SME

Takmer zabudnutý sen

Pamätníci budú mať slzy v očiach, tí mladší až najmladší sa možno budú usmievať nad dizajnom spred päťdesiatich rokov. Veľká retrovýstava Bruselský sen, ktorá do Slovenskej národnej galérie docestovala z Česka, má potenciál osloviť všetkých návštevníkov.

Keď nás kedysi obklopovali tieto predmety v každodennom živote, nezaoberali sme sa ich hodnotou. Dnes ich vyzdvihujeme v súvislosti s bruselským štýlom, ktorý určil ich nesmrteľnosť.Keď nás kedysi obklopovali tieto predmety v každodennom živote, nezaoberali sme sa ich hodnotou. Dnes ich vyzdvihujeme v súvislosti s bruselským štýlom, ktorý určil ich nesmrteľnosť.

Pripomína jeden z najväčších úspechov Československa vo svete - účasť na svetovej výstave v Bruseli Expo 1958.

Svetové výstavy sú ako ilustrované encyklopédie civilizácie. Prinášajú veľkolepý a do istej miery nereálny obraz o tom, ako funguje svet vo svojej rozmanitosti. Po prvý raz sa takáto udalosť konala v roku 1851 v Londýne. Nasledovala séria ďalších a o niečo vyše sto rokov sa konala v Bruseli. Bolo to v roku 1958 a zúčastnila sa na nej aj vtedajšia Československá republika. Expo´58 sa stalo nadlho jednou z najdôležitejších udalostí v jej dejinách. Zo svetovej výstavy totiž vyšla ako absolútny víťaz.

Prvá reprezentatívna prezentácia Československa v zahraničí po druhej svetovej vojne bola obrovskou šancou striasť zo seba povojnovú traumu a ukázať sa svetu. Pomohlo tomu aj krátkodobé politické uvoľnenie v roku 1956. Výzva bola o to väčšia, že totalitná komunistická politika v princípe odmietala prezentácie v zahraničí. „Bilancia sveta pre svet ľudskejší", znelo heslo bruselskej výstavy. Človek a celkový prínos ľudstvu sa mali stať meradlom k rozvíjajúcej sa technike, priemyslu a vedeckým objavom.

Veľké prekvapenie

O československej účasti sa začalo uvažovať už v roku 1955. Priaznivé okolnosti a veľké úsilie obnoviť renomé technicky vyspelej krajiny spred vojnových čias spôsobili, že ideologická kontrola nefungovala ako prvoradá, i keď, samozrejme, bez nej sa nemohlo diať nič. Obrovský finančný a ľudský vklad napokon priniesli nečakaný úspech - na výstave Expo´58 získal československý pavilón najvyššie ocenenie. Slávne projekty Laterna Magika či Polyekran prilákali masy, pred československým pavilónom sa stálo v dlhých radoch. Neveľká krajina uprostred Európy spočiatku oslavovala opatrne - nevedelo sa, ako na novú skutočnosť zareaguje Sovietsky zväz. Až po jeho požehnaní začali ľudia tento nevídaný úspech sláviť aj doma. O najvýznamnejšej povojnovej udalosti vyšlo v tlači vyše 1800 článkov.

obrazok_03.jpg

Domáce spotrebiče, ktoré sa dedysi nachádzali v takmer každej domácnosti,
nám na výstave Bruselský sen pripomínajú časy spred štyridsiatich rokov.

Víťazstvo bolo pre ČSR veľkým prekvapením. Vo svete sa o satelitnej krajine Sovietskeho zväzu prakticky nevedelo. Keďže svetová výstava bola súbojom Západu a Východu, vyzdvihnúť povojnové Československo bolo i politicky vyhovujúce. Bruselský štýl sa stal estetickou kategóriou. Štýlová vlna sa, samozrejme, už v modifikovanej podobe - premietla do oblastí priemyslu, umenia, dizajnu, užitej tvorby i architektúry.

Pozor, je tu dizajnér

Bruselské Expo´58 bola prehliadka, ktorá mohla mnohým tvorcom zdvihnúť sebavedomie, upozorniť na emancipáciu a národnú hrdosť. Mala dosahy do budúcnosti, hoci nezrkadlila v danej chvíli reálny stav československej spoločnosti. „Spôsobila však uvoľnenie a do pozornosti tak dostala profesiu dizajnéra," upozorňuje historička umenia Ľubica Hustá. „Zrazu bol po dizajne dopyt, výrobné podniky sa snažili svoje výrobky modernizovať a začalo sa reálnejšie prepojenie výroby s dizajnom.

Produkty v novom tvarovaní - od priemyselných výrobkov, nábytku, elektrospotrebičov až po sklo, keramiku, porcelán - sa dostávajú medzi ľudí." Na umenie, užité umenie a spotrebnú sféru vplýva módna vlna optimizmu z vedecko-technickej revolúcie. Typické pre bruselský štýl je organické tvaroslovie, nová geometria, výrazné farby, abstraktné vzory, dynamická asymetria, zaoblené, prúdnicové tvary (tie sú výrazné napríklad na autách či pri typických guľatých autobusoch, takzvaných fazuľkách). Asymetria prevláda predovšetkým v dezénoch, do ktorých sa často premieta napríklad téma vesmíru.

„Produkty Expo´58 reagovali na svetový vývoj. Experimentovalo sa s novou geometriou - inšpiratívne bolo predvojnové art deko, ale aj funkcionalistická estetika a redukcia. Dalo by sa hovoriť o novej ľahkosti, ktorá mala zlepšiť kvalitu života. Limitujúce v socialistickom tábore boli však najmä technologické a materiálové možnosti," vysvetľuje Ľubica Hustá. Upozorňuje, že pre Československo a slovenských tvorcov bolo úspešné o rok neskôr aj trienále úžitkového umenia v Miláne a potom svetová výstava v roku 1967 v Montreale. „Tiež potvrdili, že máme kvalitný dizajnérsky potenciál."

Jedna veľká ilúzia

Vlani uplynulo od svetovej výstavy Expo´58 päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti usporiadali v Prahe veľkú retrovýstavu pod názvom Bruselský sen, ktorá predstavila cez všetky možné dostupné materiály československú účasť na svetovej výstave. Po roku sa teraz v komornejšej podobe dostala aj do Bratislavy.
„Expo´58 bolo jednou veľkou ilúziou. Československá expozícia však bola skutočne kvalitná," hovorí kurátorka českej výstavy Daniela Kramerová. „Bolo to predovšetkým vďaka premyslenému prepojeniu všetkých súčastí konceptu, ktorý ako celok pôsobil mimoriadne atraktívne a ľahko. Akoby boli prepojenia otázkou náhody. Umelo vytvorená ľahkosť však mala presný, na sekundy rozpracovaný scenár."

obrazok_05.jpg

Výstava Bruselský sen v Slovenskej národnej galérii sa predstavuje v komornejšej
podobe, obohatená o niekoľko slovenských exponátov.
Na vzoroch šiat či nábytku môžeme sledovať hru a asymetriou,
abstraktnými vzormi či s novou geometriou.

Zásadný vplyv na vývoj konceptu malo niekoľko dôležitých osobností. Rozhodujúcu úlohu pri výbere umelcov mal scenárista výstavy Jindřich Santar, architekti František Cubr, Josef Hrubý a Zdeněk Pokorný a námestník generálneho komisára Zdeněk Rossmann ako umelec zviazaný s medzivojnovou avantgardou. Oslovili jednak umelcov, ktorí už mali skúsenosť z obdobia medzivojnovej avantgardy, napríklad Aloisa Fišárka, Jiřího Trnku či Adolfa Hoffmeistera, a jednak vrstvu mladých umelcov na umeleckých školách, pre ktorých bola výstava skutočne veľkou šancou. Ako inak, pustili sa do tvorby s veľkým nadšením.

História v škatuliach

A teraz preskočme polstoročie. Keď českí kurátori začali pred časom pripravovať spomínanú retrovýstavu Bruselský sen, trochu naivne si mysleli, že exponátom z bruselskej výstavy bola po celé tie roky venovaná patričná starostlivosť. „Opak bol pravdou," hovorí kurátorka Daniela Kramerová. „Po exponátoch bolo treba veľa pátrať, pýtať sa pamätníkov, autorov, skúmať v archívnych materiáloch Československej obchodnej komory, ktorá výstavu pripravovala."

Zistilo sa, že niektoré, hlavne veľké a úspešné exponáty, boli už počas výstavy Expo predané do cudziny a pre našinca neexistujú. Ďalšia časť exponátov neprežila transport a zvyšok bol údajne dopravený do Československa a porozdeľovali ich do rôznych kultúrnych inštitúcií po celej republike, napríklad do rôznych závodných klubov, kde potom slúžili ako dekorácia. Samozrejme, neprejavovali im patričnú starostlivosť, takže ich prežilo skutočne len zopár.

„Našlo sa niekoľko exponátov napríklad z expozície skla a keramiky. Medzi tieto šťastnejšie prípady patrí aj sklenená spievajúca fontána z dielne českej výtvarníčky Dany Hlobilovej." Našla sa vraj v šesťdesiatych rokoch na Slovensku, v bratislavskom Parku kultúry a oddychu, zložená v škatuliach. Bola vraj v pomerne zlom stave, podarilo sa ju však obnoviť a na nejaký čas sa ocitla v galérii v Nitre. Po čase už jej stav neumožňoval ďalšiu inštaláciu, takže sa dlhodobo ocitla odložená doma u autorky. Až nedávno sa podarilo zohnať peniaze na jej opravu a asi pred mesiacom ju predstavili verejnosti v Národnom technickom múzeu v Prahe.

Prichádza poézia štýlu

Fenomén Expo zasahuje do všetkých oblastí života. Pre mnohých pamätníkov - umelcov sa stal rozhodujúcim medzníkom v ich tvorbe. Dostali šancu uspieť na medzinárodnom poli, pričom finančné prostriedky neboli najdôležitejšie. To, s čím Československo uspelo, neboli jednotlivosti, ale celok vytvorený s vtipom a poetikou. Práve to bolo pre kurátorov pražskej výstavy Bruselský sen najzaujímavejšie. Urobili dôkladnú sondu do obdobia, ktorého dizajn sa po rokoch opäť vracia.

obrazok_08.jpg

Gobelín Pieseň a práca od Ľudovíta Fullu vznikol podľa rovnomennej autorovej
olejomaľby, ktorá získala nasvetovej výstave v Paríži v roku 1937 cenu
Grand Prix. Gobelín zdobil poľnohospodárske oddelenie
československého pavilónu na svetovej výstave Expo ´58
a získal zlatú medailu.

Bruselský sen je výstava výstavy. Koncipovaná bola ako prenosná a má potenciál posunúť sa i ďalej do Európy. Špecifiká priestoru bratislavského Esterházyho paláca v Slovenskej národnej galérii, kde bola v minulých týždňoch nainštalovaná, sú iné ako v Galérii hlavného mesta Prahy, kde ju pôvodne pripravili. Priestory v SNG sú rozdrobenejšie, menšie, je menej možností, ako s expozíciami expandovať do priestoru a hrať sa s jeho diagonálami. Napriek tomu je hodnotnou výpoveďou.

„Spolupracovali sme na nej s veľkou radosťou, veď mnohým nám bruselský štýl pripomína detstvo," hovorí architekt retrovýstavy Michal Froněk. Mladých podľa neho oslovuje fenomén Expo inak než tých skôr narodených, ale určite ich oslovuje tiež. „Ako to už pri vizuálne silných štýloch býva, v určitom období fungujú veľmi silno, potom sa opotrebujú, prejdú fázou zhnusenia, sú popreté a vyvolajú ďalší sloh, ktorý ich úplne zneguje, a potom, po určitom čase, dôjde k jeho návratu," hovorí. „Vtedy sa väčšinou ukáže kvalita a hodnota štýlu. Bruselský štýl prináša poéziu aj atraktivitu. Samozrejme, sú veci krajšie a škaredšie, v každom prípade, veľmi presne mapujú atmosféru daného obdobia."

Lesk a bieda nadšenia

Veľký vplyv na vizuál retrovýstavy Bruselský sen má grafický dizajnér Robert V. Novák. Keďže mnoho materiálov z výstavy Expo´58 sa zachovalo len v printovej podobe, bolo preňho výzvou dostať dobové texty, fotky či publikácie do vizuálne príťažlivej podoby. Okrem grafickej spolupráce na výstave má na konte aj bohato ilustrovanú knižnú publikáciu Bruselský sen, ktorú v Česku ocenili ako najkrajšiu knihu roka.
„Rok 1958 si naživo nepamätám, ale do modifikácie toho, čomu sa začalo hovoriť bruselský štýl, som sa narodil," hovorí. „Všetky farby, ktoré som vtedy vnímal, boli spojené s cukrárňou alebo s ordináciou detského lekára. Vychádzal som z pastelovej farebnosti, v ktorej prevláda ružová, bledomodrá a žltá. Mám k nim vlastne pozitívny vzťah."

obrazok_10.jpg

Škoda Octavia na reklamnom letáku.
Dizajn tohto auta bol tiež inšpirovaný bruselským štýlom.

Podobný jav ako prienik bruselského štýlu si však Robert Novák dnes v danej podobe predstaviť nevie. Je to otázka veľkého paradoxu. Ľudia boli nadšení a tešili sa z nových výziev, pričom na krk im dýchala totalita. Tento pocit odzrkadľuje aj dokument režiséra Martina Řezníčka s názvom Brusel 2058, v ktorom sa vyznávajú niektorí aktéri z minulosti. „Predstavte si, že všetci strašne radi robíte tú prácu, ste nadšení, ale pritom sa jeden druhého bojíte, hoci ste kamoši.

Všade vás sprevádza strach, že niečo poviete, čo vám zlomí väz. Alebo niečo urobíte a môžete poškodiť kamaráta. To sa nedá vysvetliť," ponúka vo filme svoj pohľad na minulosť Valentina Thielová, známa ako konferencierka z projektu Laterna Magica. Nostalgia je prirodzená ľudská vlastnosť. Aby bol človek schopný vnímať výtvarnú a estetickú kvalitu minulosti, potrebuje cit, vzdelanie a otvorenosť. Tak sa dá prijať bruselský štýl, ktorý sa v nových podobách dodnes recykluje. Retro je jednoducho sila.

Česko-slovenské vzťahy na Expo´58 - téma do budúcnosti

Na príprave retrovýstavy Bruselský sen o fenoméne Expo´58 sa pôvodne mali podieľať aj slovenskí kurátori a Slovenská národná galéria. Slovenská účasť mohla byť podľa českej strany dôležitou súčasťou výstavy. „Nechceli sme ju však spracúvať my, chodiť za slovenskými pamätníkmi a do slovenských archívov. To sme videli ako výzvu pre slovenskú stranu.

V Bratislave je teraz výstava obohatená o niekoľko diel zo zbierok SNG a o základné texty. Myslím, že česko-slovenské vzťahy na prípravách výstavy Expo by sa dali slušne archívne spracovať. Ostáva to ako pekná téma do budúcnosti," vyjadrila sa k spolupráci Daniela Kramerová. Dodatočný výskum o slovenskej účasti prebehol až v súvislosti s inštaláciou výstavy v Bratislave. Komornejšie ladená česká výstava je tu obohatená o zopár diel slovenských autorov, ktoré dotvárali interiéry československého pavilónu v Bruseli.

„Českí historici umenia majú obdobie okolo výstavy Expo 1958 dobre spracované. Majú štátne inštitúcie ako napríklad UMPRUM (Umeleckopriemyselné múzeum), ktoré dlhoročne a koncepčne buduje svoje zbierky. Slovensko podobnú inštitúciu nemá, supluje ju čiastočne Slovenská národná galéria a Slovenské národné múzeum, ale dizajn je v nich len okrajovou témou.

No aj celkovo - naša spoločnosť akoby podceňovala dokumentovanie svojej modernej hmotnej kultúry," tvrdí Ľubica Hustá, ktorá spolupracovala s SNG na výskume slovenského zastúpenia na svetovej výstave. „Východisko českej strany bolo určite lepšie. Bruselský sen je aj pri minimálnej účasti slovenskej strany veľmi precízne koncipovaná retrovýstava."
Predstavenie v stereotype
V päťdesiatych rokoch bolo v Československu silne cítiť pražský centralizmus. Aj preto sa Slovensko zúčastnilo na výstave Expo´58 iba so zanedbateľným množstvom prezentácií. Napríklad na súťaži o architektúru československého pavilónu sa zúčastnili dva architektonické tímy zo Slovenska len vďaka intervencii architekta Emila Belluša, ktorý slovenskú účasť obetavo vybojoval. Boli to tímy Vojtecha Vilhana s Ferdinandom Milučkým a Štefana Svetka s Emilom Vicianom.

Projekt druhého spomínaného slovenského tímu sa hodnotil ako mimoriadne vydarený, no napokon skončil ako druhý za víťazným českým. Český projekt bol uprednostnený aj pre dobré interiérové riešenie, ako celok bol veľmi kompaktný, hoci celkovo išlo o konzervatívnejší prístup. V Bruseli jeho realizácia napokon presvedčila o svojej výnimočnosti.

Z účasti Slovákov na Expe´58 sa dochovalo len zopár exponátov skôr z oblasti výtvarného umenia. Na pražskej retrovýstave, ktorá sa viac orientovala na dizajn, vystavené neboli. Má ich v opatere Slovenská národná galéria. Ide o obrazové kompozície Ladislava Gudernu, tapisérie Ľudovíta Fullu, ktoré viseli v oddelení poľnohospodárstva - jedna z nich dokonca získala cenu Grand Prix. Ocenený bol aj reliéf sochára Jozefa Kostku Ženy pri vode.

Z priemyslu sa na výstave zúčastnili vývojové centrá z Tesly Bratislava a z Piešťan. Ďalej napríklad keramička Júlia Horová či mladý dizajnér Sandriku Ján Čalovka, ktorý redizajnoval kuchynský riad pre reštauráciu v československom pavilóne. Svoju tradičnú ľudovú výrobu predstavil popri českom ÚĽUV-e aj slovenský, ktorý sa prezentoval pozdišovskou keramikou, kožiarskymi výrobkami, ale aj súčasnejšími edíciami, napríklad listovými kabelkami či svietidlami, vystúpenie mal i umelecký súbor Lúčnica. Išlo o trochu stereotypný pohľad na Slovensko, prezentovalo sa viac ako vidiecka krajina, teda najmä folklórom.
Nadpis clanku
Dostať sa v roku 1958 do Bruselu na svetovú výstavu bol pre mnohých zainteresovaných tvorcov problém. Zopár ich mohlo vycestovať za štátne peniaze, ostatní si museli zaplatiť vlastný zájazd cez Čedok, pričom boli prísne kontrolovaní. Totalitný systém ich mal pod palcom, aj čo sa týkalo hodnotenia kvality diel. Preto sa umelci snažili pretlačiť svoje diela, často aj politicky menej korektné, rôznymi fintami. Keďže chceli zapôsobiť v konkurencii, svoje veci odovzdávali na poslednú chvíľu, takže komisia už nemala čas objednať náhradu a bola nútená akceptovať diela, ktoré už boli na svete.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 28 870
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 917
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 281
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 139
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 854
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 743
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 107
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 647
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 814
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 456
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 367
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 269
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu