ĽUDIA A UDALOSTI

Tajovského dedina nezostarla

Jozef Gregor Tajovský pre slovenskú literatúru daroval monolitické prototypy literárnych postáv – Mamku Pôstkovú či Maca Mlieča. Slovenský spisovateľ, dramatik, novinár, jeden z najvýznamnejších autorov slovenského realizmu Jozef Gregor Tajovský sa narod

(Zdroj: ARCHÍV TASR)

il 18. 10. 1874. Bolo to pred 135 rokmi.

Jozef Gregor Tajovský


Jeden z najvýznamnejších slovenských realistických autorov.

Vytvoril prototyp cnostného dedinského človeka.

Narodil sa v Tajove 18. októbra, pred 135 rokmi.

Jozef Gregor Tajovský pochádzal z remeselníckej rodiny, detstvo však s rodičmi netrávil. Keďže sa nevládali starať o všetkých jedenásť detí, mladého Jozefa sa ujali starí rodičia Greškovci z Tajova pri Banskej Bystrici. Tí mali napokon najvýznamnejší vplyv na jeho neskoršiu tvorbu, všimol si cez nich cnosti i zlé vlastnosti dedinského človeka, ktoré potom vsadil do svojich próz a divadelných hier.

V poviedke Do konca, ktorú napísal už ako dospelý, sa vracia k svojmu starému otcovi. Umiera, no starej materi ešte sľúbil pokosiť záhradu. „Tak len predsa už zomriem, a ja som sa ešte na lúku sľúbil,“ hovorí starej mame.
Smrť ho nachádza v momente, keď sa s kapsou na pleci pokúša ešte odísť a svoj sľub splniť. Starý otec je pre Tajovského ako rytier, ktorý ešte aj umiera postojačky.

Rebelujúci učiteľ a útlocitný bankár

Hneď po škole sa Gregor nakrátko vrátil do rodnej obce ako učiteľ, čoskoro sa mu však učiteľské zamestnanie zunovalo.

Slovenské deti chcel v škole učiť okrem maďarčiny aj po slovensky, vrchnosť mu však nechcela vyhovieť a preraďovala ho vždy inam.

Celkom na učiteľstvo zanevrel po jednom z incidentov, keď ho na výročnom stretnutí nútili predniesť modlitbu v maďarčine. Odmietol to, z čoho mal potom opletačky.

V roku 1898 začal opäť študovať – na Česko-Slovenskej obchodnej akadémii v Prahe. Zapojil sa do študentského spolku Detvan, kde prvýkrát prednášal už aj svoju literárnu tvorbu. Neskôr sa k slovenskej dedine dostal bližšie aj oblúkom, keď začal pracovať ako pokladník v Ľudovej banke a neskôr aj v Tatra banke.
Tam vznikla aj jeho najznámejšia poviedka Mamka Pôstková.

Rozpráva príbeh starej žienky, ktorá radšej predá svoju perinu, akoby bankára zažiadala o odpustenie zanedbateľnej dlžoby. „Dotiaľ neumriem, kým to nesplatím,“ hovorí staručká babka bankárovi o svojej trojkorunovej dlžobe, ktorú by za ňu vďačne mnohí splatili, no vedia, že by ju tým iba urazili a ona by to nikdy neprijala.

Zákon dediny a žien

Vo všetkých Tajovského dielach vytŕča láska k jednoduchému slovenskému človeku, dedine a jej problémom.
Jednoduché čisté charaktery, „skrytí boháči“, ako ich Tajovský často nazýval, silno kontrastujú s vlastnosťami, ktoré na nich kritizoval – závisťou, alkoholizmom a nevzdelanosťou.

Tajovského pracovňa. FOTO - Ministerstvo kultúry SR

V komédii Ženský zákon Tajovský zrkadlí slovenskú dedinu – čistá láska mladých ľudí a malomestské spôsoby, ktoré jej chcú zabrániť. A do toho tradičné ženské vlastnosti – klebetnosť, pomstychtivosť a túžba po majetku. Tajovský sa im posmieva, no ľudí zároveň cez diela jemne poúča. Spolu so Statkami zmätkami patrí Ženský zákon k najinscenovanejším slovenským hrám.

Veril v národ Čechov a Slovákov

V časoch Rakúsko-Uhorska Tajovský silno kritizoval pomaďarčovanie Slovákov. Ako redaktor písal protimaďarské články. Za jeden z nich, proti maďarským divadelníkom, sa dokonca dostal na tri mesiace do väzenia. Veril v silu jednotného národa Čechov a Slovákov, nádej vkladal aj do spojenia s Ruskom. V roku 1915 sa za Rakúsko-Uhorsko dostal na ruský front prvej svetovej vojny. Počas vojny pôsobil aj ako redaktor Národného hlásnika.

Keď sa s hodnosťou kapitána v roku 1919 vracal do Československa, tešil sa z neho, no pomery Slovákov v spoločnom štáte ho neuspokojovali. Po vypuknutí vojny veril v mier a v článkoch vyzýval ľudí na lásku medzi národmi. Konca vojny sa už však nedožil.

Zomrel v Bratislave 20. mája 1940. Pochovaný je v rodnom Tajove.

Aktuálny aj dnes

Jozef Gregor Tajovský po sebe zanechal stovky poviedok, desiatky noviel a divadelných hier. Nezostarli ani sto rokov od napísania.
Sedemdesiatku z najvýznamnejších Tajovského diel nájdete voľne na stiahnutie na stránkach Zlatého fondu denníka SME.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  7. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 13 475
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 625
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 7 175
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 238
  5. Vizuálny smog je problém 2 984
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 777
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 683
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 358
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 660
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 387

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHAELY TERENZANI

Tých, ktorí odišli, svet prijal s otvorenou náručou

Aké by to bolo, len tak sa zbaliť?

KOŠICE KORZÁR

Fotil okupáciu v Košiciach, snajper ho zasiahol do hlavy, ostal ochrnutý

Okupáciu ovplyvnila životy ľudí.

PÍŠE SHASHI THAROOR – FÓRUM

Indii hrozia etnické čistky

Tlejúca kríza hrozí eskaláciou.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.