Hlavnú postavu oceňovaného filmu Happy-Go-Lucky stvárnila Sally Hawkins.
BERLÍN, BRATISLAVA. Pred pätnástimi rokmi britský scenárista a režisér Mike Leigh vytvoril v dráme Nahý podmanivý portrét utáraného, mierne psychotického, no napriek tomu inteligentného Johnnyho, blúdiaceho Londýnom.
Pred devätnástimi rokmi nakrútil komédiu o obyčajných Londýnčanoch Život je sladký. Do sveta komédie zablúdil i muzikálom Topsy-Turvy spred desiatich rokov. No pre väčšinu je autorom dojímavej drámy Tajnosti a lži, ktorá získala Zlatý glóbus, tri ceny na festivale v Cannes a najmä päť nominácií na Oscara. Na ďalšie tri Oscary nominovali jeho drámu Dve tváre Very Drake po tom, ako si roku 2004 z Benátok odniesla Zlatého leva.
Optimista na staré kolená
Preto jeho film Happy-Go-Lucky mnohých prekvapil. Nielen ďalšou nomináciou na Oscara, ale už tým, že je to komédia. Navyše - komédia o žene, učiteľke, ktorej optimizmus hraničí s detinskosťou. Netradičná komédia režiséra a scenáristu štyri razy nominovaného na Oscara, mala svetovú premiéru na lanskom medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne. Hrdinka filmu irituje takým silným bujarým optimizmom, až to prekvapilo i ostrieľaných festivalových divákov. Nečudo, že na stretnutí tvorcov s novinármi musel 66-ročný režisér vyvracať podozrenie, či sa na staré kolená aj on nezačína pozerať na svet s optimizmom.
„Možno by sa dalo povedať, že s vekom mi pribúda schopnosť nadhľadu," povedal. „Ale nespoliehajte sa na to, že aj môj nasledujúci film bude veselý, pretože ani sám neviem, aký bude."
Leigh priznal, že podľa neho náš svet potrebuje viac optimizmu: „Happy-Go-Lucky nie je o Londýne či o Anglicku. To, že si ničíme našu planétu, nie je predsa len anglický úkaz. Žijeme pochmúrne časy, v ktorých treba ľudí s optimizmom. Takými sú napríklad učitelia. Kto učí, verí v budúcnosť - a to je pozitívne.‟
Zároveň však poprel, že by jeho cieľom bola chvála bláznovstva či prvoplánové rozsievanie optimizmu: „Moje filmy nestoja na takýchto prostých základoch. Presnejšie by bolo povedať, že som nechcel nakrútiť film, ktorý by divákom niečo hovoril. Mojím cieľom bolo komunikovať prostredníctvom emócií, nechať publikum niečo precítiť. Čo? To vám nemôžem povedať, pretože ak by sa to dalo vyjadriť slovami, ušetril by som mnoho peňazí i síl - nemusel by som o tom robiť film."
Nie som Poppy
Tridsaťtriročná britská herečka Sally Hawkins s Mikom Leighom spolupracovala tretí raz, takže vedela, čo ju čaká: „Nakrúcať s Mikom je zážitok a dobrodružstvo, pretože on nerealizuje nejakú presnú predstavu, ale tvorí počas nakrúcania. Príbeh i charaktery. Takže na začiatku netušíte, o čom to bude a čo budete hrať. Nedostanete hotový scenár, všetko vzniká priamo na mieste, počas nakrúcania."
Netušila teda, aká náročná rola ju čaká. „Keď sa na to pozerám teraz, neviem, či by som mala odvahu prijať ponuku na takúto veľkú, ťažkú rolu. Poppy je neznesiteľná, pretože je extrémna. Provokuje, lebo je ako zrkadlo, v ktorom ľudia okolo nej vidia sami seba neľútostne ostro."
Na lanskom Berlinale vo februári, krátko po dokončení filmu, herečka pripustila, že sa ešte úplne nevymanila z filmovej úlohy: „Nedokážem sa na film pozrieť objektívne, dokonca ani tu, s festivalovým publikom. Stále mám pocit, akoby to bol film o mne, hoci v skutočnosti som iná ako Poppy. "
Nečudo, že na Sally Hawkins sa po berlínskom Striebornom medveďovi zosypal dážď ďalších filmových cien (Zlatý glóbus, Cena americkej filmovej kritiky, Hollywood Breakthrough Award, Satellite Award a mnoho iných).
Paulína, prezývaná Poppy, nie je veľmi pekná, ani bohatá či odvážna. Tridsiatnička, stará dievka, učiteľka. A nezdolná optimistka, nikdy nestrácajúca radosť zo života. Buď si ju zamilujete, alebo ju znenávidíte, rozhodne sa však s ňou tie dve hodiny v kine nudiť nebudete!
Mike Leigh už viac ráz priniesol netradičné hrdinky, často v hraničných situáciách. Opäť cez presvedčivý detailný portrét neobyčajného jednotlivca vykresľuje obraz spoločnosti. Tentoraz bez príbehu – a to takmer doslova.
Film je pásmom banalít, drobných radostí i starostí všedného života, kde najdramatickejšími momentmi sú krádež bicykla, lekcie v autoškole či kurz flamenca. Učiteľka Poppy trávi voľný čas tým, že sa sama učí, akoby sa podvedome cítila žiakom, dieťaťom. Čím menej sa toho deje, tým viac sa tu rozpráva, často tiež plytko a banálne, hoci film má ďaleko k slovnej záplave snímky Nahý.
Na pozadí všednosti sa odvíja subtílna, letmo načrtnutá romanca so sociálnym pracovníkom Timom, no aj po dvoch hodinách Poppy zostáva akoby nepoznačená, nezmenená, taká ako na začiatku.
Leigh odvážne kráča proti prúdu: žiadne dramatické oblúky, nijaké zázračné prerody zbabelcov na hrdinov, nijaké zločiny a tresty. Víťazstvom je nezmeniť sa. Nezmeniť sa znamená nedať sa zlomiť agresívnou všednosťou dneška. Nezmeniť sa znamená vytrvať, zostať samým sebou. Nezmeniť sa znamená byť hrdinom.
Tak, ako až pri detailných záberoch vidíme, že Poppy už nie je mladá, na prvý pohľad pôsobí ako neznesiteľná, naivná, detinská a nezodpovedná. No spoza toho všetkého čoraz zreteľnejšie vyvstáva zrelá životná filozofia a odhodlanie vzdorovať, bojovať, vytrvať.
Leigh do svojej charakterovej štúdie obsadil tridsaťtriročnú Sally Hawkins, s ktorou už spolupracoval na snímkach Vera Drake a Všetko alebo nič. Ona a jej herecký výkon nesú celú váhu diela. Vďaka nej vo filme bez tradičného príbehu nanajvýš nepravdepodobná postava – nevinná, emotívna, akoby naivná až infantilná Poppy, ktorá si chce stoj čo stoj v každej situácii zachovať radosť, optimizmus a vieru v dobro, ožíva, stáva sa presvedčivou, podmanivou, krásnou.
Snímka sa u nás napodiv dostala do bežnej distribúcie, kde úspešne provokuje publikum, očakávajúce tradičnú komerčnú zábavu a šokuje sofistikovaných znalcov, ktorí ju zasa vyhlasujú za gýč a zradu Leighovho filmárskeho kréda.
Ten, kto prekoná šok a dokáže sa povzniesť nad chrúmanie pukancov a rozhovory znudených divákov, môže byť odmenený nevšedným zážitkom. A možno, aspoň na chvíľku, i pocitom, že svet je fajn miesto a život je krásny.
Happy-Go-Lucky (Happy-Go-Lucky)
Veľká Británia – USA 2008
119 minút
Scenár a réžia: Mike Leigh.
Účinkujú: Sally Hawkins, Eddie Marsan, Alexis Zegerman a ďalší
