TV OKO

Takmer zabudnutý sen

Pamätníci budú mať slzy v očiach, tí mladší až najmladší sa možno budú usmievať nad dizajnom spred päťdesiatich rokov. Veľká retrovýstava Bruselský sen, ktorá do Slovenskej národnej galérie docestovala z Česka, má potenciál osloviť všetkých návštevníkov.

Keď nás kedysi obklopovali tieto predmety v každodennom živote, nezaoberali sme sa ich hodnotou. Dnes ich vyzdvihujeme v súvislosti s bruselským štýlom, ktorý určil ich nesmrteľnosť.

Pripomína jeden z najväčších úspechov Československa vo svete - účasť na svetovej výstave v Bruseli Expo 1958.

Svetové výstavy sú ako ilustrované encyklopédie civilizácie. Prinášajú veľkolepý a do istej miery nereálny obraz o tom, ako funguje svet vo svojej rozmanitosti. Po prvý raz sa takáto udalosť konala v roku 1851 v Londýne. Nasledovala séria ďalších a o niečo vyše sto rokov sa konala v Bruseli. Bolo to v roku 1958 a zúčastnila sa na nej aj vtedajšia Československá republika. Expo´58 sa stalo nadlho jednou z najdôležitejších udalostí v jej dejinách. Zo svetovej výstavy totiž vyšla ako absolútny víťaz.

Prvá reprezentatívna prezentácia Československa v zahraničí po druhej svetovej vojne bola obrovskou šancou striasť zo seba povojnovú traumu a ukázať sa svetu. Pomohlo tomu aj krátkodobé politické uvoľnenie v roku 1956. Výzva bola o to väčšia, že totalitná komunistická politika v princípe odmietala prezentácie v zahraničí. „Bilancia sveta pre svet ľudskejší", znelo heslo bruselskej výstavy. Človek a celkový prínos ľudstvu sa mali stať meradlom k rozvíjajúcej sa technike, priemyslu a vedeckým objavom.

Veľké prekvapenie

O československej účasti sa začalo uvažovať už v roku 1955. Priaznivé okolnosti a veľké úsilie obnoviť renomé technicky vyspelej krajiny spred vojnových čias spôsobili, že ideologická kontrola nefungovala ako prvoradá, i keď, samozrejme, bez nej sa nemohlo diať nič. Obrovský finančný a ľudský vklad napokon priniesli nečakaný úspech - na výstave Expo´58 získal československý pavilón najvyššie ocenenie. Slávne projekty Laterna Magika či Polyekran prilákali masy, pred československým pavilónom sa stálo v dlhých radoch. Neveľká krajina uprostred Európy spočiatku oslavovala opatrne - nevedelo sa, ako na novú skutočnosť zareaguje Sovietsky zväz. Až po jeho požehnaní začali ľudia tento nevídaný úspech sláviť aj doma. O najvýznamnejšej povojnovej udalosti vyšlo v tlači vyše 1800 článkov.

obrazok_03.jpg

Domáce spotrebiče, ktoré sa dedysi nachádzali v takmer každej domácnosti,
nám na výstave Bruselský sen pripomínajú časy spred štyridsiatich rokov.

Víťazstvo bolo pre ČSR veľkým prekvapením. Vo svete sa o satelitnej krajine Sovietskeho zväzu prakticky nevedelo. Keďže svetová výstava bola súbojom Západu a Východu, vyzdvihnúť povojnové Československo bolo i politicky vyhovujúce. Bruselský štýl sa stal estetickou kategóriou. Štýlová vlna sa, samozrejme, už v modifikovanej podobe - premietla do oblastí priemyslu, umenia, dizajnu, užitej tvorby i architektúry.

Pozor, je tu dizajnér

Bruselské Expo´58 bola prehliadka, ktorá mohla mnohým tvorcom zdvihnúť sebavedomie, upozorniť na emancipáciu a národnú hrdosť. Mala dosahy do budúcnosti, hoci nezrkadlila v danej chvíli reálny stav československej spoločnosti. „Spôsobila však uvoľnenie a do pozornosti tak dostala profesiu dizajnéra," upozorňuje historička umenia Ľubica Hustá. „Zrazu bol po dizajne dopyt, výrobné podniky sa snažili svoje výrobky modernizovať a začalo sa reálnejšie prepojenie výroby s dizajnom.

Produkty v novom tvarovaní - od priemyselných výrobkov, nábytku, elektrospotrebičov až po sklo, keramiku, porcelán - sa dostávajú medzi ľudí." Na umenie, užité umenie a spotrebnú sféru vplýva módna vlna optimizmu z vedecko-technickej revolúcie. Typické pre bruselský štýl je organické tvaroslovie, nová geometria, výrazné farby, abstraktné vzory, dynamická asymetria, zaoblené, prúdnicové tvary (tie sú výrazné napríklad na autách či pri typických guľatých autobusoch, takzvaných fazuľkách). Asymetria prevláda predovšetkým v dezénoch, do ktorých sa často premieta napríklad téma vesmíru.

„Produkty Expo´58 reagovali na svetový vývoj. Experimentovalo sa s novou geometriou - inšpiratívne bolo predvojnové art deko, ale aj funkcionalistická estetika a redukcia. Dalo by sa hovoriť o novej ľahkosti, ktorá mala zlepšiť kvalitu života. Limitujúce v socialistickom tábore boli však najmä technologické a materiálové možnosti," vysvetľuje Ľubica Hustá. Upozorňuje, že pre Československo a slovenských tvorcov bolo úspešné o rok neskôr aj trienále úžitkového umenia v Miláne a potom svetová výstava v roku 1967 v Montreale. „Tiež potvrdili, že máme kvalitný dizajnérsky potenciál."

Jedna veľká ilúzia

Vlani uplynulo od svetovej výstavy Expo´58 päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti usporiadali v Prahe veľkú retrovýstavu pod názvom Bruselský sen, ktorá predstavila cez všetky možné dostupné materiály československú účasť na svetovej výstave. Po roku sa teraz v komornejšej podobe dostala aj do Bratislavy.
„Expo´58 bolo jednou veľkou ilúziou. Československá expozícia však bola skutočne kvalitná," hovorí kurátorka českej výstavy Daniela Kramerová. „Bolo to predovšetkým vďaka premyslenému prepojeniu všetkých súčastí konceptu, ktorý ako celok pôsobil mimoriadne atraktívne a ľahko. Akoby boli prepojenia otázkou náhody. Umelo vytvorená ľahkosť však mala presný, na sekundy rozpracovaný scenár."

obrazok_05.jpg

Výstava Bruselský sen v Slovenskej národnej galérii sa predstavuje v komornejšej
podobe, obohatená o niekoľko slovenských exponátov.
Na vzoroch šiat či nábytku môžeme sledovať hru a asymetriou,
abstraktnými vzormi či s novou geometriou.

Zásadný vplyv na vývoj konceptu malo niekoľko dôležitých osobností. Rozhodujúcu úlohu pri výbere umelcov mal scenárista výstavy Jindřich Santar, architekti František Cubr, Josef Hrubý a Zdeněk Pokorný a námestník generálneho komisára Zdeněk Rossmann ako umelec zviazaný s medzivojnovou avantgardou. Oslovili jednak umelcov, ktorí už mali skúsenosť z obdobia medzivojnovej avantgardy, napríklad Aloisa Fišárka, Jiřího Trnku či Adolfa Hoffmeistera, a jednak vrstvu mladých umelcov na umeleckých školách, pre ktorých bola výstava skutočne veľkou šancou. Ako inak, pustili sa do tvorby s veľkým nadšením.

História v škatuliach

A teraz preskočme polstoročie. Keď českí kurátori začali pred časom pripravovať spomínanú retrovýstavu Bruselský sen, trochu naivne si mysleli, že exponátom z bruselskej výstavy bola po celé tie roky venovaná patričná starostlivosť. „Opak bol pravdou," hovorí kurátorka Daniela Kramerová. „Po exponátoch bolo treba veľa pátrať, pýtať sa pamätníkov, autorov, skúmať v archívnych materiáloch Československej obchodnej komory, ktorá výstavu pripravovala."

Zistilo sa, že niektoré, hlavne veľké a úspešné exponáty, boli už počas výstavy Expo predané do cudziny a pre našinca neexistujú. Ďalšia časť exponátov neprežila transport a zvyšok bol údajne dopravený do Československa a porozdeľovali ich do rôznych kultúrnych inštitúcií po celej republike, napríklad do rôznych závodných klubov, kde potom slúžili ako dekorácia. Samozrejme, neprejavovali im patričnú starostlivosť, takže ich prežilo skutočne len zopár.

„Našlo sa niekoľko exponátov napríklad z expozície skla a keramiky. Medzi tieto šťastnejšie prípady patrí aj sklenená spievajúca fontána z dielne českej výtvarníčky Dany Hlobilovej." Našla sa vraj v šesťdesiatych rokoch na Slovensku, v bratislavskom Parku kultúry a oddychu, zložená v škatuliach. Bola vraj v pomerne zlom stave, podarilo sa ju však obnoviť a na nejaký čas sa ocitla v galérii v Nitre. Po čase už jej stav neumožňoval ďalšiu inštaláciu, takže sa dlhodobo ocitla odložená doma u autorky. Až nedávno sa podarilo zohnať peniaze na jej opravu a asi pred mesiacom ju predstavili verejnosti v Národnom technickom múzeu v Prahe.

Prichádza poézia štýlu

Fenomén Expo zasahuje do všetkých oblastí života. Pre mnohých pamätníkov - umelcov sa stal rozhodujúcim medzníkom v ich tvorbe. Dostali šancu uspieť na medzinárodnom poli, pričom finančné prostriedky neboli najdôležitejšie. To, s čím Československo uspelo, neboli jednotlivosti, ale celok vytvorený s vtipom a poetikou. Práve to bolo pre kurátorov pražskej výstavy Bruselský sen najzaujímavejšie. Urobili dôkladnú sondu do obdobia, ktorého dizajn sa po rokoch opäť vracia.

obrazok_08.jpg

Gobelín Pieseň a práca od Ľudovíta Fullu vznikol podľa rovnomennej autorovej
olejomaľby, ktorá získala nasvetovej výstave v Paríži v roku 1937 cenu
Grand Prix. Gobelín zdobil poľnohospodárske oddelenie
československého pavilónu na svetovej výstave Expo ´58
a získal zlatú medailu.

Bruselský sen je výstava výstavy. Koncipovaná bola ako prenosná a má potenciál posunúť sa i ďalej do Európy. Špecifiká priestoru bratislavského Esterházyho paláca v Slovenskej národnej galérii, kde bola v minulých týždňoch nainštalovaná, sú iné ako v Galérii hlavného mesta Prahy, kde ju pôvodne pripravili. Priestory v SNG sú rozdrobenejšie, menšie, je menej možností, ako s expozíciami expandovať do priestoru a hrať sa s jeho diagonálami. Napriek tomu je hodnotnou výpoveďou.

„Spolupracovali sme na nej s veľkou radosťou, veď mnohým nám bruselský štýl pripomína detstvo," hovorí architekt retrovýstavy Michal Froněk. Mladých podľa neho oslovuje fenomén Expo inak než tých skôr narodených, ale určite ich oslovuje tiež. „Ako to už pri vizuálne silných štýloch býva, v určitom období fungujú veľmi silno, potom sa opotrebujú, prejdú fázou zhnusenia, sú popreté a vyvolajú ďalší sloh, ktorý ich úplne zneguje, a potom, po určitom čase, dôjde k jeho návratu," hovorí. „Vtedy sa väčšinou ukáže kvalita a hodnota štýlu. Bruselský štýl prináša poéziu aj atraktivitu. Samozrejme, sú veci krajšie a škaredšie, v každom prípade, veľmi presne mapujú atmosféru daného obdobia."

Lesk a bieda nadšenia

Veľký vplyv na vizuál retrovýstavy Bruselský sen má grafický dizajnér Robert V. Novák. Keďže mnoho materiálov z výstavy Expo´58 sa zachovalo len v printovej podobe, bolo preňho výzvou dostať dobové texty, fotky či publikácie do vizuálne príťažlivej podoby. Okrem grafickej spolupráce na výstave má na konte aj bohato ilustrovanú knižnú publikáciu Bruselský sen, ktorú v Česku ocenili ako najkrajšiu knihu roka.
„Rok 1958 si naživo nepamätám, ale do modifikácie toho, čomu sa začalo hovoriť bruselský štýl, som sa narodil," hovorí. „Všetky farby, ktoré som vtedy vnímal, boli spojené s cukrárňou alebo s ordináciou detského lekára. Vychádzal som z pastelovej farebnosti, v ktorej prevláda ružová, bledomodrá a žltá. Mám k nim vlastne pozitívny vzťah."

obrazok_10.jpg

Škoda Octavia na reklamnom letáku.
Dizajn tohto auta bol tiež inšpirovaný bruselským štýlom.

Podobný jav ako prienik bruselského štýlu si však Robert Novák dnes v danej podobe predstaviť nevie. Je to otázka veľkého paradoxu. Ľudia boli nadšení a tešili sa z nových výziev, pričom na krk im dýchala totalita. Tento pocit odzrkadľuje aj dokument režiséra Martina Řezníčka s názvom Brusel 2058, v ktorom sa vyznávajú niektorí aktéri z minulosti. „Predstavte si, že všetci strašne radi robíte tú prácu, ste nadšení, ale pritom sa jeden druhého bojíte, hoci ste kamoši.

Všade vás sprevádza strach, že niečo poviete, čo vám zlomí väz. Alebo niečo urobíte a môžete poškodiť kamaráta. To sa nedá vysvetliť," ponúka vo filme svoj pohľad na minulosť Valentina Thielová, známa ako konferencierka z projektu Laterna Magica. Nostalgia je prirodzená ľudská vlastnosť. Aby bol človek schopný vnímať výtvarnú a estetickú kvalitu minulosti, potrebuje cit, vzdelanie a otvorenosť. Tak sa dá prijať bruselský štýl, ktorý sa v nových podobách dodnes recykluje. Retro je jednoducho sila.

Česko-slovenské vzťahy na Expo´58 - téma do budúcnosti

Na príprave retrovýstavy Bruselský sen o fenoméne Expo´58 sa pôvodne mali podieľať aj slovenskí kurátori a Slovenská národná galéria. Slovenská účasť mohla byť podľa českej strany dôležitou súčasťou výstavy. „Nechceli sme ju však spracúvať my, chodiť za slovenskými pamätníkmi a do slovenských archívov. To sme videli ako výzvu pre slovenskú stranu.

V Bratislave je teraz výstava obohatená o niekoľko diel zo zbierok SNG a o základné texty. Myslím, že česko-slovenské vzťahy na prípravách výstavy Expo by sa dali slušne archívne spracovať. Ostáva to ako pekná téma do budúcnosti," vyjadrila sa k spolupráci Daniela Kramerová. Dodatočný výskum o slovenskej účasti prebehol až v súvislosti s inštaláciou výstavy v Bratislave. Komornejšie ladená česká výstava je tu obohatená o zopár diel slovenských autorov, ktoré dotvárali interiéry československého pavilónu v Bruseli.

„Českí historici umenia majú obdobie okolo výstavy Expo 1958 dobre spracované. Majú štátne inštitúcie ako napríklad UMPRUM (Umeleckopriemyselné múzeum), ktoré dlhoročne a koncepčne buduje svoje zbierky. Slovensko podobnú inštitúciu nemá, supluje ju čiastočne Slovenská národná galéria a Slovenské národné múzeum, ale dizajn je v nich len okrajovou témou.

No aj celkovo - naša spoločnosť akoby podceňovala dokumentovanie svojej modernej hmotnej kultúry," tvrdí Ľubica Hustá, ktorá spolupracovala s SNG na výskume slovenského zastúpenia na svetovej výstave. „Východisko českej strany bolo určite lepšie. Bruselský sen je aj pri minimálnej účasti slovenskej strany veľmi precízne koncipovaná retrovýstava."
Predstavenie v stereotype
V päťdesiatych rokoch bolo v Československu silne cítiť pražský centralizmus. Aj preto sa Slovensko zúčastnilo na výstave Expo´58 iba so zanedbateľným množstvom prezentácií. Napríklad na súťaži o architektúru československého pavilónu sa zúčastnili dva architektonické tímy zo Slovenska len vďaka intervencii architekta Emila Belluša, ktorý slovenskú účasť obetavo vybojoval. Boli to tímy Vojtecha Vilhana s Ferdinandom Milučkým a Štefana Svetka s Emilom Vicianom.

Projekt druhého spomínaného slovenského tímu sa hodnotil ako mimoriadne vydarený, no napokon skončil ako druhý za víťazným českým. Český projekt bol uprednostnený aj pre dobré interiérové riešenie, ako celok bol veľmi kompaktný, hoci celkovo išlo o konzervatívnejší prístup. V Bruseli jeho realizácia napokon presvedčila o svojej výnimočnosti.

Z účasti Slovákov na Expe´58 sa dochovalo len zopár exponátov skôr z oblasti výtvarného umenia. Na pražskej retrovýstave, ktorá sa viac orientovala na dizajn, vystavené neboli. Má ich v opatere Slovenská národná galéria. Ide o obrazové kompozície Ladislava Gudernu, tapisérie Ľudovíta Fullu, ktoré viseli v oddelení poľnohospodárstva - jedna z nich dokonca získala cenu Grand Prix. Ocenený bol aj reliéf sochára Jozefa Kostku Ženy pri vode.

Z priemyslu sa na výstave zúčastnili vývojové centrá z Tesly Bratislava a z Piešťan. Ďalej napríklad keramička Júlia Horová či mladý dizajnér Sandriku Ján Čalovka, ktorý redizajnoval kuchynský riad pre reštauráciu v československom pavilóne. Svoju tradičnú ľudovú výrobu predstavil popri českom ÚĽUV-e aj slovenský, ktorý sa prezentoval pozdišovskou keramikou, kožiarskymi výrobkami, ale aj súčasnejšími edíciami, napríklad listovými kabelkami či svietidlami, vystúpenie mal i umelecký súbor Lúčnica. Išlo o trochu stereotypný pohľad na Slovensko, prezentovalo sa viac ako vidiecka krajina, teda najmä folklórom.
Nadpis clanku
Dostať sa v roku 1958 do Bruselu na svetovú výstavu bol pre mnohých zainteresovaných tvorcov problém. Zopár ich mohlo vycestovať za štátne peniaze, ostatní si museli zaplatiť vlastný zájazd cez Čedok, pričom boli prísne kontrolovaní. Totalitný systém ich mal pod palcom, aj čo sa týkalo hodnotenia kvality diel. Preto sa umelci snažili pretlačiť svoje diela, často aj politicky menej korektné, rôznymi fintami. Keďže chceli zapôsobiť v konkurencii, svoje veci odovzdávali na poslednú chvíľu, takže komisia už nemala čas objednať náhradu a bola nútená akceptovať diela, ktoré už boli na svete.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  3. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  6. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  7. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  8. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  9. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  10. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 16 087
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 11 043
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 8 466
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 827
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 368
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 194
  7. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 5 805
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 5 009
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 649
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 3 708

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.

KOMENTÁRE

Netreba vedieť, čo je Kajínek. Z väznice vykročila celebrita (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

Neprehliadnite tiež

Pirát Jack Sparrow sa vrátil. Viete, na čo má slabosť? (kvíz)

Otestujte svoje znalosti z filmu Piráti Karibiku.

Legenda Viktor Kubal: Mal dvanásť, keď nakreslil prvý film

Filmár, karikaturista a humorista Viktor Kubal bol autorom prvého slovenského animovaného filmu.

Zomrela hrdinka knihy Mengeleho dievča. Porazila nacizmus, keď sa jej narodili deti

Viola Fischerová stihla zažiť pocit, že patrí tam, kde sa narodila.