V štúdiách Sony vedia variť tiež!

Po Loveckej sezóne 2 od štúdií Sony Pictures Animation nikto už nič nečakal a ani reklama nič nenaznačovala. Tým je prekvapenie z rodinnej animovanej komédie Oblačno, miestami fašírky väčšie a príjemnejšie.

V roku 1978 vyšla kniha spisovateľky Judi Barrett Cloudy with a Chance of Meatballs s ilustráciami Rona Barretta o meste, kde prší z neba jedlo. O osemnásť rokov neskôr ohlásili film podľa tohto námetu. Práce na scenári aj réžie sa ujali Phil Lord a Chris Miller. Obaja mali za sebou skúsenosti zo seriálov How I Met Your Mother a Clone High.

Výtvarnú stránku dostal na starosť Michael Kurinsky, niekdajší animátor disneyoviek Kráska a zviera, Hercules či Fantasia 2000. Skúsenosti s digitálnou animáciou získal pri výrobe filmu Lovecká sezóna. Trojica tvorcov zmenila námet na nepoznanie. Spravili z neho príbeh mladého zneuznaného génia, ktorému sa vymkne z rúk vlastný vynález meniaci vodu na jedlo – a ohrozuje celý svet.

Od začiatku vyhlasovali, že pôjde o paródiu na katastrofické veľkofilmy ako Twister, Armageddon a Deň po tom.

Všetko funguje

V štúdiách Sony Pictures Animation vznikajú zaujímavé digitálne animované krátke filmy a celovečerné snímky nevyváženej úrovne. Reklama na Oblačno, miestami fašírky skôr sľubovala tuctovú akčnú zábavu, založenú na prostoduchej historke, pestrých farbách, nenápaditých postavičkách a záplave popkultúrnych tančekov. A skutočne, tohto všetkého si vo filme užijeme plnými priehrštiami.

Lenže nie samoúčelne. Všetko do seba harmonicky zapadá, všetko funguje. Príbeh génia Flinta Lockwooda je príbehom dospievania, vyrovnávania sa s vlastnou identitou a nechýba ani „pixarovský“ motív komplikovaných vzťahov otca a syna, pravda, karikovaný a posunutý o kus ďalej. K tomu sa druží bláznivo romantická línia vzťahu Flinta k televíznej rosničke Sam a spoločenská kritika v podobe sebeckých, nenažraných susedov, vedených starostom Shelbournom.

Vo sférach absurdity

Výtvarné riešenie postáv (azda s výnimkou Flintovho otca) neoplýva nijakou originálnosťou (Flint sa, možno nie náhodou, ponáša na pixarovského Linguiniho z Ratatouille a Sam zasa pripomína Suzan z Monštrá vs. votrelci). No pokrmy, pršiace z neba, sa stali inšpiráciou pre vizuálne hody, ktoré siahajú od prostej prvoplánovej popisnosti cez rolu symbolickú až do sfér radostnej absurdity a surrealizmu.

Tvorcovia sa neusilujú o čo najväčšiu mieru podoby s realitou. Dôsledne a cieľavedome pracujú so štylizáciou, s postavami občas narábajú priam na spôsob najlepších častí Toma a Jerryho. A bez toho, že by si museli vypomáhať starými, sto ráz otrepanými gagmi! Celok má silnú svojskú atmosféru, v ktorej tentoraz nechýba ani kus poézie.

Sony Pictures Animation reaguje na úspech pixarovského Ratatouille vlastným animákom o jedle. A dokazuje, že dokáže variť po svojom, inak – a prinajmenšom rovnako dobre.
Film vo formáte 3D sa nesnaží diváka zahltiť efektmi, ale celý zážitok ešte umocňuje. Veľmi vydarený a hravý je i slovenský dabing.