SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Šerif za mrežami

Filmári milujú väzenia. V obmedzení priestoru i pravidiel môžu totiž veľmi zaujímavo rozvíjať konflikty charakterov a mikropríbehy.

(Zdroj: SFÚ)

Vážení čitatelia,

denník SME pre vás pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 60. rokov II nadväzuje na minuloročný projekt, v rámci ktorého sme vám spolu so Slovenským filmovým ústavom priniesli desať najlepších filmov rokov šesťdesiatych.

Každý týždeň až do konca novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z druhej série klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 3,29 eura. Vo vydavateľstve Petit Press ho ponúkame za zvýhodnenú cenu 2,50 eura. Na týchto stranách Víkendu vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji.

Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.

Žiadne bitky, tetovania, žiadne kamarátšafty ani spolky - inštrukcie mladučkým väzňom, ktorí nastupujú na výkon trestu, sú jasné. Do väzenia neprišli na rekreáciu, ak však budú počúvať, zmiernia im trest na polovičku. Čo je väčším hrdinstvom - vzdorovať väzenskému systému alebo šikanovaniu údajných kamarátov?

Do vzorky kvalitných filmových diel zo šesťdesiatych rokov patrí aj snímka z väzenského prostredia Šerif za mrežami.

Šerif za mrežami (1965)

Réžia, námet: Dimitrij Plichta

Scenár: Vladimír Valenta, Dimitrij Plichta

Kamera: Viktor Svoboda

Hudba: Štěpán Koníček

Strih: Bedřich Voděrka

Zvuk: Václav Škvor

Architekt: Juraj Červík st.

Hrajú: Otakar Prajzner, Jiří Sedlmayer, Petr Svojtka, Viliam Polónyi, Štefan Kapičák, Jiří Ornest, František Hromada, Milan Kňažko, Karol Spišák a ďalší

Farba: čiernobiely

Minutáž: 94 min.

Distribučná premiéra: 4. 3. 1966

Exteriéry: Libkovice, Bratislava okolie

Jej hlavný hrdina Jakub je normálnym mladým chalanom, ktorého na kriminálnu cestu priviedla túžba po uznaní v partii. Kamarátov a hlavne šéfa partie nezradil, hoci si tým vyslúžil vyšší trest. Ani vo väzení nechce hrať proti „svojim", naivne od nich neočakáva podrazy. "Čo z toho máš, že ho kryješ?" pýtajú sa Jakuba tí, ktorí sa už naučili, ako to v živote chodí. Jakuba Bartoša si vo filme zahral mladý český herec Otakar Prajzner, nahovoril ho Dušan Skokan. V skupine mladistvých delikventov spoznáme však napríklad aj Milana Kňažka.

Dialógy filmu Šerif za mrežami sú dobre odpozorované, charaktery výrazné, situácie presvedčivé. Napriek dogmatickej dobe sa pred nami neodvíja príbeh o dobrých a zlých, jemne poučný tón tomuto dielu poľahky odpustíme. Pre štýl režiséra Dimitrija Plichtu je totiž príznačná vysoká miera autenticity. Tento princíp zdôrazňuje aj zapojenie nehercov. Civilný, nepatetický prejav však režisér dosiahol u všetkých účinkujúcich, žiadna z postáv nie je zobrazená plocho.

Výrazným prvkom filmu je aj využitie reálnych priestorov nápravnovýchovného zariadenia v Libkoviciach.

Film pritom vznikal v dobe, keď bol prílišný „realizmus" predmetom kritiky, ak neprinášal dostatočne pozitívne pohľady na socialistickú prítomnosť. Vernosť vo vykreslení prostredia aj vzťahov zďaleka nie je rezignáciou na umelecký pohľad. V strihu i kamere jasne cítiť výtvarný názor tvorcov.

Autor filmu, český režisér Plichta pôsobil v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch ako režisér populárno-náučných a didaktických filmov v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Patril medzi prvých, ktorí sa napríklad venovali rómskej problematike.

Zaujímavosťou v jeho filmografii je dielo Stroskotáme zajtra, ktoré nakrútil počas desiatich mesiacov plavby po rôznych moriach. V sedemdesiatych rokoch už Plichta pracoval vo Filmovom štúdiu Gottwaldov. Ako autor námetu a spoluscenárista sa napríklad podieľal na filme režiséra Josefa Pinkavu Terezu bych kvůli žádné holce neopustil.

Problematike mladistvých sa Plichta venoval už vo svojom debute Kto si bez viny (1963) z prostredia základnej vojenskej služby. Svoj druhý hraný film Šerif za mrežami nakrútil o dva roky neskôr. Podobnú tematiku rozvíjal aj vo filme Láska neláskavá z roku 1969, ktorého hlavná hrdinka Marcela sa dokonca v závere dostáva do ženskej väznice za vraždu.

Trilógii z väzenského či vojenského prostredia predchádzal u Plichtu niekoľkoročný výskum „terénu" - súdnych spisov i zápisníc. A je to na týchto dielach vidieť, nie sú nijakou umelou schémou či konštrukciou.

Pôvodná filmová poviedka, na báze ktorej Šerif za mrežami vznikol, sa volala Kriminálnici. Spoluautorom scenára bol Vladimír Valenta, ktorý pracoval napríklad aj na filme Jána Kadára a Elmara Klosa Obžalovaný z roku 1964.

Filmová teoretička Zuzana Mojžišová zhodnotila, že po niekoľkých desaťročiach sa film obohacuje ešte o jeden význam. „Dnes už je jasné, že vtedy nebol za mrežami iba Jakub či ostatní chlapci, ale my všetci."

Bolo to trochu riskantné, ale o to vzrušujúcejšie

VILIAM POLÓNYI má za sebou desiatky filmových postáv, len v 60. rokoch spolupracoval napríklad s režisérmi Petrom Solanom, Stanislavom Barabášom či s Martinom Hollým. Vo filme Šerif za mrežami si zahral Frajera.


Dej filmu je zasadený do väzenia pre mladistvých. Nakoľko zodpovedala zobrazovaná skutočnosť realite?

Nakrúcali sme v autentickom prostredí nápravnovýchovného ústavu v Lipkoviciach medzi mladými kriminálnikmi. Bolo to trochu riskantné, ale o to vzrušujúcejšie. Museli sme si dávať pozor, aby sme nenarušili chod polepšovne a nespôsobili tak chaos alebo vzburu. Keď som sa na túto postavu pripravoval, absolvoval som niekoľko dní v podobnom zariadení, kde som anonymne pozoroval prostredie a ľudí, ktorí v ňom fungujú. Bol to spôsob, ako nakrútiť film čo najautentickejšie.

V niektorých úlohách sa objavujú aj celkom neznáme tváre.

Vo filme účinkujú väčšinou neherci, okrem výnimiek ako Milan Kňažko, Slavo Záhradník, Martin Štepánek, Karol Spišák či Petr Svojtka atď. Myslím, že nebadať veľký rozdiel medzi nehercami a hercami. Samozrejme, výber nehercov súvisel s filmovým videním Dimitrija Plichtu, ktorý mal navyše aj dobrú intuíciu na výber typov. Ja osobne som nikdy nechcel režiséra sklamať a tak som sa do každého nakrúcania vložil na sto percent.

Záver 60. rokov sa niesol v znamení významných politických zmien, ktoré mnohým ľuďom zasiahli do života aj celkom konkrétne v podobe rôznych reštrikcií. Ako na toto obdobie spomínate? Mali ste aj vy nejakú osobnú skúsenosť s politickým tlakom?

Vo vzduchu bolo miestami cítiť napätie, neslobodu, ale ja som mal film, divadlo a šport, to ma úplne odpútalo od reality. Viem, že film Šerif za mrežami bol chvíľu v trezore, ale čoskoro sa atmosféra uvoľnila a potom už nepatril k problematickým.

Vo vašej filmografii figurujú významné slovenské režisérske osobnosti.

Všetci režiséri, s ktorými som spolupracoval, či už to bol Solan, Lettrich, Plichta alebo Barabáš, boli výnimočné osobnosti. Každý z nich bol špecifický, mal osobitý prístup k filmu, no asi najlepšie sa mi spolupracovalo s Andrejom Lettrichom, pretože sme boli aj kamaráti. Obsadil ma do úlohy poručíka Michalka s Lacom Chudíkom v krimifilmoch Vrah zo záhrobia a Volanie démonov. A napríklad Solan bol zas novátorom vo videní a jedinečným v skladaní kompozície.

Rovnako bohatá je aj vaša divadelná herecká kariéra. Ovplyvili v niečom vaše dlhoročné divadelné skúsenosti i vaše filmové postavy?

Nerobil som rozdiel medzi filmovým a divadelným herectvom či prostredím. Obe mám rovnako rád. Je však pravda, že v divadle som mal viac a rôznorodejších hereckých príležitostí. Najmä vďaka režisérke Magde Husákovej-Lokvencovej sa mi podarilo zahrať si vo vynikajúcich úlohách. Dávala mi priestor pre osobnú kreativitu, vedela ma inšpirovať. Očarila každého, kto s ňou spolupracoval, nielen ako režisérka, ale najmä ako človek, osobnosť. Bola to múdra a šarmantná žena.

Myslíte si, že film Šerif za mrežami má čo povedať divákom aj v súčasnosti?

Určite áno. Ako väčšina Plichtových hraných filmov sa venuje problematike mládeže, zodpovednosti za svoje činy, čo je aktuálne v každej dobe. Rovnako problém slobody a neslobody sa týka nás všetkých. Napriek tomu, že film vznikol v roku 1965, zachytáva mnohé problémy, s ktorými sa možno stretávajú aj súčasníci, najmä dnešná mladá generácia.

Dáša Čiripová, Foto - SITA

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 145
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 561
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 342
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 546
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 815
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 717
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 619
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 369
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 173
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 165
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu