Zajtra uplynie 160 rokov od jeho smrti.
Životopisci sa dodnes sporia o presný dátum Chopinovho narodenia. Skladateľ tvrdil, že sa narodil 1. marca 1810 v poľskej Želazovej Woli pri Varšave, no v jeho rodnom liste bol omylom napísaný 22. február.
Už v detských rokoch so svojou staršou sestrou hral duetá ešte predtým, než sa začal učiť na klavíri. Kreslil karikatúry, písal verše a spolu so sestrami vymýšľali komédie, ktoré predvádzali pri rodinných oslavách. Keď ako mladučký talent vystúpil v Radziwillskom paláci, oslavovali ho ako druhého Mozarta.
Láska k ľudovej hudbe
Keďže Fryderyk mal chatrné zdravie, letné prázdniny trávil v dedinke Szafarnia. Tu objavil tradičnú poľskú ľudovú hudbu, ktorá ho po celý život ovplyvňovala.
Vyrastal však v rokoch, keď bolo Poľsko pod nadvládou Ruska a Poliaci túžili po slobode. Varšavské publikum ho zbožňovalo, no strach a úzkosť o vlastný osud i osud vlasti rozhodli o odchode do cudziny. Na vlasteneckej rozlúčke mu darovali strieborný kalich s poľskou zemou. Netušil, že domov sa už nikdy nevráti. Najskôr Chopin koncertoval vo Viedni, potom v Mníchove a Stuttgarte. Tu sa dozvedel o páde Varšavy. Pod vplyvom tejto správy skomponoval Revolučnú etudu.
Ďalšie životné osudy Chopina sú spojené s Francúzskom a Parížom. Žil tu od roku 1831. Do spoločnosti ho uviedol Franz Liszt a otvorili sa mu dvere nielen u poľskej emigračnej šľachty, ale i u vedúcich osobností. Okrem tvorby a vystúpení sa však stal aj pedagógom.
Aj keď bol Chopin slávny, nemal šťastie v partnerských vzťahoch. Napokon sa z veselého a rozmarného muzikanta stal chorý a zatrpknutý starý mládenec. Z rozchodov a rozčarovania sa však zrodili umelecké skvosty, nežné vyznania lásky: etudy a valčíky.
V októbri v roku 1836 sa v dome Liszta zoznámil s francúzskou spisovateľkou George Sandovou a opäť získal sebavedomie. Ona mala 43 rokov a Fryderyk 28. Sandová žila rušným životom, obklopená ctiteľmi, nosila nohavice a spoločenské škandály neobchádzala mlčaním. Citlivý Chopin bol jej protipólom. Ničila ho pľúcna choroba, preto odišiel so Sandovou na Malorku. Predpokladali, že podnebie bude dobre pôsobiť na jeho zdravie. Žiaľ, vlhké zimné počasie mu príznaky tuberkulózy zhoršilo. Napriek tomu Chopin pracoval.
Rozchod listom
Osemročné spolužitie dvoch výnimočných osobností i pováh sa skončilo rozlúčkovým listom. Tak sa uzavrelo najplodnejšie obdobie umelcovho života. No aj keď bol osamelý a chorý - na poschodie ho museli vynášať na nosidlách - podnikol cestu do Londýna a Škótska, kde koncertoval a vyučoval.
Chopin sa s emigráciou nikdy nezmieril. Poľsku chcel zanechať aj svoje srdce. Tesne pred smrťou ho navštívila sestra Ludwiga a ráno 17. októbra 1849 ako 39-ročný zomrel. Na poslednej rozlúčke v Paríži jeho telo pochovali i s prsťou z Poľska. Zaznel Smútočný pochod zo Sonáty b mol a prelúdiá – diela, ktoré sa zrodili z lásky k Sandovej.
