SME
Piatok, 17. september, 2021 | Meniny má OlympiaKrížovkyKrížovky

Šerif za mrežami

Filmári milujú väzenia. V obmedzení priestoru i pravidiel môžu totiž veľmi zaujímavo rozvíjať konflikty charakterov a mikropríbehy.

(Zdroj: SFÚ)

Vážení čitatelia,

denník SME pre vás pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 60. rokov II nadväzuje na minuloročný projekt, v rámci ktorého sme vám spolu so Slovenským filmovým ústavom priniesli desať najlepších filmov rokov šesťdesiatych.

Každý týždeň až do konca novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z druhej série klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 3,29 eura. Vo vydavateľstve Petit Press ho ponúkame za zvýhodnenú cenu 2,50 eura. Na týchto stranách Víkendu vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji.

Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.

Žiadne bitky, tetovania, žiadne kamarátšafty ani spolky - inštrukcie mladučkým väzňom, ktorí nastupujú na výkon trestu, sú jasné. Do väzenia neprišli na rekreáciu, ak však budú počúvať, zmiernia im trest na polovičku. Čo je väčším hrdinstvom - vzdorovať väzenskému systému alebo šikanovaniu údajných kamarátov?

Do vzorky kvalitných filmových diel zo šesťdesiatych rokov patrí aj snímka z väzenského prostredia Šerif za mrežami.

Šerif za mrežami (1965)

Réžia, námet: Dimitrij Plichta

Scenár: Vladimír Valenta, Dimitrij Plichta

Kamera: Viktor Svoboda

Hudba: Štěpán Koníček

Strih: Bedřich Voděrka

Zvuk: Václav Škvor

Architekt: Juraj Červík st.

Hrajú: Otakar Prajzner, Jiří Sedlmayer, Petr Svojtka, Viliam Polónyi, Štefan Kapičák, Jiří Ornest, František Hromada, Milan Kňažko, Karol Spišák a ďalší

Farba: čiernobiely

Minutáž: 94 min.

Distribučná premiéra: 4. 3. 1966

Exteriéry: Libkovice, Bratislava okolie

Jej hlavný hrdina Jakub je normálnym mladým chalanom, ktorého na kriminálnu cestu priviedla túžba po uznaní v partii. Kamarátov a hlavne šéfa partie nezradil, hoci si tým vyslúžil vyšší trest. Ani vo väzení nechce hrať proti „svojim", naivne od nich neočakáva podrazy. "Čo z toho máš, že ho kryješ?" pýtajú sa Jakuba tí, ktorí sa už naučili, ako to v živote chodí. Jakuba Bartoša si vo filme zahral mladý český herec Otakar Prajzner, nahovoril ho Dušan Skokan. V skupine mladistvých delikventov spoznáme však napríklad aj Milana Kňažka.

Dialógy filmu Šerif za mrežami sú dobre odpozorované, charaktery výrazné, situácie presvedčivé. Napriek dogmatickej dobe sa pred nami neodvíja príbeh o dobrých a zlých, jemne poučný tón tomuto dielu poľahky odpustíme. Pre štýl režiséra Dimitrija Plichtu je totiž príznačná vysoká miera autenticity. Tento princíp zdôrazňuje aj zapojenie nehercov. Civilný, nepatetický prejav však režisér dosiahol u všetkých účinkujúcich, žiadna z postáv nie je zobrazená plocho.

Výrazným prvkom filmu je aj využitie reálnych priestorov nápravnovýchovného zariadenia v Libkoviciach.

Film pritom vznikal v dobe, keď bol prílišný „realizmus" predmetom kritiky, ak neprinášal dostatočne pozitívne pohľady na socialistickú prítomnosť. Vernosť vo vykreslení prostredia aj vzťahov zďaleka nie je rezignáciou na umelecký pohľad. V strihu i kamere jasne cítiť výtvarný názor tvorcov.

Autor filmu, český režisér Plichta pôsobil v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch ako režisér populárno-náučných a didaktických filmov v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Patril medzi prvých, ktorí sa napríklad venovali rómskej problematike.

Zaujímavosťou v jeho filmografii je dielo Stroskotáme zajtra, ktoré nakrútil počas desiatich mesiacov plavby po rôznych moriach. V sedemdesiatych rokoch už Plichta pracoval vo Filmovom štúdiu Gottwaldov. Ako autor námetu a spoluscenárista sa napríklad podieľal na filme režiséra Josefa Pinkavu Terezu bych kvůli žádné holce neopustil.

Problematike mladistvých sa Plichta venoval už vo svojom debute Kto si bez viny (1963) z prostredia základnej vojenskej služby. Svoj druhý hraný film Šerif za mrežami nakrútil o dva roky neskôr. Podobnú tematiku rozvíjal aj vo filme Láska neláskavá z roku 1969, ktorého hlavná hrdinka Marcela sa dokonca v závere dostáva do ženskej väznice za vraždu.

Trilógii z väzenského či vojenského prostredia predchádzal u Plichtu niekoľkoročný výskum „terénu" - súdnych spisov i zápisníc. A je to na týchto dielach vidieť, nie sú nijakou umelou schémou či konštrukciou.

Pôvodná filmová poviedka, na báze ktorej Šerif za mrežami vznikol, sa volala Kriminálnici. Spoluautorom scenára bol Vladimír Valenta, ktorý pracoval napríklad aj na filme Jána Kadára a Elmara Klosa Obžalovaný z roku 1964.

Filmová teoretička Zuzana Mojžišová zhodnotila, že po niekoľkých desaťročiach sa film obohacuje ešte o jeden význam. „Dnes už je jasné, že vtedy nebol za mrežami iba Jakub či ostatní chlapci, ale my všetci."

Bolo to trochu riskantné, ale o to vzrušujúcejšie

VILIAM POLÓNYI má za sebou desiatky filmových postáv, len v 60. rokoch spolupracoval napríklad s režisérmi Petrom Solanom, Stanislavom Barabášom či s Martinom Hollým. Vo filme Šerif za mrežami si zahral Frajera.


Dej filmu je zasadený do väzenia pre mladistvých. Nakoľko zodpovedala zobrazovaná skutočnosť realite?

Nakrúcali sme v autentickom prostredí nápravnovýchovného ústavu v Lipkoviciach medzi mladými kriminálnikmi. Bolo to trochu riskantné, ale o to vzrušujúcejšie. Museli sme si dávať pozor, aby sme nenarušili chod polepšovne a nespôsobili tak chaos alebo vzburu. Keď som sa na túto postavu pripravoval, absolvoval som niekoľko dní v podobnom zariadení, kde som anonymne pozoroval prostredie a ľudí, ktorí v ňom fungujú. Bol to spôsob, ako nakrútiť film čo najautentickejšie.

V niektorých úlohách sa objavujú aj celkom neznáme tváre.

Vo filme účinkujú väčšinou neherci, okrem výnimiek ako Milan Kňažko, Slavo Záhradník, Martin Štepánek, Karol Spišák či Petr Svojtka atď. Myslím, že nebadať veľký rozdiel medzi nehercami a hercami. Samozrejme, výber nehercov súvisel s filmovým videním Dimitrija Plichtu, ktorý mal navyše aj dobrú intuíciu na výber typov. Ja osobne som nikdy nechcel režiséra sklamať a tak som sa do každého nakrúcania vložil na sto percent.

Záver 60. rokov sa niesol v znamení významných politických zmien, ktoré mnohým ľuďom zasiahli do života aj celkom konkrétne v podobe rôznych reštrikcií. Ako na toto obdobie spomínate? Mali ste aj vy nejakú osobnú skúsenosť s politickým tlakom?

Vo vzduchu bolo miestami cítiť napätie, neslobodu, ale ja som mal film, divadlo a šport, to ma úplne odpútalo od reality. Viem, že film Šerif za mrežami bol chvíľu v trezore, ale čoskoro sa atmosféra uvoľnila a potom už nepatril k problematickým.

Vo vašej filmografii figurujú významné slovenské režisérske osobnosti.

Všetci režiséri, s ktorými som spolupracoval, či už to bol Solan, Lettrich, Plichta alebo Barabáš, boli výnimočné osobnosti. Každý z nich bol špecifický, mal osobitý prístup k filmu, no asi najlepšie sa mi spolupracovalo s Andrejom Lettrichom, pretože sme boli aj kamaráti. Obsadil ma do úlohy poručíka Michalka s Lacom Chudíkom v krimifilmoch Vrah zo záhrobia a Volanie démonov. A napríklad Solan bol zas novátorom vo videní a jedinečným v skladaní kompozície.

Rovnako bohatá je aj vaša divadelná herecká kariéra. Ovplyvili v niečom vaše dlhoročné divadelné skúsenosti i vaše filmové postavy?

Nerobil som rozdiel medzi filmovým a divadelným herectvom či prostredím. Obe mám rovnako rád. Je však pravda, že v divadle som mal viac a rôznorodejších hereckých príležitostí. Najmä vďaka režisérke Magde Husákovej-Lokvencovej sa mi podarilo zahrať si vo vynikajúcich úlohách. Dávala mi priestor pre osobnú kreativitu, vedela ma inšpirovať. Očarila každého, kto s ňou spolupracoval, nielen ako režisérka, ale najmä ako človek, osobnosť. Bola to múdra a šarmantná žena.

Myslíte si, že film Šerif za mrežami má čo povedať divákom aj v súčasnosti?

Určite áno. Ako väčšina Plichtových hraných filmov sa venuje problematike mládeže, zodpovednosti za svoje činy, čo je aktuálne v každej dobe. Rovnako problém slobody a neslobody sa týka nás všetkých. Napriek tomu, že film vznikol v roku 1965, zachytáva mnohé problémy, s ktorými sa možno stretávajú aj súčasníci, najmä dnešná mladá generácia.

Dáša Čiripová, Foto - SITA

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  7. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  2. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  3. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  4. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  5. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  6. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  7. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  8. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  9. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  10. Pápež František požehnal základný kameň novej nemocnice
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 619
  2. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 6 169
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 5 152
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 212
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 101
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 2 058
  7. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 2 056
  8. Mayo Galuška praží extra kávu, oligarcha Hodorovský je Mr. Krach 1 991
  9. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 812
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 1 802
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dušan Kováčik prichádza na pojednávanie.

Kováčikova záverečná reč je emotívna. Začal trasúcim hlasom


7 h
Nataša Holinová

V prebiehajúcich justičných vojnách nám chýbajú nájomné byty.


2 h
Kritický pohľad Michala Havrana.

Máš rád stredozemskú modrú a pasieš svoj plebs.


15. sep

Ešteže sa na Slovensku takej absurdnej štátnej protekcii teší len jedna cirkev. Inak by sme sa nedoplatili.


Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Český jazzový hráč na kontrabas Jiří Mráz žil od roku 1968 v USA.


TASR 11m
Z filmu Helmut Newton: Nehanebná krása. Modelka Grace Jones považovala prácu s Helmutom Newtonom za vrchol kariéry.

Jeho fotografie priamo volajú po sexe.


5 h
Boris Vitázek: Uncanny

Praktický návod, ako si užiť festival. Aj opakovane.


21 h
P. Ebringerová & B. Kubinský & M. Moravčíková: Afloat

Biela noc ponúka dialógy medzi budovami, mostami, ľuďmi a všetkými navzájom


21 h

Blogy SME

Skryť Zatvoriť reklamu