BRATISLAVA. Mobilita, abstrakcia, dimenzia a invencia sú štyri slová, dešifrujúce názov výtvarného hnutia MADI. Keď sa pred siedmimi rokmi konal na Slovensku medzinárodný festival tejto platformy geometrickej abstrakcie, Viktor Hulík bol pri tom ako spoluorganizátor i vystavujúci.
„Vtedy vedel o MADI u nás málokto, mňa nevynímajúc, a to aj napriek tomu, že jeho manifest formuloval Carmelo Arden Quin, uruguajský rodák žijúci v Paríži, už v roku 1946," hovorí Hulík. „Jeho filozofia konvenovala s mojím výtvarným cítením, takže splynutie s hnutím bolo logické."
Pevné miesto v medzinárodnom kontexte konštruktivistického a geometrického umenia si bratislavský výtvarník získal už začiatkom 90. rokov na výstave Náhoda ako princíp v umení 20. storočia v Ludwigshafene a po viacerých účastiach na ďalších významných podujatiach prišlo pred dvoma rokmi pozvanie z Dallasu. „Miestne Múzeum MADI a geometrického umenia je asi jediná takto orientovaná inštitúcia v Spojených štátoch. Keď jeho zástupkyňa prišla do Bratislavy urobiť výber mojich diel, zašli sme aj k Milanovi Dobešovi a vznikla z toho naša terajšia dvojvýstava."
Obaja tam majú okolo pätnásť prác, Dobeš napríklad známy kinetický objekt z roku 1968 a optické reliéfy, Hulík zasa svoje geoposúvače či najnovšie počítačové geografiky, kde pracuje len s čiernou a bielou farbou.
„Na takomto fóre prezentovaná tvorba sa dostáva do celosvetových súvislostí, čo u Dobeša nie je nóvum, ale pre mňa je to pocit potvrdenia správne nastúpenej cesty," hovorí Hulík, ktorý mal v Dallase aj prednášku o vývoji konštruktivistického a geometrického umenia vo východnej Európe.
