohňa, uránu a vody či výtvarne najzaujímavejší exponát - maľované panneau Víťazstvo techniky od slovenského výtvarníka Ladislava Gudernu.

Ani návštevníci, ani porota neodhalili klamlivosť expozícií. Dokonale vytvorenú ilúziu prosperity a obdivuhodného pokroku odmenili mnohými cenami. „Československo sa na Expo prezentovalo tým najlepším, ale prezentovalo to ako štandard. Opak bol pravdou. Niektoré exponáty boli dokonca vyhotovené len pre výstavu, nikdy sa nedostali do výroby," hovorí kurátorka. Tak získala zlatú medailu Expo napríklad aj kolekcia obuvi národného podniku Svit. Oproti nej si Ľudovít Fulla za svoju tapisériu Pieseň a práca ocenenie naozaj zaslúžil.

Zostalo málo

Nápad po päťdesiatich rokoch oživiť slávnu expozíciu československého pavilónu Expo '58 v Bruseli bol dobrý. Ale nie realizovateľný. „Zostalo prekvapivo málo exponátov. Mnohé, napríklad sklo, textil, sa stratili, rozkradli, nepriviezli sa nazad alebo sa skrátka nezachovali."

Československý pavilón bol po svetovej výstave prevezený do pražského Parku kultúry a oddychu, ktorý v 90. rokoch vyhorel. Už neexistuje. Takisto kaviareň, ktorá bola súčasťou pavilónu a previezli ju na Letnú, vlastní teraz reklamná agentúra a využíva ju úplne inak.

Preto sa koncepcia výstavy o výstave, ktorá sa do SNG po roku presunula z Prahy a Brna, musela vystavať na fotografiách a filmoch. Priestoru, ktorý je len zlomkom pôvodného, dominujú veľkoplošné bannery s dobovými fotografiami. Podstatnou súčasťou expozície je popri autentických artefaktoch projekcie dobových filmov aj dokument zostavený z výpovedí účastníkov Expo '58.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  3. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 12 008
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 7 645
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 915
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 914
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 768
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 1 173
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 060
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Šéf Sberbank German Gref na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom.

Morálny obrat Germana Grefa má pozadie v jeho fondoch v daňových rajoch.


13 h
Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin na pohrebe jedného z bojovníkov jeho skupiny.

Na Ukrajinu naverbovali vyše 40-tisíc trestancov.


11 h
Peter Schutz

Na cirkusoch a chaosoch po páde vlády už nesú s Matovičom rovnakú zodpovednosť.


11 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


7 h

Neprehliadnite tiež

Hana Lasicová

Spisovateľka a spoluautorka nového filmu Slúžka.


17 h
Z výstavy Miro Žbirka: Roky a dni.

V Bratislave sa začína výstava Miro Žbirka: Roky a dni.


2. feb
Expertka na upratovanie Marie Kondo.

Marketing jej novej knihy nie je ohrozený.


2. feb
Herec Juraj Ďurdiak.

Princ je vždy len začiatok, hovorí pre programový magazín TV SVET.


2. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  6. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  8. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 376
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 752
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 948
  4. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 655
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 279
  6. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 129
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 069
  8. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 2 500
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  3. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu